Babišov kabinet odhlasoval svoju demisiu. Čo bude nasledovať?

Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky. FOTO: AP Photo/Petr David Josek.

Česká ústava umožňuje menšinovej vláde Andreja Babiša vládnuť v demisii aj celé jedno volebné obdobie. Do jej ďalšieho osudu môžu významne prehovoriť výsledky druhého kola prezidentských volieb. V hre sú aj predčasné parlamentné voľby.

Menšinová vláda Andreja Babiša v utorok podľa očakávaní nezískala dôveru dolnej komory českého parlamentu. Pre vládu hlasovalo všetkých 78 poslancov hnutia ANO, zvyšní prítomní poslanci hlasovali proti.

Hlasovaniu predchádzalo rozhodnutie Mandátneho a imunitného výboru o odporúčaní pre vydanie Andreja Babiša a Jaroslava Faltýnka (obaja z hnutia ANO) k trestnému stíhaniu v súvislosti s kauzou „Čapí hnízdo“. Ešte predtým o to požiadal aj sám Babiš.

O samotnom zbavení imunity však budú rozhodovať až českí poslanci. Zákonodarcovia z hnutia ANO už avizovali, že za vydanie svojich spolustraníkov ruku nezdvihnú. Všetko tak bude záležať od postoja komunistov (KSČM) a trany Sloboda a priama demokracia (SPD), ktoré sú v tomto ohľade zatiaľ váhavé. Ostatné politické strany budú hlasovať za odobratie imunity.

Štyri roky bez dôvery?

S nevyslovením dôvery pre menšinovú vládu Andreja Babiša sa všeobecne počítalo. Prezident Miloš Zeman menoval Babiša predsedom vlády napriek tomu, že líder ANO nevedel dopredu garantovať 101 hlasov potrebných pre získanie dôvery od Poslaneckej snemovne.

Andrej Babiš už požiadal Zemana o stretnutie, na ktorom do prezidentových rúk odovzdá demisiu svojho kabinetu. Otázne však je, ako sa ďalej zachová Miloš Zeman. Vláda v demisii vykonáva svoj mandát až do momentu menovania novej vlády. Zeman pritom už dávnejšie avizoval, že druhý pokus na zostavenie vlády zverí opäť Andrejovi Babišovi. Zároveň sľúbil, že Babiš dostane „dostatočný časový priestor“ na rokovania s ostatnými politickými subjektmi o novej vláde. Čo to však v praxi znamená? Môže Andrej Babiš vládnuť v demisii neobmedzene dlho?

Teoreticky áno. Podľa českej ústavy musí prezident bezodkladne prijať demisiu neúspešného predsedu vlády, o lehote na menovanie nového premiéra sa v nej však nepíše. Túto ústavnú formuláciu už Zeman využil v prípade ním menovanej úradníckej vlády Jiřího Rusnoka. Rusnokova vláda vtedy vládla v demisii takmer pol roka – až do nových parlamentných volieb.

Ak Miloš Zeman naozaj menuje Babiša predsedom aj druhýkrát a jeho kabinet opäť nezíska dôveru českých zákonodarcov, navrhne meno nového premiéra predseda Poslaneckej snemovne. Tým je Babišov stranícky kolega ANO Radek Vondráček.

„Andrej Babiš má tak vďaka volebnému výsledku a prezidentovmu prístupu fakticky plnú iniciatívu a kontrolu nad procesom zostavenia vlády,“ myslí si politológ Lubomír Kopeček z Masarykovej univerzity v Brne.

Rozhodnúť môžu prezidentské voľby

Existujú však dve možnosti, ako predísť scenáru „nekonečnej“ menšinovej vlády bez dôvery Poslanecnej snemovny. Inštitucionálnym riešením je ústavná žaloba na prezidenta. Podľa odborníka na ústavné právo Jana Wintra je totiž dlhodobé vládnutie kabinetu bez dôvery „protiústavný stav“ a „uzurpovanie moci prezidentom“.

„V krajnom, nepravdepodobnom, protiústavnom prípade, kedy by vládol kabinet bez dôvery ako vláda v demisii, a prezident by vôbec nejavil snahu menovať novú vládu, pripadá do úvahy ústavná žaloba na prezidenta za hrubé porušenie ústavy, prípadne vyvolanie kompetenčného sporu,“ upresnil pre EURACTIV Slovensko Wintr.

Druhá možnosť by sa otvorila v prípade víťazstva Jiřího Drahoša v druhom kole prezidentských volieb, ktoré sa bude konať o necelé dva týždne. Vyzývateľ Miloša Zemana v predvolebnej kampani niekoľkokrát vyhlásil, že trestne stíhaného človeka za premiéra nevymenuje.

K ďalšiemu sporu ohľadom výkladu českej ústavy by mohlo prísť po 8. marci tohto roku, kedy sa Hradu ujme novozvolený prezident. Objavil sa názor, že práve týmto dňom začína nové kolo troch pokusov na zostavenie budúcej českej vlády. Podľa Jana Kyselu z právnickej fakulty Univerzity Karlovy by však prezidentské voľby nemali mať na zostavovanie vlády vplyv. „Ústava hovorí o prezidentovi republiky, nie konkrétne napríklad o Pavlovi Novákovi, alebo Pavlovi Dvořákovi“, uviedol Kysela pre Český rozhlas.

Dôležité preto bude, čí Miloš Zeman opätovne menuje Andreja Babiša premiérom ešte pred spomenutým dátumom. Ak áno, novému prezidentovi by tým obmedzil manévrovací priestor pre zasahovanie do podoby budúcej exekutívy. Aj keby vláda predsedu ANO vyšla v Poslaneckej snemovne opäť naprázdno, v treťom pokuse by nový prezident musel menovať premiéra, ktorého mu navrhne predseda dolnej komory parlamentu Českej republiky.

Nová hlava štátu by sa k slovu dostala až v momente, keď vláda nezíska dôveru dolnej komory ani na tretí pokus. V takom prípade by mohla rozpustiť Poslaneckú snemovňu a nasledovali by predčasné parlamentné voľby.

„Myslím si, že by to bola absolútna hlúposť. Podľa Ústavy mám právo rozpustiť Poslaneckú snemovňu. Ale pozor, toto právo nemusím využiť. Poslanecká snemovňa môže fungovať ďalej a môže fungovať aj vláda v demisii,“ vyhlásil po parlamentných voľbách Zeman.

Jan Wintr však upozorňuje, že by opäť mohlo ísť o protiústavné konanie prezidenta. „Prezident rozhodne nemôže preťahovať vládnutie kabinetu bez dôvery. Vláda bez dôvery musí bezodkladne podať demisiu a je treba zostaviť novú vládu. Kľudne štvrtú alebo piatu,“ prízvukuje Wintr. Naráža tak na fakt, že česká ústava presne neurčuje presný postup po treťom neúspešnom pokuse o získanie dôvery poslancov. V histórii samostanej Českej republiky ešte nikdy takáto situácia nenastala, k slovu by sa preto zrejme dostal Ústavný súd.

Vláda s ANO? Áno, ale bez Babiša

Ak by úrad prezidenta v marci prebral Jiří Drahoš, v hnutí ANO by museli začať diskutovať o možnosti, že budúcim premiérom nebude jeho predseda. Takýto postup v utorok nevylúčil ani sám Andrej Babiš. „Vylúčiť sa nedá vôbec nič. Uvidíme ako to dopadne. Ak budeme mať druhý pokus, alebo nebudeme, či budú s nami  strany vôbec rokovať a za akých podmienok,“ pripustil Babiš možnosť, že budúca vláda bude bez jeho účasti.

Osoba Andreja Babiša bola tiež hlavným dôvodom, prečo všetky politické strany zastúpené v dolnej komore odmietli vstúpiť do koalície s hnutím, ktoré jasne ovládlo októbrové parlamentné voľby.

Jediné dve strany, ktoré pripúšťajú koaličnú vládu v čele s trestne stíhaným politikom, prípadne jej podporu, sú komunisti a strana Tomia Okamuru SPD. Kým predseda KSČM Vojtech Filip podľa vlastných slov ctí „prezumpciu neviny“, SPD ospravedlňuje prípadný vstup do takejto vlády „uskutočnením kľúčových programových bodov“.

Vládnutie s týmto stranami si však, naopak, podľa doterajších vyjadrení nevie predstaviť hnutie ANO. To uprednostňuje nové kolo rokovaní o vláde s občianskymi demokratmi (ODS), s ktorými má ANO dostatok hlasov na vládnutie v dvojkoalícii. Druhou voľbou ANO je obnovenie predošlej koalície so sociálnou demokraciou (ČSSD) a kresťanskými demokratmi (KDÚ-ČSL).

Pred druhým kolom vládneho zostavovania sa však najčastejšie hovorí o menšinovej koalícii s ČSSD za „tichej podpory“ od českých komunistov. Sociálni demokrati pod vedením dočasného predsedu Milana Chovanca už dokonca spísali zoznam podmienok pre vstup do koalície s Babišovým hnutím.