V4 svojho nominanta na vrcholné funkcie nemá, Komisiu má viesť žena

Nemecká ministerka obrany Ursula von der Leyenová, ktorú lídri EÚ nominovali na predsedníčku Európskej komisie. [TASR/AP/Francisco Seco]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Noví lídri Únie

Európsky parlament bude o nominácii Ursuly von der Leyenovej hlasovať 15. júla. Europoslanci nie sú nadšení, že lídri ignorovali vedúcich kandidátov, ktorí prešli eurovoľbami.

Kto je Ursula von der Leyenová, nádejná predsedníčka Európskej komisie ?

Skúsená politička CDU, ministerka vo všetkých troch vládach Angely Merkelovej a jej blízka spolupracovníčka. Najprv bola ministerku pre rodinnú politiku, seniorov, ženy a mládež, neskôr ministerkou práce a sociálnych vecí. Presadila ďalekosiahle zmeny v rodičovskej dovolenke, aj pre mužov a dostupnosti predškolskej starostlivosti. Neskôr sa dostala do sporu s Merkelovou, keď jasne podporovala plán Európskej komisie zaviesť rodové kvóty v správnych radách veľkých spoločností.

Od roku 2013 vedie ministerstvo obrany. Riadenie rezortu sa stalo jej Achillovou pätou, stav nemeckej armády odborníci hodnotia ako zlý po technickej aj personálnej stránke, čo je spôsobené aj dlhodobým podfinancovaním rezortu. Von der Leyenová má aj aktuálne aj iný problém. Výbor nemeckého parlamentu sa zaoberá kontraktami pre konzultačné spoločnosti, ktoré ministerstvo pod jej vedením uzavrelo. Práve problémy v rezorte sa mali podpísať pod fakt, že sa viac než sľubne naštartovaná politická kariéra von der Leyenovej v strane CDU zasekla.

Ursula von der Leyenová

Ešte pred tým sa o nej uvažovalo ako o nástupkyni Angely Merkelovej. Von der Leyenová stála po jej boku v čase najväčšej kritiky pre migračnú politiku.

Martin Schulz, bývalý šéf Európskeho parlamentu a bývalý šéf nemeckej sociálnej demokracie o nej hovorí, že je najslabšou ministerkou súčasnej vlády. Hoci ju jej kolegovia v CDU nekritizujú otvorene, jej odchod do Bruselu by vraj uvítali.

Podľa informácií z prostredia summitu s menom Ursuly von der Leyenovej prišiel francúzsky prezident Emmanuel Macron. Kedže koaličný partner CDU, sociálni demokrati (SPD), mali s jej nomináciou veľký problém, podľa pravidiel koaličnej zmluvy sa Angela Merkelová pri schvaľovaní jej mena zdržala. Ak by ju Európsky parlament do funkcie potvrdil, bolo by to  druhýkrát, čo pozíciu šéfa eurokomisie zastáva Nemec. Z Nemecka bol aj prvý predseda Európskej komisie Walter Hallstein (1958-1967).

Otec Ursuly von der Leyenovej, Ernst Albrecht, pracoval v inštitúciách predchodcu dnešnej EÚ. Von der Leyenová sa preto narodila v Bruseli, kde prežila prvých 10 rokov života. Jej otec sa neskôr stal dolnosaský premiérom.

Belgický premiér – dobrý predpoklad pre manažovanie summitov EÚ

Belgický premiér Charles Michel, nový predseda Európskej rady

Na pozíciu šéfa Európskej rady, pozíciu, ktorú dnes zastáva Poliak Donald Tusk, si lídri vybrali človeka spomedzi seba – belgického premiéra Charlesa Michela. Podľa iného belgického expremiéra Guy Verhofstadta je samotný fakt, že bol belgickým premiérom dobrá východzia pozícia pre manažovanie rokovaní lídrov EÚ. Politicky je rovnako ako Verhofstadt liberál. Jeho ostatná vláda, v ktorej boli aj flámski separatisti N-VA, padla na konflikte okolo tzv. Migračného kompaktu. Michel je fraknofón ale hovorí aj po holandsky.

Michelov otec, bývalý belgický eurokomisár a niekdajší belgický minister zahraničia a bývalý eurokomisár Louis Michel o svojom synovi pre denník De Morgen hovorí ako o „inteligentnom a tvrdohlavom mužovi“.

Joseph Borrell, po Javierovi Solanovi ďalšia výrazná postava španielskej diplomacie

Španielsky minister zahraničných vecí z tábora európskych socialistov stál na čele Európskeho parlamentu v rokoch 2004-2007. V eurovoľbách 2019 viedol kandidátku PSOE, no svoj mandát si neprebral s tým, že nechce opúšťať kreslo ministra zahraničia.

Josep Borrell, španielsky minister zahraničia

Christine Lagardeová ako prezidentka Európskej centrálnej banky

Meno Christine Lagardeovej sa v súvislosti s touto pozíciou síce spomínalo, ona ale nikdy záujem oň nepotvrdila. Doteraz pôsobí ako prezidentka Medzinárodného menového fondu, kam zase postúpila z pozície francúzskej ministersky financií.

Christine Lagardeová, prezidentka Medzinárodného menového fondu

Vyšehrad a východná časť EÚ obišli naprázdno

Vyšehradská štvorka nemá v kompromisnom riešení žiadneho nominanta. Presadila však požiadavku Maďarska, Poľska a Českej republiky odmietnuť Fransa Timmermansa na post predsedu Európskej komisie. Timmermans bol spitzenkandidátom Strany európskych socialistov a jeho nominácia na predsedu Komisie mala byť súčasťou kompromisu, ktorý presadzovala Angela Merkelová.

Holandský podpredseda Európskej komisie nad očakávania dobre obstál v holandských eurovoľbách. Počas svojho mandátu v Komisii Jeana-Clauda Junckera viedol s Poľskom a Maďarskom ťažké dialógy o problematických zákonoch a opatreniach, ktoré tamojšie vlády robili, často v snahe oslabiť právny a politický systém bŕzd a protiváh. Obe vlády ho dlhodobo a otvorene kritizovali a obviňovali z politickej zaujatosti. Viacerí politici z regiónu hovorili o tom, že strednej Európe nerozumie. Odmietnutie Timmermansa a čiastočne aj Manfreda Webera z Európskej ľudovej strany vydáva maďarská vláda za veľký úspech V4. Problém s Fransom Timmermansom mali aj Taliani.

Premiér Peter Pellegrini po summite povedal, že slovenský eurokomisár Maroš Šefčovič je kandidátom Vyšehradskej štvorky na podpredsedu Európskej komisie. Zároveň upozornil, že kompetencia vymenovať členov EK bude na jej novej šéfke Ursule von der Leyenovej.

K nominácii von der Leyenovej dodal: „Myslím si, že je to takisto dobrý signál pre spoločnosť a pre všetky ženy, ale možno aj malé dievčatá v škole — že im to dodá trošku takej chuti a presvedčenia, že sa oplatí pracovať a aj žena môže stáť na čele takejto významnej inštitúcie.“

Čo na to Európsky parlament?

Časť európskych socialistov aj Zelení považujú dohodou lídrov za neakceptovateľnú, najmä preto, že obišla systém spitzenkandidátov. Ursula von der Leyenová môže mať v Európskom parlamente potenciálne veľký problém. Na potvrdenie vo funkcii potrebuje zíkať absolútnu väčšinu hlasov v Európskom parlamente. Ak sa tak nestane, lídri EÚ musia do mesiaca navrhnúť nové meno. Parlament bude grilovať aj Josepa Borrella, ktorý bude ako vysoký predstaviteľ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku tiež členom Európskej komisie.

Partner

Projekt EP7 Vote for your EU

Sledujte

Mediálny partner