Ak príde z EÚ menej peňazí, Fico chce viac voľnosti

Slovensko chce, aby sa krajinám pri použití európskych prostriedkov viac rozviazali ruky. [European Council]

Členské krajiny si chcú ponechať právo vybrať nového šéfa Európskej komisie. Premiér by rád znovu nominoval Maroša Šefčoviča na post slovenského komisára.

„Bude obrovský tlak na politiku súdržnosti,“ uznal Fico po prvotných debatách o budúcom rozpočte s lídrami členských krajín na neformálnom summite EÚ v Bruseli.

Slovensko nespochybňuje, že treba zo spoločnej pokladnice financovať nové priority; ako je migrácia alebo bezpečnosť. V rozpočte bud=u navyše chýbať peniaze, ktorými do rozpočtu prispievala Veľká Británia. Ochota čistých prispievateľov vykryť tento výpadok je zatiaľ otázna.

Je preto realistické očakávať, že nový sedemročný rozpočet bude z hľadiska objemu tzv. eurofondov menej štedrý. Ak bude prostriedkov na kohéziu menej, Slovensko chce, aby sa krajinám pri použití európskych prostriedkov viac rozviazali ruky. Inými slovami, aby sa vláda mohla voľnejšie rozhodovať, na čo peniaze použiť.

Slováci dôverujú viac europarlamentu ako Národnej rade a vláde

Dôvera Slovákov v Európsku úniu počas minulého roku stúpla. Najpozitívnejší vzťah k Únii majú Poliaci a Maďari.

Diaľnice, nie rekvalifikácie

Premiér Fico hovorí, že by si vedel predstaviť menej prostriedkov na tzv. mäkké politiky, napríklad programy podporujúce zamestnanosť cez rekvalifikácie.

Naopak, zmyslel vidí v „tvrdých“ opatreniach, kde vie Slovensko prostriedky efektívne čerpať, napr. budovanie ciest, „pretože tam je hospodársky rast“.

„Treba udržať financovanie politík, ktoré boli úspešné,“ povedal premiér.

Odmieta ale naviazanie eurofondov na podmienku rešpektovania princípov vlády zákona zo strany členských krajín.

Relativizuje súvisiace problémy v Poľsku ako „rôzne názory“ na justíciu. Pýta sa tiež, či je „demokratické, keď španielsky policajt kope do ženy a ťahá ju za vlasy“, narážka na zásah španielskych policajtov počas katalánskeho referenda.

Kohézna politika po novom: Urobiť viac za menej (+ VIDEO)

EuEurópske fondy by mali krajiny motivovať a pomáhať im, nie byť nástrojom trestania.

V4 lobuje u Bulharov proti kvótam

Podľa Fica bola témou aj debát v Bruseli opäť aj migrácia. Krajiny V4 pripravili spoločný dokument, v ktorom apelujú na bulharské predsedníctvo Rady EÚ a opäť zdôrazňujú svoje priority v boji proti migrácii, teda ochranu hraníc, pomoc krajinám pôvodu migrácie a dobrovoľnosť prerozdeľovania žiadateľov o azyl.

Vyšehradské krajiny tak odmietajú koncept reformy azylovej politiky únie, na ktorom Bulhari momentálne pracujú, a ktorý obsahuje aj istú mieru povinného prerozdelenia žiadateľov o azyl.

„Bulharský návrh je pre nás absolútne neakceptovateľný,“ povedal Fico.

Zopakoval, že V4 je pripravená prispieť 35 miliónmi eur, ktoré v spolupráci s Talianskom pôjdu najmä do Líbye.

Slovensko na riadenie migračných tokov vyčleňuje osem miliónov eur

Počet ľudí nelegálne prichádzajúcich do Európskej únie klesol v roku 2017 o 60 percent v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Ide o najmenší počet za posledné štyri roky, informovala v utorok (20. februára) Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex).

Fico žiadal vydanie Kosíka

V Bruseli sa dnes pred konalo aj stretnutie medzi EÚ a krajinami Sahelu (Mauretánia, Mali, Burkina Faso, Niger, Čad). Cez zverenecký fond Slovensko prisľúbilo týmto krajinám pol milióna eur.

Zdroje by mali pomôcť vybudovať kapacity týchto krajín v boji s džihádistickými skupinami operujúcim v regióne.

Robert Fico využil konferenciu, aby požiadal prezidenta Mali o  spoluprácu pri vydaní bývalého člena Slovenskej informačnej služby Ľuboša Kosíka, väzneného v Mali, na Slovensko.

Kosík je jedným z obžalovaných z únosu Michala Kováča mladšieho. V Mali sa skrýval pred stíhaním, teraz je ochotný vypovedať.

Prezident Mali údajne prisľúbil spoluprácu, no Fico hovorí, že nevie výsledok garantovať.

Únia chce viac peňazí pre afrických vojakov v Saheli

Európska komisia dúfa, že sa jej v piatok (23. februára) na konferencii o financovaní v Bruseli podarí zaistiť zdroje pre spoločné vojenské sily, ktoré v Saheli bojujú proti džihádistickým skupinám.

Spitzenkandidáti sa podľa Fica nezopakujú

Témou debát bol aj spôsob výberu nového predsedu Európskej komisie.

Európsky parlament by chcel, aby sa znovu použil systém tzv. spitzenkandidátov. Podľa neho by sa šéfom eurokomisie stal hlavný kandidát tej európskej politickej skupiny, ktorá získa najviac hlasov vo voľbách do Európskeho parlamentu v máji 2019.

„Už sa asi nebude opakovať to, čo sa udialo pri voľbe Jean-Clauda Junckera,“ vyhlásil slovenský premiér.

Krajiny podľa neho chcú „podstatne viac vplyvu“, keďže predseda Komisie je ich dôležitý partner.

Europoslanci chcú zopakovať spitzenkandidátov, krajiny nie sú nadšené

Európsky parlament odhlasoval, že podporí iba takého kandidáta na nového predsedu Európskej komisie, ktorý bude zároveň „spitzenkandidát“.

Funkcia podľa Fica vyžaduje kandidáta, ktorý má špecifické danosti. Koncept spitzenkandidátov je podľa neho komplikovaný do miery, „že mu ani divá sviňa nerozumie“.

Medzi krajinami nie je chuť ani otvárať otázku počtu členov Európskej komisie. Teoreticky by sa krajiny mohli dohodnúť na znížení počtu komisárov, ktorý by bol nižší ako členských štátov. Pôvodne to predpokladala Lisabonská zmluva.

Pravidlo „jedna krajina – jeden komisár“ sa znovu vrátilo pred druhým írskym referendom o Lisabonskej zmluve. Zatiaľ sa na tom nebude nič meniť.

Fico vyhlásil, že Slovensko má záujem obsadiť niektoré z dôležitých portfólií aj v novej exekutíve. V nej opätovne vidí súčasného slovenského podpredsedu Európskej komisie Maroša Šefčoviča.

Zároveň ale celkom nevylúčil ani jeho prípadnú prezidentskú kandidatúru. Navyše dodal, že nominácia na slovenského komisára bude témou pre celú koalíciu.