Ekonomika v 2022: Úniu čaká diskusia o rozpočtových pravidlách aj problém inflácie

Trompe l'Oeil: A Full House with Chips and a $5 Bill, c. 1895, Courtesy National Gallery of Art, Washington

Tento článok je súčasťou Špeciálu: EÚ v roku 2022

V prvom polroku by mala EÚ uzavrieť diskusiu o reforme rozpočtových pravidiel. Zaoberať sa musí aj infláciou, no napriek pokračujúcemu rastu cien sa zatiaľ prísnejšia menová politika nechystá.

Pandemická pomoc ekonomike v predchádzajúcich rokoch zvýšila dlhy európskych krajín. Intervencie Európskej centrálnej banky na finančných trhoch a uvoľnenú menovú politiku zas komplikuje inflácia, ktorá v druhom polroku 2021 narástla výrazne nad dvojpercentnú cieľovú hodnotu, najmä pod vplyvom zdražovania energií.

Únia tak bude hľadať rovnováhu medzi stabilizáciou verejných financií a poskytovaním nutnej podpory ekonomike.

Právny štát v roku 2022: Maďarské voľby môžu krízu vyriešiť aj zacementovať

Európska únia sa v minulom roku neponáhľala s využívaním nástrojov, ktoré má na ochranu právneho štátu. Je teda možné, že o pozastavení eurofondov bude v Maďarsku rokovať už s novou vládou.

Reforma rozpočtových pravidiel

V októbri 2020 spustila Európska komisia revíziu pravidiel hospodárskeho riadenia. Najkontroverznejšou časťou sú rozpočtové pravidlá. Počas minulého roka sa diskusia medzi členskými štátmi výrazne nepohla, dominuje jej rozpor medzi krajinami žiadajúcimi viac flexibility a tými, pre ktorých je dostatočne flexibilný už súčasný fiškálny rámec.

V roku 2022 by nás to teoreticky nemuselo trápiť: fiškálne pravidlá sú suspendované až do jeho konca, platiť začnú až v 2023. Lenže národné rozpočty na nasledujúci rok budú pripravované už v tomto roku. V prvom štvrťroku 2022 musí vydať Komisia usmernenia, v polovici roka sa bude k návrhom národných rozpočtov vyjadrovať Komisia aj Rada. Pravidlá na rok 2023 preto potrebujeme poznať už za niekoľko mesiacov. Lídri krajín by sa mali dohodnúť na reforme rozpočtových pravidiel (ak nejaká bude) už pred letom.

Reformu pravidiel (napríklad vyňatie niektorých investícií z výpočtu deficitu, či zvýšenie hornej hranice povoleného dlhu) podporujú Francúzsko (predsednícka krajina v prvom polroku 2022), Taliansko a ďalší. Najhlasnejšími odporcami boli Nemecko a Holandsko. V Berlíne sedí nová vláda a tá je, zdá sa, diskusii o reforme otvorenejšia (napriek tomu, že ministrom financií je liberál Ch. Lindner). Aj nový holandský kabinet (opäť vedený Ruttem) komunikuje menej neoblomné postoje.

Výrazné uvoľnenie fiškálnych pravidiel však ťažko očakávať. Výsledkom bude skôr kompromis: výnimky pre investície do klimatických opatrení a/alebo digitalizácie a pomalší nábeh limitov v 2023 (vzhľadom na výšku dlhu v mnohých krajinách).

Dlh v členských krajinách, 2019 a 2020 (v % HDP)

General_government_debt,_2019_and_2020_(¹)_(General_government_consolidated_gross_debt,_%_of_GDP)_Oct_2021

Zdroj: Eurostat

Menová politika

Druhou stránkou diskusie o rozpočtových pravidlách je menová politika. Európska centrálna banka plánuje ukončiť pandemický program nákupu aktív v marci 2022 – dôvodom je aj vysoká inflácia. Stále bude pokračovať starší program, kvôli novým variantom vírusu a neistote môžeme očakávať zvýšenie jeho objemu (zo súčasných 20 miliárd mesačne).

ECB zatiaľ neplánuje zdvíhať úrokové miery. Menová politika eurozóny tak prestáva sledovať trajektóriu iných veľkých ekonomík. Inflácia rastie v Spojených štátoch ešte rýchlejšie, než v Európe, v novembri narástla medziročne o 6,8 percenta (v eurozóne o 4,9 percenta). Federálny rezervný systém preto zdvojnásobil rýchlosť ukončovania programu nákupu dlhopisov. FED bude v budúcom roku zvyšovať aj úrokové miery, rovnaký kurz nabrala britská centrálna banka.

Matovič navrhuje, aby štát prispieval menej na eurofondové projekty

Podľa návrhu ministerstva financií sa má vo väčšine eurofondových projektov znížiť miera spolufinancovania zo strany štátu zo súčasných 10 percent na 5. Najviac sa zvýši doplácanie prijímateľov v Bratislave. Podľa samospráv a aj niektorých rezortov to spôsobí, že stratia o projekty záujem.

Vývoj ekonomiky

Po nástupe pandémie začiatkom roka 2019 sa objavilo množstvo scenárov jej vývoja. Niektoré hovorili o jednej silnej pandemickej vlne, iné očakávali dve, tie najpesimistickejšie predpovedali niekoľko rokov striedania nástupov vírusu a dočasnej úľavy. Jedno však mala väčšina spoločné: presvedčenie, že problém pandémie (a ekonomické riziká z nej prameniace) vyriešia vakcíny.

Téza o potrebnosti očkovania stále platí, ukazuje sa však, že s vakcináciou to nie je také jednoduché. Pre ekonomiku to znamená pokračovanie neistoty. Krajiny s vysokou zaočkovanosťou sa môžu utešovať aspoň tým, že každá ďalšia vlna prináša menej hospitalizácií a výrazne menej úmrtí. Aspoň pokiaľ sa neobjaví variant s vysokou odolnosťou proti používaným vakcínam. Tie ďalšie sa už pravdepodobne zmierili s tým, že cenou za prepotácanie sa pandémiou bude množstvo úmrtí v rizikových skupinách obyvateľstva. Najmä medzi nezaočkovanými.

Ekonomické dôsledky neistoty je ťažké predpovedať. Zatiaľ prežíva opatrná viera v návrat hospodárskeho rastu. V jesennej hospodárskej predpovedi zvýšila Komisia očakávaný tohtoročný rast eurozóny na 5 percent (oproti 4,3 percentám na jar). Na budúci rok by mala ekonomika rásť o 4,3 percenta, na rok 2023 očakáva 2,4-percentný rast. Podobný vývoj čaká v celej Európskej únii, len v 2023 má HDP narásť o niečo viac – o 2,5 percenta.

Vyšší hospodársky rast by mal znamenať zníženie deficitov (relatívne k HDP). V roku 2020 boli v celej EÚ na úrovni 6,9 percenta HDP, v tomto roku má agregovaný deficit klesnúť na 6,6 percenta, v nasledujúcom na 3,6 a potom na 2,3 percenta.

Podobne by sa mal vyvíjať aj dlh. V tomto roku dosiahne 99 percent HDP pre eurozónu, resp. 92 percent pre celú EÚ. Nasledujúcom má klesať na 97, resp. 89 percent HDP. Problémom je však inflácia, ktorá je vysoko nad 2-percentným limitom. Tej sa budeme venovať nižšie.

Sú kuriéri a vodiči platforiem zamestnanci? Eurokomisia predstavila päť kritérií

Platformy ako Uber, Wolt alebo Bolt už nebudú môcť tvrdiť, že nie sú zamestnávateľmi, ak splnia aspoň dve z piatich kritérií. Napríklad, ak určujú pravidlá správania sa k zákazníkom a hodnotia pracovný výkon. O návrhu bude rokovať europarlament a štáty.

Investície z Plánov obnovy

V tomto roku by mali krajiny dostávať prvé regulárne platby z mimoriadneho pandemického rozpočtu (v  minulom dostali po schválení plánov obnovy 13 percent národnej alokácie na predfinancovanie). Nepôjde o málo peňazí: len na Slovensko by malo prísť takmer 1,3 miliardy eur. Pre porovnanie, štátny rozpočet na budúci rok počíta s celkovými príjmami 20 miliárd a výdavkami 25,4 miliardy eur.

Peniaze by sme mali dosať vo dvoch častiach: 458 miliónov v jarnej žiadosti o platbu, 815 miliónov na jeseň. Samozrejme, ak splníme sľúbené míľniky. Z jarných stále chýba schválenie reformy systému riadenia vysokých škôl, nová súdna mapa a zavedenie výdavkových stropov.

Z cieľov, ktoré budeme musieť splniť pred žiadosťou o druhú platbu, môže diskusie (a politické tlaky) vyvolať novela zákona o odpadoch (recyklácia stavebného odpadu, povinné zelené obstarávanie stavebných prác štátnymi orgánmi, zvýšenie poplatkov za skládkovanie), investičný plán ministerstva zdravotníctva (metodika výberu a poradie projektov, ktoré budú podporené z Plánu obnovy), či opatrenia v boji proti korupcii a praniu špinavých peňazí (oprávnenie polície preverovať majetok pri jeho nezrovnalosti so zákonným príjmom, zavedenie inštitútu prepadnutia a zaistenia majetku).

Zapojenie mimovládok do prípravy eurofondov sa zlepšilo, no stále škrípe

Konzultácie s odborníkmi z mimovládneho sektora pri príprave nového programového obdobia sa oproti minulosti zlepšili. Pri tvorbe detailnejšieho Operačného programu Slovensko sa už však prejavuje časová tieseň. Súbežne sa pripravujú desiatky dokumentov, v ktorých sa pripomienky mimovládok strácajú.

Peniaze a právny štát

Európskym diskusiám bude dominovať prepojenie vyplácania európskych peňazí s funkčným právnym štátom. Schvaľovanie plánov obnovy Maďarska a Poľska je zablokované. Maďarská vláda neustúpi minimálne do aprílových volieb, poľská bude hľadať spôsob, ako neoslabiť svoju kontrolu nad súdnictvom a súčasne získať peniaze, ktoré sa jej v predvolebnom roku (parlamentné voľby budú na jeseň 2023) môžu zísť.

Obom krajinám však hrozí potenciálne vážnejší problém: začiatkom roka by mal Súdny dvor EÚ rozhodnúť o mechanizme podmieňovania vyplácania európskych peňazí funkčným právnym štátom. Ak bude nasledovať názor generálneho advokáta (väčšinou to tak je), podmieňovanie označí za zlučiteľné s európskym právom.

Komisia tak bude musieť aktivovať mechanizmus, ktorého prvými cieľmi budú práve Maďarsko a Poľsko (koniec koncov, proti obom beží konanie pre oslabovanie základov právneho štátu). Už nepôjde „len“ o peniaze z plánov obnovy, ale všetky európske platby.

Rozhodujúci bude potom postoj ostatných členských krajín. Niektoré môžu Budapešť a Varšavu podporiť z obáv, že nabudúce sa na lavici obžalovaných ocitnú oni. Iné z „regionálnej solidarity“. No vo väčšine Únie je málo ochoty posielať peniaze vládam, ktoré nerešpektujú základné princípy európskej spolupráce, no radi z nej profitujú.

Konflikt sa môže preniesť aj do iných oblastí. Už v súčasnosti sa môžeme oprávnene pýtať, či nekooperatívne postoje Varšavy v klimatickej oblasti nie sú aj politickým vydieraním.

<

Partner

Legitimate, Effective and Visible European integration - LovEU

Sledujte