Ak príde na otázku spoločného ručenia za dlhy v EÚ, Matovič chce celospoločenskú dohodu

Igor Matovič (OĽaNO), Veronika Remišová (Za ľudí) a Richard Sulík (SaS) [TASR/Michal Svítok]

Predseda Európskej rady Charles Michel by rád na štvrtkovom tele-summite videl väčšiu snahu lídrov o prekonanie názorových rozporov o podobe po-krízovej ekonomickej obnovy. 

Hlavnou témou videokonferenčného summitu EÚ bude hľadanie spôsobov, ako vytvoriť dlhodobý záchranný fond, ktorý EÚ pomôže ekonomicky sa pozbierať z koronakrízy.

„Musíme ukázať ešte väčšie odhodlanie, aby sme prekonali naše rozdiely,“ píše Charles Michel v pozývacom liste.

O tom, ako by mal fond vyzerať a ako by mal byť financovaný, zatiaľ nie je v EÚ zhoda.„Navrhujem, aby sa zriadenie takého fondu dohodlo, čo najskôr,“ píše v liste Michel. „Mal by byť dostatočne veľký a zameraný na odvetvia a geografické časti Európy, ktoré sú najviac postihnuté“, dodáva.

Michel tiež navrhuje, aby lídri požiadali Európsku komisiu, aby zanalyzovala potreby a navrhla podobu tohto fondu.

Na to je ale potrebné zodpovedať, v akom vzťahu bude dlhodobý záchranný fond k sedemročnému rozpočtovému rámcu EÚ. Aj ten je pritom veľmi spornou témou medzi členskými krajinami.

Premiér: Fond by mal zohľadniť situáciu Slovenska

„Ak chceme vyjsť s čo najmenšími ekonomickými škodami z tohto ťažkého obdobia, nie je iná cesta, ako sa dohodnúť na spoločnom postupe v rámci nášho európskeho spoločenstva,“ povedal po skončení rokovania Výboru Národnej rady (NR) SR pre európske záležitosti premiér Igor Matovič (OĽaNO).

Matovič chce, aby čerpanie financií z viacročného finančného rámca EÚ a fondu obnovy bralo do úvahy aj ekonomickú situáciu na Slovensku, jeho veľkosť a tiež kondíciu.

Predseda výboru NR SR Tomáš Valášek (Za ľudí) hovorí, že Slovensko sa na zasadnutí bude uchádzať o takú pomoc, ktorá neznevýhodní štáty menšej a strednej veľkosti a ktorá uchráni ich konkurencieschopnosť.

Premiér avizuje, že Slovensko bude na video-summite konštruktívnym partnerom, ktorý nebude blokovať rýchlu pomoc od EÚ. Pri rokovaniach o viacročnom finančnom rámci sa bude snažiť premiér obhájiť princíp flexibility pre jednotlivé krajiny. Dôvodom je, aby sa čím skôr mohli z neho použiť finančné prostriedky na pomoc slovenskej ekonomike, podotkol.

K fondu obnovy, ktorý má v rámci EÚ vzniknúť, Matovič hovorí, že by sme „mali byť jeho súčasťou, ale bolo by to viac o pôžičkách a zárukách, z ktorých by sme mohli čerpať. Pomohli by sme si dvakrát viac, ako si dnes vieme pomôcť z eurofondov,“ poznamenal predseda vlády.

Je to dobrá správa aj sklamanie: Čo (ne)obsahuje dohodnutý plán na záchranu ekonomiky EÚ

Európski ministri sa dohodli na 500-miliardovom balíčku opatrení na záchranu ekonomiky EÚ. Ich dohoda ale nepriniesla odpoveď na otázku, ako Únia zaplatí plán ekonomickej obnovy, keď koronakríza skončí.

Lídri budú schvaľovať aj núdzový balík vo výške 540 eur miliárd na bezprostredné riešenie krízy, na ktorej sa dohodli ministri financií Únie začiatkom apríla. Jeho súčasťou je aj použitie Európskeho stabilizačného mechanizmu, tzv, eurovalu, v ktorom má aj Slovensko svoj podiel v podobe garancií.

Otvorená ostáva otázka vydávania spoločných dlhopisov, ktoré by podľa niektorých krajín mohli financovať fond obnovy. V tomto kontexte môže podľa premiéra Matoviča byť do pár týždňov na stole otázka, ako sa zapojí Slovensko a ako „akou mierou chceme ručiť za spoločné dlhy“.

„Po desiatich rokoch od eurovalu“ by mal premiér v tejto otázke rád „celospoločenskú dohodu“ a dohodu všetkých politických strán zastúpených v parlamente „alebo dramatickej väčšiny“. „Sú to naše spoločné peniaze a do rozpočtu platia ľudia bez ohľadu na to, koho volia“, dodal Matovič.

Aký veľký fond?

V súvislosti s dlhodobým fondom na obnovu ekonomiky sa objavujú rôzne čísla, ktoré by mohli naznačovať jeho objem. Predseda Euroskupiny Mario Centeno navrhol rozpätie od 700 miliárd eur do 1,5 bilióna eur, zatiaľ čo francúzsky minister navrhol bilión eur.

Francúzsko, Taliansko, Španielsko a niektoré ďalšie krajiny navrhujú ísť cestou spoločných dlhopisov. Tzv. koronabondy však Holandsko a iné štáty jednoznačne odmietli.

Európsky komisár pre vnútorný trh Thierry Breton v utorok, 21. apríla, vyhlásil, že krajiny Únie by na účely oživovanie ekonomiky mali „dať na stôl“ desať percent svojho HDP, pričom naznačoval, že tieto peniaze by sa mali stať súčasťou rozpočtu Únie na roky 2021-2027.