Analytik: Najväčšia bezpečnostná výzva EÚ je budovanie dôvery medzi ľuďmi

európska bezpečnosť summit

Seminár Európska bezpečnosť po bratislavskom summite. zdroj: SFPA

Bezpečnosť bola hlavným bodom agendy piatkového (16.9.) neformálneho summitu lídrov 27 krajín Európskej únie v Bratislave.

Cieľom expertného seminára za účasti odborníkov v oblasti bezpečnostnej a európskej politiky a zahraničných diplomatov, ktorý včera v Bratislave zorganizovala Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku (SFPA), bolo hovoriť o európskej bezpečnosti, predovšetkým s ohľadom na súčasné bezpečnostné hrozby a meniace sa bezpečnostné prostredie, implementáciu globálnej stratégie Európskej únie, ako aj návrhy na rozšírenie úlohy EÚ v oblasti bezpečnostnej a obrannej politiky.

Expertný seminár o európskej bezpečnosti po bratislavskom summite sa na pôde Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR uskutočnil v spolupráci so zastúpením Nadácie Hannsa Seidela v Slovenskej republike.

Symbolika bratislavského summitu je dôležitá

Marián Majer, riaditeľ Slovenského inštitútu pre bezpečnostnú politiku (SSPI), označil piatkový summit v slovenskom hlavnom meste za pozitívnu udalosť. Významné bolo podľa neho vôbec to, že sa takéto stretnutie udialo a malo veľkú pozornosť všetkých krajín EÚ.

„Symbolizmus bol pre krajiny EÚ dôležitý aj v minulosti. Myslím si, že by sme sa k tejto symbolike mohli znova vrátiť.“ Bratislavský summit by preto mohol byť dobrým začiatkom do budúcnosti, dodal.

Upozornil však, že o témach európskej bezpečnosti a obrany sa začne hovoriť vždy vtedy, keď Európa dospeje k záveru, že sa nachádza v problémoch alebo ťažkostiach. Toto je podľa neho aj prípadom dneška.

Bezpečnosť: hovoríme o technikalitách

„Z môjho uhla pohľadu to nie je správny počiatočný bod na začatie diskusie o posilňovaní európskej bezpečnosti a obrany.“ A to najmä vtedy, keď sa začne s témami problémov, ktoré vznikajú pri ochrane európskych hraníc pred migrantmi.

„Potom sa zaoberáme viac technickými otázkami a podrobnosťami, ako napríklad spoločným európskym velením, ktoré považujem za veľmi technické…, a nehovoríme o tom, aká by mala byť skutočná úloha EÚ globálne, ako globálneho hráča. Práve toto by malo byť súčasťou európskej globálnej stratégie,“ uzavrel.

Na deklaráciu summitu, ako aj načrtnutý bratislavský plán by sa malo nazerať v kontexte s minulotýždňovým prejavom o stave únie predsedu Európskej komisie Jeana-Clauda Junckera, listom predsedu Európskej rady Donalda Tuska, ktorý pred summitom zaslal predstaviteľom európskej dvadsaťsedmičky, ako aj pred niekoľkými týždňami načrtnutou globálnou stratégiou EÚ, zhodnotil summit Dušan Fischer, vedúci výskumník programu Medzinárodná bezpečnosť SFPA.

Bezpečnosť pred ekonomikou

Pri analýze výrokov z bratislavskej deklarácie Fischer upozornil na spoločne deklarované posilnenie spolupráce pri riešení bezpečnostných otázok. Za zaujímavé považuje presunutie dôležitosti bezpečnostných otázok nad otázky ekonomické či spoločenské.

Fischer poukázal tiež na základné posolstvo z debát zo summitu, ktorými boli diskusie o dôvere, jednote a o budovaní dôvery v Európe. Únia by podľa neho mala v súčasnosti hľadieť predovšetkým dovnútra a pozerať sa na to, čo sa dá urobiť pre budovanie dôvery.

„Ľudia zabúdajú na veľkosť, ktorú má EÚ a na to, čo im vie ponúknuť,“ konštatoval Fischer. „Budovanie dôvery medzi ľuďmi je teraz pre EÚ najväčšia bezpečnostná výzva,“ uzavrel s tým, že základnými sloganmi preto ostávajú dôvera a jednota.