Deväť hlasov, ktoré rozhodli o Ursule von der Leyen

Rátanie hlasov pri hlasovaní o Ursule von der Leyen [© EU 2019/EP/Philippe Stirnweiss]

K zvoleniu novej šéfky Európskej komisie v Európskom parlamente zrejme pomohli aj hlasy poľskej strany Právo a spravodlivosť.

Nominantka členských štátov na post predsedníčky Európskej komisie dostala vo včerajšom večernom hlasovaní 383 hlasov europoslancov. Na zvolenie potrebovala aspoň 374. O vedení novej Európskej komisie tak rozhodlo 9 hlasov. Pre perspektívu, je to o 4 menej ako počet slovenských zástupcov v europarlamente (13).

Proti von der Leyenovej sa postavilo 327 europoslancov, 22 poslancov sa zdržalo, resp. nehlasovalo. Súčasný predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker bol pred 5 rokmi zvolený s 422 hlasmi, čo je o 48 viac ako von der Leyen.

Hlasovanie o šéfovi eurokomisie je tajné. O tom, kto ako hlasoval sa preto nedá s istotou tvrdiť de facto nič. Skupiny ľudovcov (EPP), sociálnych demokratov (S&D) a Obnovme Európu (RE), z ktorých mala von der Leyen čerpať najviac hlasov majú spolu 442 poslancov. Reálny výsledok ukazuje, že vo všetkých týchto skupinách museli byť rebeli. U socialistov to bolo podľa odhadov okolo 25 %, v EPP sa zase hovorilo o nespokojnosti s rozsahom sľubov, ktoré von der Leyen dala socialistom. Najväčšiu disciplínu pri včerajšej voľbe mali pravdepodobne v skupina Obnovme Európu. Zelení zrejme hlasovali podľa straníckej línie proti.

Za nemeckú političku ale pravdepodobne zahlasovalo aj 23 poslancov poľskej vládnej strany Právo a spravodlivosť (ECR).

Práve hlasy europoslancov PiS neboli isté. Poľská vláda mala problém s osobnou Fransa Timmermansa. Ten bude pravdepodobne prvým podpredsedom v Komisii von der Leyen a z titulu tejto funkcie bude zastupovať predsedníčku Komisie v jej neprítomnosti. Poľská vláda sa na summite aktívne postavila proti Fransovi Timmermansovi a nomináciu Ursuly von der Leyen vydávala za veľké víťazstvo.

Navyše, politické frakcie v EP nepotvrdili ani na druhýkrát nomináciu bývalej poľskej premiérky  za PiS Beaty Szydlo do čela výboru Európskeho parlamentu pre sociálne veci a zamestnanosť (EMPL). Vedenie výboru patrí ECR podľa výpočtu na základe D´Hondtovej metódy. Nepriechodnosti Szydlo prispel postoj skupiny Obnovme Európu nepodporiť nominácie z vládnych strán krajín, voči ktorým je otvorený článok 7.

Europoslanec Michal Šimečka (Obnovme Európu, PS) podporu PiS nevníma ako problém. Za dôležité považuje, že von der Leyen s ňou nekalkulovala a ani o ňu aktívne nežiadala, naopak dala jasne najavo, že má záujem o proeurópske hlasy. Von der Leyen v Európskom parlamente explicitne nepomenovala Poľsko a Maďarsko ako problém, čo niektorí interpretovali ako náznak ústupku voči Poliakom. „Ja som to takto nečítal,“ hovorí Šimečka.

Podľa Šimečku sa z faktu, že von der Leyen dostala menej hlasov ako sa očakávalo, nedá vyvodzovať, že proeurópska koalícia v Európskom parlamente nebude stabilná. „Nevyplýva z toho, že je tu nestabilná väčšina na vládnutie.“ Niektorým podľa neho vadil proces jej nominácie alebo mali dôvody vyplývajúce z nemeckej politiky. Zelení hlasovali z princípu. „Väčšina na legislatívnu prácu tu ale existuje. Bolo to špecifické hlasovanie o špecifickej osobe,“ hovorí.

 

Hlasy zo skupiny Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR) dodala napriek výhradám aj slovenská SaS. „Jej (U. von der Leyen) prezentovaný program mieri k oslabovaniu Paktu stability a rastu, má za cieľ pomáhať slabším regiónom viac cez fondy, než cez zlepšovanie podnikateľského prostredia, málo hovorí o efektívnosti. Napriek tomu som za ňu zahlasoval, pretože nevidím lepšiu alternatívu, ktorá by bola pri súčasnom rozložení síl v EÚ priechodnou,“ vysvetlil na sociálnych siatiach Eugen Jurzyca (SaS). Za hlasovala aj jeho stranícka kolegyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová.

Stratená geografická a nájdená rodová rovnováha

Líder skupiny Obnovme Európy Dacian Ciolos včera pred hlasovaním von der Leyen pripomenul problém geografickej nerovnováhy v obsadení funkcií. Témou je to aj pre slovenských europoslancov.

Poslanec Robert Hajšel (S&D, Smer-SD) hovorí, že dúfa, že na rozdiel od európskych lídrov bude nová predsedníčka Európskej komisie klásť väčší dôraz nielen na rodovú, ale aj na geografickú vyváženosť. „Pri rozdeľovaní najdôležitejších portfólií v jej tíme kolégia komisárov by tak silný post mohol byť pridelený Marošovi Ševčovičovi, ktorého do jej tímu nominovala slovenská vláda,“ napísal na Facebooku.

Europoslanec Ivan Štefanec (EPP, KDH) pre SME napísal, že vďaka „štátnikom“ v našom regióne nemá po prvýkrát V4 zastúpenie v najvyšších orgánoch EÚ. „Chcem veriť, že aspoň nominácie na členov Komisie a ich portfóliá to čiastočne vyvážia.“

Otázne je, či Slovensko vyhovie požiadavke von der Leyen a okrem Maroša Šefčoviča nominuje aj ženskú kandidátku. Dve nominácie z každej krajiny by novej predsedníčke umožnilo zložiť rodovo vyvážené kolégium. Takýto postup ohlásila na rokovaniach s politickými skupinami. Úrad vlády na otázku EURACTIV Slovensko zatiaľ neodpovedal.

Partner

Projekt EP7 Vote for your EU

Sledujte

Mediálny partner