O lepšej koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v Únii rozhodnú až noví europoslanci. Úprava je kontroverzná aj v tieni rakúskej indexácie príspevku na deti.
Europoslanci na svojom poslednom zasadnutí v Štrasburgu pred voľbami tesnou väčšinou (291 za k 284 proti) odhlasovali odsunutie rozhodnutia o zmene smernice o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia.
Rozhodnutie tak ostane na novozvolených europoslancoch, ktorí mandát dostanú v eurovoľbách, 25. mája.
Voľný pohyb za prácou, základný princíp jednotného trhu v Únii, často v praxi komplikujú otázky ohľadom cezhraničných sociálnych práv pracovníkov. Aktuálne platná legislatíva, ktorá rieši otázky, ktorý sociálny systém sa na pracovníka uplatňuje, ako sú prenositeľné tieto práva, ako sa vyhnúť zneužívaniu, je stará už 15 rokov. Podľa mnohých už nereaguje dobre na dnešnú realitu, umožňuje podvody a v niektorých prípadoch je nevymáhateľná.
Problémy v Parlamente aj v Rade
Európsky parlament nakoniec o správe nehlasoval a nepodarilo sa tak dosiahnuť pozíciu pre prvé čítanie.
„Správa nie je vôbec pripravená na hlasovanie v pléne“, povedala europoslankyňa Helga Stevens (Belgicko, ECR). Spravodajca, francúzsky poslanec Guillaume Balas (Francúzsko, S&D) tvrdí, že konzervatívci, liberáli a niektoré členské štáty týmto zablokovali zlepšenie situácie pre cezhraničných pracovníkov.
Problémy s úpravou malo aj veľa členských štátov – Holandsko, Belgicko, Luxembursko, Nemecko a Rakúsko. Malta, Maďarsko a Poľsko sa v Rade zdržali, čím vytvorili priestor pre vznik blokujúcej menšiny.
Niektorým sa nepáčia podmienky, za ktorých by mal po novom dostávať zahraničný pracovník podporu v nezamestnanosti od prijímajúceho štátu. Tvrdia, že znižujú motivácia hľadať si prácu.
Európska komisia tvrdí, že legislatíva myslela na boj proti zneužívaniu systému aj proti podvodom.
Niektoré členské štáty chceli do legislatívy prepašovať indexáciu rodinných dávok. To je podľa súčasných európskych pravidiel nelegálne, keďže ide o diskrimináciu občanov na základe štátnej príslušnosti. Európska komisia začala proti Rakúsku, ktoré upravilo výšku detských prídavkov pre zahraničných pracovníkov jednostranne, procedúru pre porušenie (infringement), ktorá môže vyústiť do žaloby na Súdnom dvore EÚ. Proti úprave silno protestovalo aj Slovensko.
„Paradoxom je, že máme trh ktorý umožňuje voľný pohyb, ale máme veľmi odlišné systémy sociálneho zabezpečenia. Pracovníci sú zraniteľní pokiaľ ide o prenositeľnosť ich práv a ochrany. Toto je cieľom revízie“, hovorí spravodajca Balas.
Smernica je súčasťou modernizácie európskych pravidiel v sociálnej oblasti v rámci tzv. Európskeho piliera sociálnych práv. EÚ nemá veľké kompetencie v sociálnej oblasti ako takej, môže a musí ale prijímať pravidlá, ktoré sa týkajú voľného pohybu pracovníkov alebo bezpečnosti pri práci.
Europoslanci schválili počas rovnakej plenárnej schôdze vytvorenie Európskej agentúry práce (ELA), inštitúcie, ktorá by mala dohliadať na správne uplatňovanie európskej pracovnej legislatívy. O jej sídlo sa momentálne uchádza aj Slovensko.
Na poslednej plenárnej schôdzi sa hlasovalo aj o ďalšej smernici o pracovných podmienkach. Úprava definuje minimálny súbor práv pre osoby v príležitostnom alebo krátkodobom pracovnom pomere, osoby pracujúce na vyžiadanie, mimo pracovného pomeru, za poukážky, pre platformy ako Uber či Bolt, ako aj pre platených stážistov a učňov, pokiaľ pracujú minimálne tri hodiny týždenne a v priemere dvanásť hodín za štyri týždne.
„Všetci pracovníci, ktorí sa doteraz nachádzali v právnom vákuu, dostanú vďaka tejto smernici a rozhodnutiam Európskeho súdneho dvora minimálne práva. Žiaden zamestnávateľ odteraz nebude môcť zneužívať flexibilitu trhu práce,“ vyhlásil spravodajca smernice o transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach Enrique Cvalvet Chambon (Španielsko, ALDE).
„V parlamentnej histórii Európy sa ešte nikdy neurobil taký progres v oblasti sociálnych vecí“, povedal europoslancom predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker.