Ako kontrolovať zdieľanie textov, hudby a videí na internete? Podporu stratilo aj kompromisné riešenie

Spoločnosť Google tvrdí, že ak nebude môcť využívať obrázky a výňatky z textov tak, ako to navrhuje nová legislatíva, vyhľadávač môže vyzerať aj takto. [Google/Searchengineland.com]

Hyperlinky, výňatky z textov a nová zodpovednosť sociálnych sietí za to, čo publikujú ich používatelia, rozdelili členské štáty. To, že európska legislatíva o autorských právach za pôsobenia súčasného zloženia Európskeho parlamentu neprejde, je stále reálnejšie.

Záverečné rokovania o novej legislatíve o copyrighte sa opäť dostávajú do slepej uličky. Trialóg medzi Radou a Európskym parlamentom, ktorý mal byť posledným zo série debát o celoeurópskej autorskej legislatíve, bol zrušený.

Dlho očakávané a plánované stretnutie, ktoré malo prebehnúť dnes (21. januára) rumunské predsedníctvo presúva zatiaľ na neurčito. Veľvyslanci členských krajín Európskej únie sa totiž v piatok (18. januára) nezhodli a jedenásť krajín na čele s Nemeckom, Talianskom a Poľskom odmietlo udeliť Rade mandát na ďalšie vyjednávanie.

Kým pôvodný text legislatívy sa nepozdával najmä technologickým gigantom, dnešné znenie už odmietajú aj samotní vydavatelia a autori obsahov.

Sklamaná je aj Európska komisia, ktorá s návrhom prišla pred vyše dvomi rokmi. Jej podpredseda v oblasti Jednotného digitálneho trhu, komisár Andrus Ansip na sociálnej sieti nabádal, aby zainteresované strany „v posledných metroch (cesty, pozn. red.) nestratili z dohľadu hlavné úspechy, ktoré už boli do značnej miery dohodnuté“.

Pre eurokomisiu je legislatíva jednou z priorít a jej schválenie má naplánované do konca svojho mandátu. Debata o posledných dvoch najkontroverznejších článkoch ostáva ideologická: vytvárajú internetové platformy pridanú hodnotu tým, že propagujú publikovaný obsah, alebo sa len priživujú na práci, ktorú vytvoril niekto iný?

EÚ v roku 2019: Digitálny trh v Únii porastie, potrápia otázky etiky nových technológií

Smernica o copyrighte, zlepšovanie kyberbezpečnostných štandardov, rozvoj 5G sietí, či nepravdepodobné zavedenie celoeurópskej digitálnej dane: Únia chce v novom roku dokončiť zjednotenie digitálneho trhu. Diskusiám o budúcnosti technologického vývoja budú ale dominovať otázky etiky.

Autori vs. internetové spoločnosti

Podľa slovenského zastúpenia pri EÚ v Bruseli, ktoré sa rokovaní veľvyslancov zúčastňuje, je „najproblematickejšou oblasťou vyňatie hyperlinkov a krátkych výňatkov spod vynucovania dodržiavania autorských práv“, teda článok 11 navrhovanej legislatívy.

Veľvyslanci hľadali v piatok (18. januára) kompromis v charakteristike „výňatkov“. Podľa europoslankyne Julie Redaovej (frakcia Zelených) totiž legislatíva nestanovuje žiadnu hranicu v rozsahu hyperlinkov a útržkov (tzv. snippets).

„Spadajú tu aj najkratšie úryvky a čisto fakticky aj titulky ako ´Angela Merkelová sa stretne s Theresou Mayovou´,“ píše na svojom blogu hlasná kritička článku 11, Redaová.

Internetové platformy, ktoré by výňatok z textu publikovali, by mali mať s originálnym vydavateľom pôvodného textu uzatvorenú zmluvu a potvrdenú licenciu. Práve za jej zakúpenie by internetové spoločnosti museli platiť, čo odporcovia článku označujú ako daň z hyperlinku. Vydavatelia a tvorcovia obsahov by ale touto cestou dostali za svoju prácu zaplatené aj vtedy, keď sa objaví inde, ako to bolo pôvodne zamýšľané.

Únia nejde zakazovať meme, ale kvôli autorským právam môže transformovať internet

Europoslanci majú na stole novú smernicu o autorských právach. Kritici hovoria o ohrozovaní tradičného využívania internetu a proti sú aj slovenské organizácie ako Sapie, či europoslankyňa Monika Beňová. Brusel dohady odmieta a pripomína napríklad výnimky, týkajúcej sa paródie.

Nemenej problematický je článok 13 navrhovanej legislatívy. Ten zaväzuje internetové platformy k vytvoreniu akýchsi monitorovacích filtrov, ktoré by sledovali nahrávanie autorského obsahu vlastnými používateľmi. Vďaka nim sa má zabezpečiť úplné dodržiavanie autorských práv. V praxi by to znamenalo, že ak používateľ sociálnej siete Facebook zdieľa napríklad text z komentára internetového denníka bez zabezpečených autorských práv, zodpovednosť pred zákonom by za jeho konanie niesla sociálna sieť.

Práve spôsob, ako by spoločnosti obsah monitorovali je najkomplikovanejšou časťou legislatívy. Spoločnosti ako Google či YouTube tvrdia, že si budú musieť vyberať vydavateľov, s ktorými budú spolupracovať a „noví, malí a inovatívni vydavatelia stratia flexibilitu a pružnosť“.

„Budú to práve veľkí vydavatelia, ktorí budú určovať business modely pre celé odvetvie. Reforma autorského zákona pomôže hlavne im,“ uviedol v komentári pre EURACTIV Richard Gingras, viceprezident Sekcie správ v spoločnosti Google.

V smernici o autorskom práve existuje lepšia cesta, tvrdí Google

Európska smernica o autorskom práve by sa mala vyvarovať reformám, ktoré zoberú vydavateľom právo na možnosť voľby ohľadne distribúcie ich obsahu a spôsobu, ako na ňom budú zarábať, píše RICHARD GINGRAS.

Problematické postavenie menších internetových firiem rozdelil aj dvadsať osmičku Európskej únie.

„Bodom zlomu, ktorý rozdelil členské štáty, bola otázka vyňatia mikropodnikov a/alebo malých a stredných podnikov spod budúceho mechanizmu vynucovania dodržiavania autorských práv na platformách,“ uviedla Petra Vargová, zástupkyňa stáleho predstaviteľa Slovenskej republiky pri EÚ. Nové znenie textu článku 13 totiž ponúkalo aj takýto kompromis.

S navrhovaným riešením nesúhlasili podľa Vargovej Francúzi, Portugalci, Íri, Briti, Maďari, Chorváti, Španieli, Cyperčania, Bulhari a ani Belgičania.

„Neakceptovateľnou“ by bola súčasná podoba článku 13 aj pre dvanásť obchodných organizácií, ktoré sa venujú hudbe, filmom, televízii a akademickým publikáciám. Európski kreatívci a držitelia (autorských) práv zaslali koncom minulého týždňa európskym predstaviteľom list, v ktorom žiadajú, aby sa legislatíva vrátila k svojmu pôvodnému zámeru „napraviť narušenie digitálneho trhu, ktoré vzniklo kvôli službám, umožňujúcim používateľom nahrávať obsah (User Upload Content services)“. V podobnom tóne sa niesol aj otvorený list zástupcov 14 organizácii a kreatívnych médií.

Zdá sa preto, že kompromisné riešenie už v Únii nepodporuje nikto.

Bez legislatívy to nepôjde

Nová legislatíva je bezpodmienečne nutná, nakoľko od vytvorenia tej pôvodnej, v roku 2001, sa transformoval celý digitálny svet. Bez adekvátneho tlaku však budú spoločnosti iba pomaly hľadať technologické prostriedky, ktoré by obmedzovali zdieľanie materiálov, na ktoré sa vzťahuje autorský zákon.

Jedným z diskutovaných kompromisov je údajne aj vypustenie kontroverzných článkov z budúcej legislatívy. Bez článku 11 sa však autori textov, či fotografií nedovolajú spravodlivosti, ak časť ich práce či diela prezdieľa ktokoľvek na sociálnej sieti. A bez článku 13 sa budú hudba, seriály, či televízne relácie stále zadarmo sledovať na kanáloch YouTube, internetová firma získa milióny z reklám umiestnených naokolo, zatiaľ čo skutoční tvorcovia obsahov sa budú opakovane snažiť obsah zo stránok stiahnuť, či zaň získať aspoň nejaké kompenzácie.

Väčšina slovenských europoslancov hlasovala za novú smernicu o copyrighte

Upravené znenie legislatívy o autorských právach nepodporili Monika Beňová, Branislav Škripek, ani Richard Sulík.

Legislatíva o copyrighte bola v Komisii predstavená ešte v roku 2016. V parlamente prešla búrlivou rozpravou a po neúspešnom prvom hlasovaní nakoniec europoslanci prijali jeho finálnu podobu v septembri.

Medzinštitucionálne vyjednávania však od vtedy neprebiehajú o nič pokojnejšie a dnešné (21. januára) zrušenie trialógu je ďalšou ranou pre kontroverzné nariadenie.

Rumunské predsedníctvo zatiaľ neohlásilo náhradný termín. Európsky parlament chce o konečnej podobe výsledku rokovaní hlasovať v marci alebo v apríli, no bez záverečného textu ostane možno nová podoba copyrightu na stole až pre nových europoslancov.

Partner

Projekt EP7 Vote for your EU
This Time I'm Voting

Sledujte

Mediálny partner