Ako na fungujúci Schengen?

(zdroj. Európska komisia)

 „Je nehorázne ako Grécko rezignovalo na schengenskú hranicu, nečudoval by som sa, ak by táto téma veľmi rýchlo prišla na stôl,“ povedal v nedeľu pre novinárov slovenský premiér Robert Fico.

Grécko členstvo v Schengene by sa malo objaviť aj na zajtrajšom rokovaní Vyšehradskej skupiny v Prahe. V druhej polovici novembra je to už niekoľký návrh na úpravu európskej zóny bez hraníc. Podnietila ich takmer rok trvajúca migračná kríza aj teroristické útoky v Paríži.

Pravdepodobne najviac pozornosti si vyslúžil neoficiálny holandský návrh „mini-Schengenu“, ktorý počítal s kontrolami na hraniciach západoeurópskych krajín, ktoré doteraz prijímali najvyšší počet utečencov. Až za hranicami zúženej oblasti voľného pohybu by boli tranzitné tábory pre migrantov. [EurActiv.sk, 20. 11. 2015] Minister financií Jeroen Dijsselbloem v tejto súvislosti vyhlásil, že neochota niektorých členov EÚ prijímať utečencov „stavia (holandskú) solidaritu pod obrovský tlak“.

Európska komisia nebola takejto úvahe príliš naklonená. „Pre Európsku komisiu zostáva prioritou dôsledné uplatňovanie schengenských pravidiel. EK vyzvala členské krajiny, aby v maximálnej možnej miere využívali možnosti Schengenského informačného systému, ktorý umožňuje výmenu informácií, vyhodnocovanie rizík, presadzovanie zákazu vstupu a pobytu na území EÚ,“ uviedol pre EurActiv.sk vedúci tlačového a politického oddelenia Zastúpenia Európskej komisie (ZEK) na Slovensku Andrej Králik.

Predseda komisie Jean-Claude Juncker minulý týždeň povedal, že bez Schengenu by nedávala zmysel už ani spoločná mena euro, pretože by ju občania nemali ako využiť. [EurActiv.sk, 25. 11. 2015]

Nehrozíme sami

Denník Financial Times včera informoval, že stratou členstva v 26-člennej zóne voľného obchodu za posledné týždne Grékom hrozilo viacero predstaviteľov EÚ. Diplomati, ktorých spovedala agentúra Reuters, sa však zhodli, že na túto tému neexistuje žiadna formálna diskusia. Grékom sa vyčíta nedostatočná starostlivosť o utečencov a neschopnosť všetkých zaregistrovať.

Zákulisné informácie z Bruselu teda potvrdzujú, že premiér Fico nemusí byť v prípade nekompromisného postoja voči Grécku úplne osamotený. Iné je to však už s právnou vykonateľnosťou podobných úvah.

„Vylúčenie jednej krajiny zo Schengenu v súčasnej utečeneckej kríze je právne nezrealizovateľný populizmus,“ povedal nám Milan Nič z Central European Policy Institute. „Považujem to len za ďalšie situačné vyhlásenie a pokus zviesť sa na momentálnej vlne,“ zhodnotil Nič.

Lucia Mokrá z Fakulty sociálnych a ekonomických vied UK vysvetľuje, že v Schengenskej zmluve neexistuje explicitný mechanizmus vystúpenia. V týchto prípadoch by sa teda muselo postupovať podľa Viedenského dohovoru o zmluvnom práve.

„Ak by sme mali subsidiárne uplatňovať medzinárodné právo a Viedenský dohovor o zmluvnom práve, tak by tu muselo ísť o rozhodnutie Grécka vystúpiť zo Schengenu,“ uviedla Mokrá a spresnila, že toto nie je veľmi pravdepodobné.

Alternatívne by mohlo ísť o rozhodnutie ostávajúcich krajín, no ani v tomto prípade neexistujú, či neboli schválené pravidlá vystúpenia. Dodala tiež, že výhody gréckeho odchodu by boli mizivé.

Oficiálne vylepšenia Schengenu

Európska komisia má svoje vlastné plány na zefektívnenie ochrany hraníc. 15. decembra predstaví reformu hraničného kódexu.

Vedúci tlačového a politického oddelenia ZEK na Slovensku hovorí, že „balík opatrení o posilnení hraníc bude obsahovať robustné pravidlá o posilnení kontrol na vonkajších hraniciach tak, aby členské krajiny mali prehľad o tom, kto vstupuje na územie EÚ a aby dokázali zabrániť nelegálnemu vstupu do EÚ mimo hraničných prechodov.“

V marci 2016 na tieto nástroje nadviaže Komisia návrhom o inteligentných hraniciach, ktorý možní krajinám EÚ zaviesť efektívnejší systém vstupov a výstupov z EÚ.