Keď sa slovenská politika stane európskym záujmom

Robert Kaliňák, TASR/ AP Photo/Geert Vanden Wijngaert

Rutinná záležitosť. Ministri predsedníckej krajiny predstavujú priority europoslancom z vecne príslušných výborov EP.

Nie je to celkom grilovanie eurokomisárov, ale takmer ich ľahšia verzia. Ľahšia v tom, že v hre nie je nikoho funkcia. Výhoda miery prehľadu v témach a ťažkých legislatívnych balíkoch je jasne na strane poslancov.

Minister vnútra Robert Kaliňák začína vo výbore LIBE (občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci) vyznaním sa z osobného pocitu zodpovednosti za európsky projekt.

Hovorí, že slovenské predsedníctvo chce najviac času venovať reforme azylového systému a prísť s takým kompromisom o relokáciách (prerozdeľovaní utečencov v EÚ na základe kvót), „ktorý bude v závere distribuovať záťaž medzi jednotlivé krajiny“. O výhradách Slovenska zatiaľ nehovorí. Zaobalí to do slov o hľadaní kompromisu, na základe ktorého by si každá krajina mohla prispôsobiť formu prejavenej solidarity svojim podmienkam.

Ak si má Kaliňák vybrať medzi presídlením (ressetlement, presídľovanie utečencov z tretích krajín) a prerozdeľovaním (relokácia z Grécka či Talianska), dáva podľa vlastných slov prednosť presídleniu, lebo to podľa neho forma, ktorá pomáha „najzraniteľnejším“ na rozdiel od relokácií, ktorá sa týka tých, ktorí mali prostriedky na to, aby sa doplavili do Európy a teda potrebujú pomoci menej.

Z ďalších ambícií ministra vnútra zaznie napríklad snaha postrčiť Bulharsko a Rumunsko bližšie k členstvu k Schengenskom priestore. Téma technická a politická zároveň.

Poslanci registrujú slovenské postoje

K slovu sa dostávajú europoslanci. Viacerí sa napriek výzve predsedajúceho, aby sa neopakovali, pýtajú ako chce Slovensko zabezpečiť, aby sa všetky krajiny podieľali na premiestňovaní a relokáciách. Niektorí s dodatkom, ktorý ministrovi pripomenie premiérove slová o odmietaní moslimských utečencov.

Zelení pridávajú poznámku, že nemáme predsedníctvo, ktoré ide príkladom. Z 920 ľudí, ktorých malo Slovensko realokovať, neprijalo ani jedného. Pomoc Rakúsku pri ubytovaní utečencov v Gabčíkove je síce pekná, ale „nesúvisí s celoeurópskou solidaritou“.

Poslankyňa Tanja Falon na margo rétoriky o flexibilnej solidarite konštatuje, že migrácia nie je problém „a la carte“.

Kaliňák v reakcii trvá na tom, že Gabčíkovo je dobrý model, ktorý „budeme ponúkať“. Prešlo ním na slovenské náklady 1200 utečencov zo Sýrie, neboli sekundárne pohyby ani bezpečnostný incident, vyratúva jeho úspechy.

Opäť opakuje, že pri riešení migrácie sa musí zohľadniť iná historická skúsenosť krajín ako je Slovensko.

Tri otázky europoslancov smerujú k tomu, čo má Slovensko v pláne robiť v rámci rómskej stratégie a integrácie Rómov. Minister vyzerá zmätený, hovorí, že ide o agendu Rady vo formácii EPSCO (zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti). Europoslancov to neuspokojuje, pingpong s faktickou poznámkou ukončuje predseda s tým, že na ďalšiu diskusiu nie je čas.

Eva Joly vytiahla Bašternáka 

Najlepšie nabrífovaná o slovenských reáliách je zjavne francúzska poslankyňa Eva Joly, ktorá sa pýta na boj proti korupcii. Kaliňákovi pripomína, že ju v úvodnej reči nespomenul. Prepája ju s témou európskeho prokurátora, ktorú rieši ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská, sediaca na výbore o pár kresiel vedľa.

Joly hovorí, že má pochybnosti o dôveryhodnosti slovenského ministra v tejto téme kvôli kontaktom s Ladislavom Baštrnákom, od ktorého mal Kaliňák prijímať peniaze a ktorý je obvinený z daňových podvodov.

„Ako môžeme uveriť, že vyšetrovanie bude nezávislé, ak ste zároveň ministrom vnútra. Občania majú nárok na príkladných politikov. Pán Kaliňák, prosím, prevezmite svoju zodpovednosť.“

Ministra sa najprv zastane poslankyňa Monika Flašíková Beňová, ktorá kolegyni pripomína, že predmetom diskusie sú priority predsedníctva, nie „informácie z bulváru“.

Kaliňák hovorí, že na osobné útoky reagovať nebude. Na Slovensku podľa neho vyšetruje nezávislá prokuratúra a ostatné veci „boli nepravdivé“.

Europoslanci ministrovi v otázkach predhadzujú aj informáciu o tom, že zbrane, ktorými boli spáchané teroristické útoky v EÚ pochádzali zo Slovenska. Pýtajú sa, čo s tým chce robiť.

Minister odpovedá, že lepšie sledovať zbrane, najmä obchodníkov so zbraňami. Nechce ale postihovať tých, ktorí zbrane držia legálne a plnia si povinnosti. „Žiadny teroristický útok nebol spáchaný s legálne držanou zbraňou“, argumentuje.