Bratislavský summit: Prídu lídri s novou víziou pre EÚ27? (13. – 16. septembra)

bratislavský summit

Čestná stráž na Bratislavskom hrade. FOTO-TASR (Michal Svítok)

Prinášame prehľad najdôležitejších aktualít spojených so summitom o Európskej únii bez Veľkej Británie. Doterajšie spravodajstvo o bratislavskom summite nájdete v špeciálnej podsekcii. Naďalej sledujeme aj vývoj okolo vzťahov EÚ a Británie. Na začiatku reflexie o budúcnosti EÚ, ktorú už politici nazývajú „bratislavským procesom“, bola deklarácia z prvého stretnutia EÚ27 na konci júna v Bruseli.

17:19 Spoločné vyhlásenie vydajú aj Merkelová a Hollande 

Portálu EurActiv.sk potvrdilo niekoľko zdrojov, že nemecká kancelárka a francúzsky prezident budú mať spoločnú tlačovku. Na európskom summite „je to nevídané od čias Merkozy, hovoria veteráni,“ napísal na Twitteri šéf bruselského bureau agentúry Reuters.

16:07 Vyhlásenie V4 na summite: V Únii sa chceme cítiť komfortne

Vyšehradská štvorka, ktorej práve predsedá Poľsko, prijala na summite vlastné stanovisko. Volá v ňom po silnejšom hlase pre členské krajiny, odmieta integráciu v menších celkoch a pripomína tradičné európske politiky, ktoré prinášajú regiónu peniaze. „Je nevyhnutné dopracovať sa k riešeniu, ktoré umožní všetkým krajinám cítiť sa v EÚ komfortne,“ píše sa v stanovisku štyroch krajín.

14:30 Juncker si na summit priniesol iniciatívy z prejavu

Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker prišiel na summit s vlastným pracovným programom pre EÚ na najbližších 12 mesiacov.

V dvojstranovom dokumente sumarizuje iniciatívy, o ktorých hovoril vo svojom stredajšom prejave o stave únie. Asi polovica bola na stole už pred tým, teraz sa má rozšíriť, alebo sa na nej urýchlia práce. To sa týka napríklad tzv. Junckerovho investičného fondu (viac peňazí, viac času) alebo únie kapitálových trhov. V digitálnej oblasti je to skôr o skonkretizovaní toho, čo chceme stihnúť do konkrétneho časového obdobia – 5G siete do 2025, wifi zadarmo na verejných miestach do 4 rokov atď.

bratislavský summit

Junckerov harmonogram-FOTO-EurActiv.sk

Časť priorít je pochopiteľne o manažmente hraníc, najmä Európska pohraničná stráž, ktorá je už schválená, ale musí sa uviesť do života. Takisto lepšie sledovanie toho, kto prekračuje hranice EÚ, čo je popri pohraničnej stráži najvýraznejšia kvalitatívna zmena v monitorovaní hraníc. Najväčšou novinkou sú návrhy v obrane – štruktúrovanejšia spolupráca, pravdepodobne aj na báze posilnenej spolupráce, čo znamená, že nie všetky krajiny EÚ sa musia nevyhnutne zapojiť, spoločné bojové skupiny (doteraz ich riadili jednotlivé členské štáty na baze rotácie), spoločné efektívnejšie velenie vojenských operácii a fond na financovanie napr. obranného výskumu. Novinkou sú aj tzv. dobrovoľne mládežnícke zbory, čo je iniciatíva zameraná na mladých, kde sa v rámci dobrovoľníctva môžu zapájať napr. do pomoci utečencom alebo do pomoci po živelných katastrofách a pod.

13.00 Schulz: Ak povinné kvóty nefungujú, nájdeme riešenie na báze dobrovoľnosti

Predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz na tlačovej konferencii v Bratislave apeloval na lídrov EÚ, aby boli zodpovední vo vzťahu k Európskej únii a nekritizovali ju za prijímanie rozhodnutí, na ktorých sami nesú podiel. V súvislosti s riešením migračnej krízy Schulz uviedol, že ak povinné kvóty nefungujú a nájdeme efektívne riešenie na báze dobrovoľnosti, tak ho podporí. Maďarské referendum o kvótach, ktoré je naplánované na 2. októbra, označil za krok, ktorý nič nerieši, a rovnako sa nedá spoliehať len na návrat neúspešných žiadateľov o azyl do ich štátov pôvodu, dodal.

Na margo brexitu zopakoval, že ekonomické vzťahy Spojeného kráľovstva a únie sú obojstranne  prospešné a ich prerušenie by uškodilo obom stranám. Povedal, že Veľká Británia je členom zoskupenia G7 vďaka tomu, že je súčasťou jednotného trhu.

10:27 RTVS pripravila k summitu špeciálne štúdio, hosťom je aj Geist

Vydavateľ portálu EurActiv.sk Radovan Geist je hosťom špeciálneho štúdia RTVS k bratislavskému summitu. Televízia prestriháva diskusiu a príchody jednotlivých lídrov na Bratislavský hrad.

9:50 Orbán prekvapil: V4 predloží spoločnú pozíciu

Štyri stredoeurópske krajiny z Vyšehradskej skupiny (V4) predložia na dnešnom neformálnom summite lídrov EÚ v Bratislave spoločný text s návrhmi na riešenie problémov únie. Maďarský premiér Viktor Orbán to povedal v dnes odvysielanom rozhovore pre maďarský rozhlas.

„Krajiny V4 pripravujú (text) a predložíme ho… ako spoločný návrh Vyšehradskej štvorky Európskej rade, toto bude významný okamih v živote týchto štyroch krajín,“ citovala z vyjadrení Orbána agentúra Reuters.

Orbán tiež očakáva opätovný migračný tlak na krajiny balkánskeho regiónu. Ku zvýšeniu počtu prichádzajúcich migrantov by podľa neho malo dôjsť v dôsledku zhoršenia počasia v Stredozemnom mori.

Podľa agentúry DPA maďarský premiér v rozhovore tiež označil budovanie zábran na hraniciach za „riešenie“ otázky prílevu utečencov a migrantov. „Je potrebné konanie, nie rezignácia,“ vyhlásil Orbán s tým, že keď sa Spojeným štátom darí zábranami zastaviť imigrantov, „potom nechápem, prečo by sme to nemali byť schopní urobiť aj my, Európania“.

9:47 Hollande chce užší okruh krajín, menej ako 19

Oslavy 60. výročia podpísania Rímskych zmlúv, ktoré predstavujú základný kameň zjednocovania Európy, by mali byť príležitosťou pre „združenie sa do užšieho kruhu“ členských krajín, ktoré sú pripravené postupovať rýchlejšie v rámci EÚ, a to najmä v oblasti bezpečnosti a obrany.

V rozhovore pre časopis Le Débat to uviedol francúzsky prezident Francois Hollande. Rozhovor bol zverejnený deň pred neformálnym summitom 27 lídrov krajín EÚ v Bratislave, ktorý sa zameriava na otázky budúcnosti únie.

Merkelová a Hollande

Hollande (na snímke TASR/AP na včerajšom stretnutí s Merkelovou) sa vyjadril pre vytvorenie „užšieho kruhu“ alebo predvoja členských krajín, ktoré by sa mali dokázať lepšie brániť, viac investovať a prijímať novú politiku pre vytvorenie pracovných miest pre mladých ľudí.

„Oživenie Európy sa musí spoliehať na obranu, ochranu a bezpečnosť. Pridávam sem i priemysel, ekológiu, životné prostredie, kultúru a vedu. Najbezprostrednejšími prioritami sú však obrana, ochrana hraníc a boj proti terorizmu,“ opísal Hollande svoj projekt.

Francúzsky prezident bude mať v Bratislave priestor predostrieť svoje vízie o budúcnosti Európy po brexite, rovnako ako ostatní národní lídri. O témach ako bezpečnosť v Európe a boj proti terorizmu sa vo štvrtok, na jednom z posledných predbratislavských bilaterálnych rokovaní, zhodol aj s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou.

Hollande v rozhovore pre Le Débat upozornil, že v zjednotenej Európe sa treba vrátiť k základnej otázke „Čo je to politická únia?“ Podľa jeho slov to nie je len demokratický priestor hodnôt, spoločný trh a mena, ale ide aj o schopnosť brániť sa a mať váhu vo svete.

Francúzsky prezident spresnil, že ním zamýšľaný užší okruh krajín musí byť menší ako je eurozóna, ktorá má 19 členských štátov. Domnieva sa totiž, že solidarita sa v eurozóne narúša.

Zároveň však odmieta návrh na návrat k užšej skupine pôvodných šiestich zakladajúcich krajín Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS), pretože to by nemuseli správne pochopiť „susedné a spriatelené krajiny“, napríklad Španielsko alebo Portugalsko.

Rímske zmluvy, jeden zo základov neskoršej európskej integrácie, podpísalo 25. marca 1957 v Ríme šesť zakladajúcich krajín EHS: Belgicko, Francúzsko, Holandsko, Luxembursko, Taliansko a Západné Nemecko.

9:21 Európski lídri sa schádzajú na Hrade

Premiéri a prezidenti prichádzajú na Bratislavský hrad. Do hlavného mesta Slovenska už prileteli všetci s výnimkou francúzskeho prezidenta. Ten má prílet naplánovaný na 9:45. Bratislavský summit sa začína o 10:00.

Pri novinároch sa pristavil hostiteľ, premiér Robert Fico.

8:53 Posledné reakcie pred summitom. Tusk a Fico

Aj posledný deň pred summitom využili lídri na avizovanie svojich očakávaní.

Predseda Európskej rady Donald Tusk, ktorý bude stretnutie EÚ27 v Bratislave viesť, vyzval svojich kolegov na „triezvy a brutálne úprimný“ pohľad na problémy celého bloku v čase po šokujúcom hlasovaní Británie za vystúpenie z únie.

Tusk sám považuje za hlavný problém, s ktorým sa treba vyrovnať, migráciu, napísala BBC s odvolaním sa na predstaviteľov z okolia tohto poľského politika.

Podľa slovenského premiéra je najvýznamnejšou úlohou summitu zastaviť vlnu pesimizmu a súčasne eliminovať riziko ďalšej možnej série referend alebo pokusov o oslabovanie. „Ak odštartujeme v Bratislave proces a povieme si, že EÚ je jedinečný projekt, na ktorom nám záleží, rovnako si priznáme nejaké chyby a súčasne pomenujeme konkrétne témy, na ktoré sa chceme v nasledujúcich mesiacoch sústrediť, tak to bude mimoriadne úspešný summit,“ konštatuje Fico.

Zároveň upozorňuje na to, že lídri musia hovoriť o tom, čo dnes ľudí najviac zaujíma. „Bude to predovšetkým téma bezpečnosti, nielen v duchu migrácie a terorizmu, ale aj ekonomickej a sociálnej. Budeme hovoriť o novom postavení Európskej únie ako svetového hráča, pokiaľ ide o globálnu politiku. Budeme hovoriť o nových formách komunikácie, pretože ako keby sa Únia ako celok nevedela predať,“ informuje premiér.

Naši najvyšší ústavní činitelia včera večerali na úrade vlády s európskymi lídrami – Jean-Claudeom Junckerom, Donaldom Tuskom a Martinom Schulzom (na snímke TASR).

Úrad vlády

 

 

15. septembra 2016

15:41 Fico predstavil novinárom dejiská summitu

Premiér Robert Fico predstavil novinárom dejiská bratislavského summitu: Bratislavský hrad a loď Regina Danubia. „Som hrdý, že práve na tomto summite sa naštartuje proces sebareflexie EÚ,“ uviedol Fico.

https://twitter.com/skpres2016/status/776407476698771456

14:33 Na rokovania o brexite si počkáme rok, tvrdí Van Rompuy. O summite zložil haiku

Skutočné rokovania o vystúpení Británie z Európskej únie sa pravdepodobne do budúcoročných parlamentných volieb v Nemecku neuskutočnia, uviedol dnes bývalý predseda Európskej rady Herman Van Rompuy.

„Pred nemeckými voľbami a predtým, než bude nová nemecká vláda, sa, myslím si, vážne rokovania neuskutočnia,“ povedal Van Rompuy v relácii Today na rozhlasovej stanici BBC Radio 4.

„Vždy môžete začať s viacerými technickými záležitosťami – ale to jadro, tie náročné témy, tie sa budú riešiť až po vytvorení novej nemeckej vlády, a to bude v októbri až novembri (budúceho roka),“ konštatoval Van Rompuy.

Bývalý európsky prezident povedal, že podľa neho budú rokovania o brexite „náročné“ napríklad v otázke voľného pohybu osôb ako podmienke Európskej únie na to, aby Británia mohla mať naďalej prístup na európsky jednotný trh.

Van Rompuy je známy písaním haiku – žánru japonskej poézie pozostávajúceho zo 17 slabík a zväčša venovaného téme prírody. Jedno haiku zložil expredseda Európskej rady aj o aktuálnom dianí v EÚ. Jeho báseň hovorí o „babiom lete“, kým „Európa je stále v búrke“, a „dvadsiatich-siedmich drsňákoch“.

12:45 Britský analytik: Po britskom referende začala podpora pre EÚ v iných krajinách narastať

Politici, a to nie iba tí britskí, veľmi radi obviňujú Európu pre nevyhnutné, ale zároveň aj nepopulárne rozhodnutia. TASR to uviedol Ian Bond riaditeľ pre zahraničnú politiku londýnskeho think tanku Centra pre európsku reformu.

„Myslím si, že tak ako kedysi Európske spoločenstvo, tak aj súčasná Európska únia (EÚ) nedostatočne vysvetľuje občanom európske témy. Musím povedať, že prispievajú k tomu práve politici členských štátov, ktorí si získavajú popularitu na rozhodnutiach realizovaných Európou. Výsledkom je zlé meno EÚ, aj keď si to nezaslúži,“ povedal Bond (na snímke CER).

Bond

Ian Bond

Domnieva sa, že ak politici veria, že členstvo v EÚ je záujmom ich krajiny, mali by mať oveľa otvorenejší dialóg s občanmi, napríklad o tom, prečo niektoré nariadenia je potrebné urobiť na európskej úrovni. „Iróniou je, že mnohí britskí politici dobre vedia, že potrebujete regulácie na európskej úrovni, ak nie ste schopní voľného obchodu naprieč Európou,“ uviedol.

Mnohým politikom podľa neho vyhovuje, keď sa vyhovárajú na bruselskú byrokraciu, ktorá nás podľa nich zaťažuje mnohými nepotrebnými reguláciami.

„Po tom, čo sa v Británii uskutočnilo referendum o vystúpení z EÚ, zaujímavosťou je, že podpora EÚ vo viacerých európskych štátoch začala narastať. Taktiež je zaujímavé, že napríklad Francúzi sú ešte nepriateľskejšie naladení voči EÚ ako sú Briti. Zase, myslím si, že Francúzi v mnohom obviňujú Brusel z vecí, za ktoré sú zodpovední francúzski politici. Francúzska ekonomika nemá problémy pre EÚ, ale má problémy, pretože francúzskym politikom sa nepodarilo reformovať pracovný trh na trh s flexibilnými pravidlami,“ upozorňuje Bond, pričom dodal, že aj toto je jeden z príkladov, kedy na vine nie je EÚ, ale národní politici.

12:31 V Bratislave bude 300 delegátov a 1 300 novinárov

Na neformálny summit lídrov 27 členských krajín, ktorý sa bude konať v piatok 16. septembra v Bratislave, priletí 17 delegácií špeciálom priamo do hlavného mesta SR, šesť komerčnou linkou do Viedne a tri delegácie pricestujú autom. TASR o tom informoval hovorca slovenského rezortu diplomacie Peter Stano. Británia sa tohto stretnutia nezúčastní.

„Veľká väčšina premiérov a prezidentov pricestuje v piatok ráno, keďže summit bol zamýšľaný a plánovaný ako jednodňové podujatie,“ dodal Stano.

Podľa jeho slov okrem národných delegácií sa na summite zúčastní aj delegácia predsedu Európskej rady a predsedu Európskej komisie. „Celkovo bude v hlavnom meste Slovenska okolo 300 delegátov, taktiež vyše 1300 akreditovaných novinárov z viac ako 60 krajín sveta,“ vysvetľuje hovorca ministerstva zahraničných vecí.

Vyjadrovať sa k rozpočtu považuje momentálne za predčasné, pričom reálne náklady budú známe až po skončení podujatia.

„Bude to vôbec najväčšia koncentrácia premiérov a prezidentov na území Slovenska. Neformálne stretnutie lídrov EÚ mimo Bruselu sa koná takmer po desiatich rokoch, keďže naposledy to bolo v roku 2007 v Lisabone, keď sa podpisovala Lisabonská zmluva,“ dodal Stano.

Regina Danubia

Hlavným dejiskom rokovaní lídrov bude Bratislavský hrad. Delegácie bude hostiť na hrade slovenský premiér Robert Fico; na rokovaní sa zúčastní i predseda Európskej rady Donald Tusk, ktorý európskym summitom predsedá, a predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker. Lídri absolvujú taktiež krátku prehliadku jedného z najmladších múzeí moderného umenia, Danubiana Meulensteen Art Museum, ktoré sa rozprestiera na rozhraní troch krajín – Slovenska, Rakúska a Maďarska.

Dejiskom neformálneho obeda lídrov bude loď Regina Danubia (na snímke TASR), zvaná taktiež „plávajúca slávnostná a kongresová sieň na Dunaji“. Má kapacitu pre 400 pasažierov, dlhá je 70 metrov a široká 11 metrov. Loď počas obeda dopraví predstaviteľov EÚ do múzea Danubiana. Úlohu tlačového centra pre stovky novinárov bude spĺňať výstavisko Incheba Expo Bratislava.

10:39 Komisia si údajne nakreslila, kto jej návrhy podporí a kto nie

Portál EurActiv.com informuje, že Európska komisia si pripravila „tajnú“ grafiku, ktorá zobrazuje priateľov a nepriateľov niektorých projektov hlbšej integrácie. Viacero z projektov avizoval šéf európskej exekutívy Jean-Claude Juncker vo včerajšom prejave o stave Únie.

Podľa portálu EurActiv.com, ktorý sa k dokumentu dostal, zahŕňa grafika návrh na Európsku pohraničnú a pobrežnú stráž aj Európsku schému pre poistenie vkladov, ktorá je základným kameňom bankovej únie. Ďalej je v nej očakávaný návrhy na fiškálnu kapacitu ekonomickej a menovej únie či na zriadenie celoeurópskeho volebného obvodu pre voľby do Európskeho parlamentu.

Portál píše, že boj za opätovné „znárodnenie“ niektorých právomocí vedú Maďarsko a Poľsko. Práve bratislavský summit ukáže, aký je pomer síl medzi krajinami za a proti hlbšej integrácii.

10:28 Čo si o summite myslia analytici portálu EurActiv.sk? 

Analytici portálu EurActiv.sk včera komentovali Junckerovu správu o stave Únie a piatkový bratislavský summit v televízii. Hosťom relácie Správy a komentáre na RTVS bol vydavateľ portálu Radovan Geist. Šéfredaktorka Zuzana Gabrižová o summite hovorila v relácii Svet (tu a teraz) na Tablet.tv. Senior editor Pavol Szalai vystúpil v Téme dňa na TA3.

10:22 Merkelová sa ešte pred summitom stretne s Hollandom

Nemecká kancelárka Angela Merkelová bude svoje postoje deň pred piatkovým neformálnym summitom 27 členských štátov Európskej únie v Bratislave koordinovať v Paríži s francúzskym prezidentom Francoisom Hollandom. Informovala o tom agentúra DPA.

Francúzsko a Nemecko už pred dvoma dňami zverejnili spoločnú koncepciu posilnenia vojenskej úlohy Európskej únie v reakcii na teroristické útoky v uplynulých mesiacoch. Ich návrh predpokladá okrem iného zriadenie hlavného štábu pre misie EÚ alebo pravidelné vrcholné schôdzky EÚ o bezpečnostnej a obrannej politike.

Hollande, Merkelová

Hollande a Merkelová. FOTO-TASR

„Je najvyšší čas posilniť našu solidaritu a obranné schopnosti Európy, aby sme mohli efektívnejšie chrániť naše hranice a občanov EÚ,“ píše sa v dokumente oboch krajín. Paríž a Berlín sa v ňom vyslovujú za prijatie prvých rozhodnutí v danej sfére už na decembrovom summite Únie.

Medzi navrhovanými krokmi sú podľa DPA zriadenie stáleho hlavného štábu pre civilné a vojenské misie EÚ, skvalitnenie lekárskej starostlivosti pri misiách  prostredníctvom európskeho veliteľstva zdravotníkov či zlepšenie prepojenia dopravných kapacít členských štátov. Ďalej sa navrhuje zefektívnenie výmeny satelitných záberov s cieľom zlepšenia ochrany vonkajších hraníc EÚ, ako aj posilnenie spolupráce EÚ a Severoatlantickej aliancie so zámerom úspešne čeliť internetovým a ďalším hrozbám.

10:18 Česi diskutujú o stredoeurópskej únii ako pláne B

Nádejou Európy nie sú politici, tváriaci sa, že pre nás hľadajú nejakú nosnú, príťažlivú víziu. Európa môže prežiť iba v ľuďoch, ktorí tvoria prirodzené a životaschopné lokálne spoločenstva. Na to však prezidenti a premiéri (na summite Európskej únie) v Bratislave neprídu. Sú natoľko posadnutí globalizáciou, že si nedokážu predstaviť normálny svet bez voľného pohybu tovaru, služieb a kapitálu.

V komentári pre verejnoprávny Český rozhlas to pred neformálnou bratislavskou vrcholnou schôdzkou vedúcich predstaviteľov európskej 27 (už bez Veľkej Británie) konštatoval Ivan Hoffman.

Niektorí politici síce kvôli migračnej kríze a brexitu hovoria o potrebe zásadných hospodárskych a politických zmien, o nutnosti sebareflexie či potrebe posilniť úlohu vlád a parlamentov jednotlivých krajín na úkor inštitúcií Európskej komisie, zatiaľ však nie je zrejmá vôľa, respektíve guráž servisných elít meniť zmluvy a nanovo definovať pravidlá hry, tvrdí autor.

Politici sa stretnú neformálne, hovoriť budú nezáväzne, takže sa iba vzájomne ubezpečia o tom, čo už vedia, teda, že sa v niečom zhodnú a v niečom nie. Práve tá neformálnosť je ale možno receptom, ako zachovať drobiacu sa Úniu. EÚ nie je a nikdy nebude impériom, ktorému vládne ten najsilnejší. Vždy bude spoločenstvom, pre ktoré je typický istý chaos, improvizácia, súperivosť či hašterivosť. Je lepšie sa zmieriť s tým, že nikdy nebudeme rovnakí a mávnuť nad tým rukou, ako lipnúť na ilúzii integrácie, unifikácie tohto vreca bĺch, uvádza sa v komentári na internetovom serveri Českého rozhlasu.

S tým, podľa autorovho názoru, súvisí čerstvá výmena názorov českých ústavných činiteľov ohľadne zmysluplnosti akejsi stredoeurópskej únie v Únii či Vyšehradu rozšíreného o Rakúsko. To, čo sa javilo ako dobrý nápad prezidentovi (Milošovi Zemanovi), vydesilo premiéra (Bohuslava Sobotku), podľa ktorého musí EÚ zostať súdržná. Keď politik odmieta premýšľať o pláne B, v danom prípade o reakcii na situáciu, keď veľkí majú tendenciu diktovať malým, nedocieli, že veľkí budú malých rešpektovať. V EÚ budú okolo horúcich tém, akou je momentálne migrácia, vznikať koalície znemožňujúce šikanu malých veľkými, a vďaka týmto úniám v Únii sa nakoniec EÚ možno nerozpadne, mieni Ivan Hoffman.

9:58 Aké sú slovenské reakcie na Junckerovu správu o stave Únie?

Europoslanec Miroslav Mikolášik (EĽS, KDH) považuje Junckerov včerajší prejav za hutný a vyvážený, privítal Junckerov prísľub o pokračovaní kohéznej politiky, snahy o internetizáciu spoločnosti, dokončenie formovania Európskej pobrežnej a pohraničnej stráže a ocenil znižovanie nezamestnanosti cez Európsky fond pre strategické investície (EFSI), keď si prácu našlo deväť miliónov mladých ľudí.

Mikolášikov kolega Ivan Štefanec (EĽS, KDH) prijal Junckerov názor, že Európa v súčasnosti čelí rozdeleniu na západ a východ a súhlasí s výzvami na väčšie porozumenie a zachovanie európskej jednoty po odchode Británie z EÚ. „Celkom ma potešil apel Junckera na vytvorenie spoločných bezpečnostných síl v rámci NATO, aby sme mali zabezpečenú lepšiu obranu v Únii, ale by sme nevytvárali niečo mimo jednotiek NATO,“ uviedol poslanec.

Europoslankyňa Jana Žitňanská (ECR, NOVA) zo skupiny Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR) po Junckerovom vystúpení uviedla, že budúcnosť EÚ nie je v rukách nejakých bruselských úradníkov, ale legitímne zvolených politikov 27 členských štátov.

Jej stranícky kolega Richard Sulík (SaS, ECR) bol voči šéfovi eurokomisie veľmi kritický. Uviedol, že jeho prejav „bol dlhý, ale inak ničím významný, zopakoval všetky paušálne tvrdenia a dojmy. Skôr ukazuje na to, že tak, ako nedobre sa to vyvíjalo doteraz, nebude sa dobre vyvíjať ani odteraz,“ vyjadril svoj názor.

Europoslanec Pál Csáky (EĽS, SMK) z najväčšej parlamentnej skupiny európskych ľudovcov sa tiež zaradil medzi kritikov Junckerovej správy. „Obávam sa, že Únia a členské krajiny majú oveľa viac problémov, než sme od neho počuli,“ uviedol Csáky, ktorému v prejave chýbala kritika, sebakritika a reflexia.

Podľa podpredsedu Európskej komisie zodpovedného za energetickú úniu Maroša Šefčoviča sa Juncker sa zameral na najpálčivejšie problémy a najdôležitejšie výzvy, ktoré trápia Európanov.
„Zároveň je to odpoveď na otázky, ktoré nám občania v tomto čase najviac kladú, prostredníctvom konkrétneho plánu akcií a predložením pozitívnej agendy, s ktorou chce Juncker pricestovať aj do Bratislavy,“ konštatoval slovenský eurokomisár.

Podľa Šefčoviča za najviditeľnejší problém lídrov EÚ možno považovať spôsob komunikácie s občanmi, keď k občanom často prichádzajú rôzne interpretácie toho, čo sa dohodlo na úrovni vlád alebo európskych inštitúcií. Priznal, že Európania si doteraz vypočuli už veľa plamenných prejavov o Európe, ale tieto prejavy nepriniesli vždy aj výsledky. „Občania očakávali promptnejšiu reakciu zo strany lídrov, národných aj európskych, na všetky nové výzvy, ktoré priniesla globalizácia,“ povedal Šefčovič. Išlo o obavy týkajúce sa ohrozenia osobnej aj národnej bezpečnosti spojené s rastom terorizmu, silnou migračnou vlnou a aj s tým, že EÚ nie vždy „hrá prvé husle“ v konfliktoch, ktoré sú pri jej hraniciach.

Do tejto oblasti možno podľa neho zaradiť aj obavy občanov počas ekonomickej krízy, že sa väčšia pozornosť venuje záchrane bánk ako tomu, aby sa ľudia vyrovnali s dôsledkami tejto krízy.
„Bratislava bude musieť riešiť aj túto agendu, ako čestnejšie odpovedať na obavy občanov,“ dodal Šefčovič. V ekonomickej sfére podpredseda EK ocenil Junckerove snahy zvýšiť investície v prospech rastu prostredníctvom Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI).

14. septembra 2016

17:52 Nemecká vláda mierni očakávania

Nemecká vláda dnes prostredníctvom svojho hovorcu Steffena Seiberta miernila v Berlíne očakávania pred neformálnym summitom 27 členských krajín Európskej únie, ktorý sa uskutoční 16. septembra v Bratislave.

Ako podľa agentúry DPA vyhlásil hovorca nemeckej vlády, na stretnutí v slovenskom hlavnom meste „nemožno očakávať žiadne ďalekosiahle rozhodnutia alebo závery“. Pôjde na ňom skôr o to začať s procesom reflexie po britskom rozhodnutí odísť z Európskej únie spred troch mesiacov, vyplynulo zo Seibertových slov.

Na vrcholnej schôdzke je potrebná otvorená, úprimná výmena názorov o politických prioritách, hotové recepty však nemožno očakávať, dodal Seibert.

15:25 Európski lídri sa stretnú aj s Kiskom a Dankom

Na pozvanie predsedu vlády SR Roberta Fica sa vo štvrtok 15. septembra o 18.30 h, v predvečer neformálneho summitu EÚ v Bratislave, zídu v priestoroch Úradu vlády SR, Nám. slobody 1 v Bratislave predstavitelia Európskej únie s troma najvyššími ústavnými činiteľmi SR. Na pracovnej večeri sa zúčastní predseda Európskej rady Donald Tusk, predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker a predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz, prezident SR Andrej Kiska, predseda Národnej rady SR Andrej Danko a predseda vlády SR Robert Fico. Hovoriť budú o nadchádzajúcom neformálnom Bratislavskom summite.

TASR o tom dnes informovali z tlačového a informačného odboru Úradu vlády SR.

15:11 Korčok: Od summitu nemožno očakávať jeden kompletný a sofistikovaný recept

Správa o stave Európskej únie, ktorú dnes na pôde Európskeho parlamentu (EP) v Štrasburgu predniesol predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker, potvrdzuje, že priority, ktoré si dalo Slovensko na čele Rady EÚ, sú správne. Uviedol to štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí SR Ivan Korčok.

Korčok v mene krajiny predsedajúcej Rade EÚ vystúpil v poradí ako desiaty rečník v rámci rozpravy po odznení Junckerovej správy. Povedal, že bol svedkom širokej debaty o tom, kde sa únia nachádza, pričom základným posolstvom je, že nikto nič neprikrášľuje.

„Všetci vieme, kde sme sa po referende o brexite ocitli, ale máme väčší problém, a to je strata dôvery zo strany občanov,“ zhodnotil situáciu Korčok.

Ocenil, že význam neformálneho summitu v Bratislave sa odrazil nielen v Junckerovej správe, ale aj vo vystúpeniach poslancov, ktorí dali najavo, že majú od podujatia v Bratislave veľké očakávania.

„Je dobré, že sme sa dostali do epicentra európskeho záujmu,“ priznal Korčok, zároveň však v pléne EP upozornil na to, že od summitu v Bratislave nemožno očakávať jeden kompletný a sofistikovaný recept na to, ako vyriešiť problémy nahromadené v únii za posledné desaťročia.

Korčok zdôraznil, že snahou Slovenska je zamerať sa na tomto summite na to, čo najviac ľudí trápi, na migráciu, vnútornú bezpečnosť a ekonomické otázky.

Všetky tieto oblasti boli predmetom Junckerovej správy, ktorá je podľa Korčoka veľmi dôležitá pre slovenské predsedníctvo v EÚ, lebo šéf exekutívy EÚ naznačil, s akými legislatívnymi návrhmi a iniciatívami chce Brusel prísť v nasledujúcom období.

„Pozitívna správa je v tom, že to, čo sme si predsavzali ako predsedníctvo, či už vo finančnej oblasti alebo rozpočte, v energetike, digitálnej ekonomike alebo klimatické ciele, tu všade cítim, že sme dobre nastavili naše priority,“ zhodnotil Korčok význam Junckerovej výročnej správy.

Podľa jeho slov je dôležité, že od Juckera zaznel silný apel na to, o čo sa snaží aj slovenské predsedníctvo – konkrétne výsledky pre ľudí a pokus zabrániť ďalšej fragmentácii medzi krajinami únie.

Predseda EK v rámci svojho prejavu vyzval Slovensko, aby ako predsednícka krajina prekonala rozdiely medzi členskými štátmi v oblasti migrácie.

„Tu nemáme jednotu názorov. Na otázku povinných kvót a relokácií. Toto posolstvo prijímame, ale povedal som, že bude ťažké preklenúť tieto rozdiely,“ uviedol Korčok. Spresnil, že v tejto otázke chce slovenské predsedníctvo hľadať určité alternatívy, a preto hovoríme o „flexibilnej solidarite“, čo znamená vytvorenie systému, ktorý nebude len diktovať, pokiaľ ide o kvóty, ale dá možnosť členským štátom hľadať iné formy, ako sa zapojiť do solidarity pri riešení otázky utečencov.

15:04 Témou bratislavského summitu je bezpečnosť

Prioritou bude bezpečnosť. Vnútorná, vonkajšia, hospodárska a sociálna, píše portál EurActiv.sk v článku O čom bude bratislavský summit? Cieľom stretnutia je zhodnotiť súčasný stav EÚ a určiť niekoľko kľúčových priorít pre jej ďalšie fungovanie. Summit má tak naštartovať „bratislavský proces“, počas ktorého majú lídri predstaviť konkrétny plán na opätovné získanie dôvery ľudí v Európe. Proces bude pokračovať na neformálnom stretnutí Európskej rady v maltskej Vallette a vyvrcholí na marcovom summite v Ríme pri príležitosti 60. výročia podpisu Rímskych zmlúv.

11:31 Slovensko na summity chodilo aj pred rokom 2004

V minulosti sa lídri pravidelne stretávali v predsedníckych krajinách. Od roku 2009 sa summity konajú v Bruseli. Slovensko sa ich zúčastňovalo aj pred rokom 2004, keď vstúpilo do EÚ. Viac si môžete prečítať v článku Z Kodane do Bratislavy. Prehľad európskych summitov.

summit

Premiéri Mikuláš Dzurinda a Jean-Claude Juncker (v strede) na bruselskom summite v roku 2004. FOTO-ARCHÍV TASR

10:45 Ako hodnotia prejav o stave Únie slovenskí experti?

Bratislavskú diskusiu o prejave Jeana-Claudea Junckera o stave Európskej únie práve moderuje šéfredaktorka portálu EurActiv.sk Zuzana Gabrižová. Junckerovým odkazom pre bratislavský summit je, že všetky európske inštitúcie musia ťahať za jeden povraz, myslí si vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Dušan Chrenek. Podľa Vladimíra Bilčíka zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku je hlavným posolstvom, že národní lídri si musia Úniu konečne zobrať za svoju a brať ju vážne.

Aneta Világi z Katedry politológie na Univerzity Komenského si tvrdí, že Juncker sa prihlásil ku konceptu politickej, nie technokratickej Komisie. Jej kolega Jozef Bátora si všimol prvok federalizmu v prejave: Juncker chce mať z Federicy Mogheriniovej skutočnú ministerku zahraničných vecí. V otázke spoločnej armády sa však šéf Komisie vyvaroval federalistickej rétoriky a hovoril o zdieľaní zdrojov. Rado Geist, vydavateľ portálu EurActiv.sk, spája výroky o Mogheriniovej s vojnami v Sýrii a na Ukrajine. EÚ síce ovplyvňujú, ale nie je ich aktérom.

10:32 Jednotný trh a voľný pohyb osôb idú ruka v ruke, odkázal Juncker Britom

Británia nedostane neobmedzený prístup na jednotný trh Európskej únie, ak neumožní občanom jej členských krajín voľný vstup na svoje územie, vyhlásil dnes vo svojej výročnej Správe o stave Únie predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker.

Británia má záujem udržať si prístup na jednotný trh EÚ napriek rozhodnutiu o odchode z bloku v júnovom referende.

„Iba tí, ktorí sa cítia byť viazaní slobodou pohybu osôb a pracovníkov, môžu mať neobmedzený prístup na vnútorný trh. Nebude tu žiaden vnútorný trh á la carte (podľa vlastného výberu)“, citovala Junckera tlačová agentúra DPA.

Jeho vyhlásenie odmenili potleskom poslanci Európskeho parlamentu, v ktorom dnes predniesol svoju správu. Tá by mala pomôcť pri vytýčení smerovania únie v nadchádzajúcom roku.

EÚ a Británia musia udržiavať „priateľské“ vzťahy, pokračoval Juncker. A poznamenal, že ľudia mimo EÚ si lámu hlavy nad tým, či brexit – ako sa rozhodnutie Británie o odchode z EÚ začalo nazývať – bude znamenať začiatok konca celej únie.

„Hovorím tu a teraz: rešpektujeme britské rozhodnutie, ale prijímame ho s ľútosťou, pretože existencia EÚ nie je ohrozená,“ uviedol šéf EK.

Priznal však, že EÚ v súčasnosti nie je „v špičkovej forme“ a čelí niektorým aspektom „existenciálnej krízy“, napísala DPA.

10:29 Juncker: EÚ stále nemá dostatok únie a solidarity

Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker sa domnieva, že Európska únia sa nachádza v existenčnej kríze. Členské štáty príliš často hovoria len o vlastných národných záujmoch, uviedol Juncker v dnešnom prejave o stave EÚ, s ktorým vystúpil v Európskom parlamente v Štrasburgu.

„Počet oblastí, v ktorých solidárne spolupracujeme, je príliš malý,“ vyhlásil Juncker s tým, že EÚ „stále nemá dostatok únie“. Blok podľa neho potrebuje viac jednotného postupu napriek značnému odporu voči centralizovanejším právomociam únie. Šéf EK europoslancom povedal, že integrácia EÚ nemôže byť ponechaná len na záujmoch jednotlivých členských štátov.

V súvislosti s hlasovaním Britov za vystúpenie z EÚ Juncker povedal, že želanie dosiahnuť brexit je len symptómom, pretože medzi terajšími ešte 28 štátmi únie panujú hlboké rozpory v otázkach toho, ako prekonať hospodársky útlm, utečeneckú krízu a terorizmus.

Informácie priniesli agentúry DPA a AP.

6:00 Rumunský premiér pred summitom v SR požaduje zastavenie nekontrolovanej migrácie

Rumunský premiér Dacian Ciološ sa pred piatkovým neformálnym summitom EÚ v Bratislave vyslovil za posilnenie ochrany európskych hraníc pred nelegálnymi migrantmi, ktorí využívajú Rumunsko predovšetkým ako tranzitnú krajinu pri presune do západnej Európy. V rozhovore pre nemecký denník Handelsblatt, z ktorého citovala dnes agentúra DPA, zároveň vyzval EÚ na účinnejší boj proti príčinám migrácie.

„Musíme účinne a úplne kontrolovať vonkajšie hranice EÚ, aby sme zabránili nekontrolovanému prisťahovalectvu,“ povedal Ciološ, bývalý komisár EÚ pre poľnohospodárstvo, ktorý stojí na čele rumunskej vlády ako nezávislý politik. „Diskutujeme stále iba o vplyvoch migrácie, ale nie dostatočne o jej príčinách. Z pohľadu mojej vlády sa musíme spoločne zaberať príčinami migrácie do Európy,“ dodal.

Ciološ v rozhovore taktiež odmietol pevné kvóty, na základe ktorých majú byť migranti prerozdeľovaní medzi jednotlivé krajiny EÚ. O možnostiach prijímania utečencov je podľa neho možné hovoriť až po zabezpečení celkovej kontroly nad vonkajšími hranicami EÚ.

„Každá krajina má len istú kapacitu na to, aby integrovala migrantov do svojej spoločnosti,“ vyjadril sa rumunský premiér.

13. septembra 2016

21:00 Tusk: Bratislavský summit musí byť bodom obratu v ochrane hraníc EÚ

Summit EÚ, ktorý sa bude konať v piatok v Bratislave, musí predstavovať „bod obratu“, pokiaľ ide o ochranu hraníc únie, uviedol dnes podľa agentúry DPA predseda Európskej rady Donald Tusk.

„Migračná kríza bola kritickým medzníkom. Absencia rýchlej reakcie a jednotnej európskej stratégie oslabili dôveru občanov v národné vlády, inštitúcie a širšie vedenie. Musíme našim občanom dokázať, že sme ochotní a schopní chrániť uchrániť ich pred opakovaním chaosu z roku 2015,“ píše sa v Tuskovom liste lídrom členských štátov EÚ, ktorý mala k dispozícii agentúra DPA.

Júnové rozhodnutie britských voličov vystúpiť z EÚ označil Tusk za „zúfalý pokus nájsť odpoveď na otázky, ktoré si denne kladú milióny Európanov. Podľa Tuska ide najmä o otázky týkajúce sa bezpečnosti, ochrany záujmov a spôsobu života občanov jednotlivých členských štátov únie.

„Mnoho ľudí, a to nielen v Británii, si dnes myslí, že členstvo v EÚ je prekážkou na ceste k stabilite a bezpečnosti,“ uvádza sa ďalej v Tuskovom liste adresovanom lídrom členských štátov EÚ.

Podľa predsedu Európskej rady, ktorý bude stretnutiu lídrov EÚ predsedať, musí bratislavský summit pripraviť predpoklady na zvýšenie úsilia v boji s terorizmom, podpore voľného obchodu, zvyšovaní zamestnanosti či hospodárskeho rastu.

Tusk zároveň vyzval členské štáty, aby sa vyvarovali útokov na EÚ a varoval, že po brexite „môžeme z tejto krízy vyjsť buď slabší a rozhádanejší, alebo silnejší a jednotnejší“.

Donald Tusk

Donald Tusk, zdroj: Európska rada

17:00 Šéf portugalskej diplomacie očakáva pozitívny výsledok summitu v Bratislave

O dôsledkoch brexitu, ako aj o problematike utečencov sa dnes vo Viedni hovorilo pri stretnutí šéfov diplomacií Rakúska a Portugalska, Sebastiana Kurza a Augusta Santosa Silvu. Informovala o tom tlačová agentúra APA.

Portugalský minister zahraničných vecí podľa vlastných slov v súčasnosti nevníma žiaden rozkol medzi členskými štátmi únie, ani ich spory o budúcom smerovaní spoločenstva. Pred blížiacim sa neformálnym summitom EÚ, ktorého dejiskom bude 16. septembra Bratislava, sa naopak vyjadril optimisticky.

„Myslím si, že výsledok  vrcholnej schôdzky v Bratislave bude pozitívny… Bohatstvom Európy je diverzita, a Európa vie s diverzitou narábať,“ zdôraznil.

16:00 Sobotka odmietol „úniu v únii“

Predseda českej vlády Bohuslav Sobotka dnes odmietol výzvu šéfa luxemburskej diplomacie Jeana Asselborna na vylúčenie Maďarska z EÚ. Vyjadril tiež nesúhlas s predstavou akejsi „únie v Únii“, o ktorej po pondelkovom prijatí na Pražskom hrade hovoril prezidentský kandidát Slobodnej strany Rakúska (FPÖ) Norbert Hofer.

„Nebudeme vytvárať žiadne únie v Únii, ani nikoho vylučovať. Európa musí spolupracovať a zostať súdržná,“ povedal Sobotka.

Poľsko EÚ SR V4 premiéri Ukrajina rokovanie

14:40 Maďari a Poliaci hovoria o Európe národov

Medzi Maďarskom a Poľskom je úplný súlad vo väčšine otázok týkajúcich sa budúcnosti Európskej únie a migračnej krízy, zaznelo dnes na schôdzke predsedu maďarskej vlády s predsedom poľského Senátu Stanislawom Karczewským v Budapešti.

Podľa agentúry MTI hovorca premiéra Bertalan Havasi uviedol, že maďarský premiér a jeho poľský hosť vyzdvihli dôležitosť spolupráce krajín Vyšehradskej štvorky.

Česko, Maďarsko, Poľsko a Slovensko by podľa týchto politikov mali pracovať na posilnení únie, ktorá by principiálne mala byť Európou národov.

Orbán a Karczewski sa pochvalne vyjadrovali i k 1000-ročnej histórii maďarsko-poľských vzťahov, ktoré sú podľa nich dobrým príkladom aj pre posilňovanie priateľských a spojeneckých vzťahov vo svete, dodal hovorca.

Karczewského prijal v pondelok predseda maďarského parlamentu László Kövér i prezident János Áder.

14:25 Vyjednávač europarlamentu chce, aby Veľká Británia odišla do roku 2019

Kým expremiér David Cameron ohlásil odchod z politiky, diskusia o odchode Británie z EÚ pokračuje. Vyjednávač Európskeho parlamentu pre brexit a šéf liberálnej frakcie Guy Verhofstadt chce, aby Veľká Británia odišla do roku 2019. Pripojil sa tiež k výzve írskeho premiéra Endu Kennyho, že prístup Británie k jednotnému trhu Únie ide ruka v ruke so slobodou pohybu.

Kenny v pondelok 12. septembra vyhlásil, že Európska únia neustúpi požiadavkám Británie, ktorá chce neobmedzený prístup na jednotný európsky trh, kým Londýn nepovolí voľný pohyb osôb.

Britský minister pre brexit David Davis totiž minulý týždeň vyhlásil, že jeho ministerstvo sa pokúsi o „jedinečnú“ dohodu s EÚ, ktorá prinesie obnovu suverenity Británie, zníženie imigrácie kontrolou hraníc a zvýšenie obchodnej výmeny s európskym blokom.

Ale európski lídri opakovane upozornili vládu v Londýne, že si nemôže vyberať hrozienka z koláča, teda len niektoré pravidlá, ktoré je ochotná akceptovať, ak si chce udržať neobmedzený prístup na európsky trh.

Kenny v rozhovore zdôraznil, že EÚ v tomto bode nemieni Británii ustúpiť a lídri európskych štátov to britskej vláde priamo a opakovane povedali.

Dodal, že kabinet v Londýne zatiaľ jasne neuviedol, akú formu vzťahov s EÚ chce mať po brexite.

14:17 Bratislavský summit nebude pre Európu novým začiatkom, myslí si think-tank

„Nadchádzajúci summit v Bratislave nebude novým začiatkom pre Európu. Ani by nemal byť. Je to dôležitý signál, že členské štáty sú rozhodnuté naplánovať budúcnosť pre EÚ27, ale Únia Európy zostane komplikovaná a komplexná, pretože spolupráca a integrácia naprieč tak rozmanitým radom krajín je nevyhnutne náročná,“ píše v komentári Brigid Laffan z Európskeho univerzitného inštitútu vo Florencii. Portál EurActiv.com postupne prináša aj ďalšie názory think-tankov na bratislavský summit.

14:10 Európsky rozpočet: menej na chudobné regióny, viac na migráciu

V pondelok 12. septembra sa členské štáty dohodli na zoškrtaní eurofondov v budúcoročnom rozpočte EÚ. Tie smerujú predovšetkým do východných častí Únie. Viac prostriedkov má ísť na manažment migračných tokov. Platby v tejto oblasti sa zvýšia až o 25 percent v porovnaní s rokom 2016, píše portál EurActiv.com. Hlavným vyjednávačom o rozpočte je za členské štáty predsednícky splnomocnenec Vazil Hudák.

12:38 Tusk sa vo Varšave stretol s poľskou premiérkou Beatou Szydlovou

Szydlová predsedovi Európskej rady a bývalému poľskému premiérovi Donaldovi Tuskovi povedala, že trvá na hlbokých politických a ekonomických reformách EÚ a bude ich v piatok na summite v Bratislave presadzovať, citovala jej hovorcu Rafala Bocheneka tlačová agentúra AP.

Tusk (vľavo) a Szydlová

Tusk (vľavo) a Szydlová. FOTO-TASR/AP

Poľsko trvajá na zásadných reformách vrátane zmien základnej zmluvy EÚ. Jeho predstavitelia uvádzajú, že EÚ sa voči členským krajinám správa autoritársky, nenecháva im priestor na vlastné politické rozhodnutia, a Británia z nej chce práve preto odísť, dodala AP.

12:31 Maďarský minister zahraničných vecí reaguje na Asselborna: Je to nihilista 

Luxemburský minister zahraničných vecí Jean Asselborn sa už dávno vylúčil spomedzi serióznych politikov, povedal dnes v Budapešti maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó v reakcii na Asselbornovu výzvu na vylúčenie Maďarska z EÚ.

Asselborn „ako riadny nihilista“ neúnavne pracuje na likvidácii európskej bezpečnosti a kultúry, myslí si Szijjártó.

Maďarský minister vo vyhlásení zverejnenom agentúrou MTI zdôraznil, že Maďarsko vo svojich dejinách vždy ochraňovalo Európu a robí tak aj teraz. „Maďari 2. októbra v referende vyjadria svoj názor na ilegálnu migráciu, o bruselskom balíku utečeneckých kvót a o osobách typu Jeana Asselborna,“ dodal maďarský minister.

Podľa jeho slov majú Maďari právo povedať svoj názor i právo rozhodnúť o tom, s kým chcú žiť spolu a s kým nie. „Toto právo nemôže odoprieť žiadny bruselský či luxemburský byrokrat,“ konštatoval Szijjártó.

„Je zvláštne, že Asselborn a Jean Claude Juncker, ktorí pochádzajú z krajiny ‚optimalizácie daní‘, hovoria o znášaní spoločného bremena, čo ale v našom ponímaní znamená, že Maďarsko má znášať bremeno za chyby iných,“ povedal šéf maďarskej diplomacie, podľa ktorého maďarská vláda toto odmieta.

11:21 Šéf luxemburskej diplomacie nechce Maďarsko v EÚ

Krátko pred začiatkom neformálneho summitu EÚ v Bratislave vyzval luxemburský minister zahraničných vecí Jean Asselborn na vylúčenie Maďarska z tohto zoskupenia.

„Ten, kto ako Maďarsko stavia ploty proti ľuďom utekajúcim pred vojnou alebo porušuje slobodu tlače a nezávislosť súdnictva, by mal byť dočasne alebo v prípade potreby navždy vylúčený z Európskej únie,“ povedal Asselborn v rozhovore pre dnešné vydanie nemeckého denníka Die Welt. Podľa neho je to jediný spôsob, ako zachovať súdržnosť a hodnoty EÚ.

Asselborn sa v tejto súvislosti vyslovil aj za zmenu požadovanej jednomyseľnosti v zmluvách o EÚ: „Pomohlo by, keby sa pravidlá zmenili tak, že pozastavenie členstva krajiny EÚ si už nebude vyžadovať jednomyseľnosť“.

Služobne najstaršiemu šéfovi diplomacie EÚ sa konkrétne nepáči, ako sa vláda premiéra Viktora Orbána stavia k utečencom. „S ľuďmi, ktorí utekajú pred vojnu, sa zaobchádza skoro horšie ako s divými zvieratami,“ myslí si.

„Plot, ktorý Maďarsko stavia, aby zastavilo utečencov, je stále dlhší, vyšší a nebezpečnejší. Maďarsko nie je ďaleko od toho, aby začalo po utečencoch strieľať. Každý, kto chce plot prekonať, musí očakávať to najhoršie,“ vyhlásil ďalej Asselborn.

Ak by sa táto krajina chcela stať členom EÚ dnes, nemala by šancu byť prijatá, pretože by to okrem iného poškodilo obraz Európy vo svete, dodal.

„Ľudia ako Orbán môžu za to, že Európska únia sa vo svete javí ako únia, ktorá si navonok osobuje obranu hodnôt, ale vo vnútri už nie je schopná tieto hodnoty dodržiavať. A to sa deje v krajine, z ktorej v roku 1956 utiekli státisíce ľudí pred Sovietmi do Európy,“ povedal Asselborn.

11:13 V deň summitu sa v Bratislave zídu cyklisti

Pod záštitou slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie sa v piatok 16. septembra 2016 o 15.00 h uskutočnia v Bratislave na Hlavnom námestí tri podujatia, ktorých spoločným menovateľom sú nielen kolesá, ale aj myšlienky európskej integrácie, solidarity a nádeje na lepšiu budúcnosť.

Účastníci európskej cezhraničnej cyklistickej jazdy Journey of Hope (Cesty nádeje) vyštartovali 18. augusta z Kodane, aby zvýšili povedomie Európanov byť aktívnymi a podporili podujatia a príležitosti pripravené v rámci Európskeho týždňa športu (10. až 17. septembra). Pedálmi krútia pozdĺž EuroVelo trás, ktoré nepoznajú hranice, a tým šíria aj ideu spoločnej Európy. Symbolicky ich privítajú v piatok (16. 9.), keď sa bude v hlavnom meste SR konať neformálny summit členských krajín Európskej únie o jej budúcnosti. Spoločnosť im budú robiť členovia Cykloklubu Apollo. Na druhý deň ich čaká posledná etapa z Bratislavy do Viedne.

Na Hlavnom námestí vyvrcholí charitatívne podujatie Na kolesách proti rakovine a rozozvučí sa aj jeho hymna Nájdi svoju nádej ako poďakovanie všetkým, ktorí sa v minulých mesiacoch zúčastňovali na aktivitách Nadácie Výskum rakoviny a zapojili sa do verejnej zbierky na zakúpenie prístrojov na výskum a liečbu rakoviny. Verejná zbierka, povolená Ministerstvom vnútra SR, sa bude realizovať aj počas podujatia na Hlavnom námestí.

V tento deň sa začne aj v Bratislave Európsky týždeň mobility, ktorý je zameraný na propagáciu ekonomických prínosov inteligentnej a udržateľnej mobility pre jednotlivcov, organizácie a spoločnosť. Už v piatok budú môcť držitelia vodičských preukazov cestovať zadarmo v MHD a okolo obeda absolvovať jazdu na novej električke po Starom moste s eurokomisárkou Corinou Cretu.

týždeň mobility

V rámci tejto kampane vyhlásilo občianske združenie Mám rád cyklistiku národnú kampaň Do obchodu na bicykli, ktorá sa oficiálne začne na Hlavnom námestí.

Asociácia športu pre všetkých Slovenskej republiky, Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy a Nadácia Výskum rakoviny pripravili na Hlavnom námestí program, aby si tieto udalosti pripomenuli spolu s návštevníkmi mesta. Nebudú chýbať pohybové aktivity a o zábavu sa postarajú dve hudobné skupiny Kozovanka a Taste of Brass.

Informácie TASR poskytol Ján Holko, predseda Asociácie športu pre všetkých SR.

10:42 Verhofstadt: Potrebujeme vojenskú spoluprácu, nespoliehajme sa na iných

Európski liberáli a demokrati (ALDE) vítajú francúzsko-nemecké návrhy na užšiu spoluprácu krajín EÚ v oblasti obrany, čomu by sa mali venovať národní lídri aj na summite v Bratislave. Uviedol to v pondelok šéf skupiny ALDE v Európskom parlamente Guy Verhofstadt, informuje TASR.

Bývalý belgický premiér vo vyhlásení pre médiá privítal plány vypracované ministrami obrany Nemecka a Francúzska zamerané na užšiu európsku spoluprácu v oblasti obrany, vrátane zriadenia nového vojenského veliteľstva a rýchlejšieho nasadenia spoločných jednotiek v zahraničných misiách.

„Ide o časovo vhodný a veľmi potrebný krok vpred. Pri brexite, rozpínavom Rusku a reálnej možnosti Donalda Trumpa stať sa prezidentom sa Európska už nemôže spoliehať na ostatných pri zaisťovaní bezpečnosti. Európska rada by teraz mala vážne diskutovať o týchto návrhoch v Bratislave a prijať ambiciózny harmonogram pre integráciu vojenských síl EÚ,“ uviedol Verhofstadt.

Šéf štvrtej najvplyvnejšej politickej frakcie v europarlamente zároveň zdôraznil, že iba tento francúzsko-nemecký plán nestačí a EÚ by mala zájsť ešte ďalej.

„Verím, že by sme mali byť ešte ambicióznejší. Skupina ALDE vlani prijala návrhy Európskej obrannej únie, ktorá požadovala integrovaný európsky pilier NATO založený na bojových skupinách, spoločnom a stálom vojenskom veliteľstve EÚ a jednotnom rozpočte EÚ pre vojenský výskum,“ konštatoval Verhofstadt.

Podľa neho musí byť Európska únia schopná konať nezávisle pri vojenských operáciách v zahraničí, najmä pokiaľ ide o stabilizáciu pomerov v regiónoch s ňou susediacich.

Hovorkyňa ALDE pre oblasť bezpečnosti Hilde Vautmansová potvrdila, že francúzsko-nemecké iniciatívy vítajú, ale podľa nich by mali byť dôslednejšie. „Občania Európskej únie chcú, aby sa sama starala o svoju bezpečnosť. Nadišiel čas pre integrované vojenské sily EÚ, pod jednotným politickým vedením a jedným rozpočtom. Je čas prijímať rozhodnutia, nie iba malé kroky,“ vyhlásila belgická poslankyňa EP.

10:18 Fico: Summit má potvrdiť, že EÚ je „životaschopný projekt“

„Summit má priniesť témy, ktoré ukážu, že Európska únia je životaschopný projekt a že stojí za tento projekt aj bojovať,“ povedal slovenský premiér Robert Fico vo videu zverejnenom na YouTube. V pondelok 12. septembra Fico povedal, že sa zdá, že Únia sa do seba zamilovala.

10:15 Summit má vlastné logo, vlajka Spojeného kráľovstva chýba

Summit má podľa predsedníckeho newslettra vlastnú vizuálnu identitu, odlišnú od tej predsedníckej. Logo navrhol autor predsedníckeho loga Jakub Dušička. Pozostáva z vlajok 27 členských štátov a z vlajky Európskej únie. Vlajka Spojeného kráľovstva chýba. Britská premiérka sa summitu o budúcnosti EÚ po brexite totiž nezúčastní.

https://twitter.com/skpres2016/status/775604390585663488

10:05 Slovenské predsedníctvo zverejnilo program summitu

Európski lídri budú podľa programu rokovať na Bratislavskom hrade. Obed absolvujú na lodi Regina Danubia, ktorá ich zavezie na prehliadku galérie Danubiana v Čuňove.

10:01 Frustrovaní z elít nie sú len Európania, hovorí Šefčovič

Frustrácia občanov a strata dôvery vo vládne elity nie sú iba problémom Európskej únie. Podobné procesy v súčasnosti prebiehajú aj inde vo svete. Pred piatkovým summitom EÚ v Bratislave to dnes uviedol podpredseda Európskej komisie (EK) zodpovedný za Energetickú úniu Maroš Šefčovič.

Eurokomisár v rozhovore pre TASR povedal, že bratislavský summit má dať občanom EÚ odpovede na to, akým smerom sa bude ďalej uberať spoločný európsky projekt. Zároveň ale upozornil, že celú problematiku treba vnímať v širšom svetovom meradle.

„Musíme sa pozrieť aj do okolitého sveta. Podobné procesy, frustrácia občanov z toho ako fungujú jednotlivé krajiny, nie je prítomná len v Európe. Vidíme to v Spojených štátoch, v Latinskej Amerike či v Ázii,“ uviedol Šefčovič.

Šefčovič

Podľa jeho slov momentálne prechádza svet pomerne zložitým vývojom. Občania majú od svojich vlád veľké očakávania, chcú mať silnejšie životné istoty a lepšiu životnú úroveň. V tomto procese by sa mal podľa Šefčoviča formovať nový svetový poriadok, ktorý by reflektoval všetky plusy a mínusy globalizácie.

„V rámci Európy sa musíme zamerať na to, v čom sme silní. Že sme aj naďalej jedno z miest, kde je najlepší život na planéte, čo ale predstavuje aj obrovskú migračnú príťažlivosť nielen pre tých, čo utekajú pred hrôzami vojny, ale aj pre tých, ktorí by chceli prejsť z oblastí, kde život je oveľa ťažší do Európy,“ povedal podpredseda exekutívy EÚ.

Únia chce podľa neho pomôcť tým, ktorí sa ocitli v núdzi, ale zároveň musí nájsť odpoveď a jasné pravidlá pre tých ostatných, ktorí klopú na brány Európy. Podľa Šefčoviča je potrebné zamyslieť sa aj na problematickými stránkami globalizácie.

„Všetky štatistiky naznačujú, že globálny obchod je prospešný pre životnú úroveň, ale ako keby sa prehliadalo, že vďaka globalizácii, aj v Európe aj v Amerike, máme veľké skupiny ľudí, ktorí prišli o zamestnanie a ťažko hľadajú uplatnenie na trhu. Musíme sa zamyslieť ako takýmto ľudom podať pomocnú ruku,“ odkázal Šefčovič účastníkom bratislavského summitu, na ktorom sa bude diskutovať aj o obchodnej politike EÚ.

Podobné problémy sú podľa neho prítomné vo všetkých vyspelých krajinách, nielen v Európe.

„Hľadá sa akési nové usporiadanie na to ako zabezpečiť efektívne fungovanie spoločnosti v týchto nových podmienkach. V rámci EÚ je to o to komplikovanejšie, že tu sa rozprávame o spoločenstve zatiaľ 28 členských krajín, kde každá krajina má na niektoré otázky iný názor, neraz je tam aj iný vývoj, ale úlohou EÚ je hľadať také východiská, ktoré by pomohli riešiť situáciu vo všetkých členských krajinách,“ dodal Šefčovič na záver.

9:54 Paríž a Berlín chcú vojensky silnejšiu Úniu

Francúzsko a Nemecko chcú po teroristických útokoch z uplynulých mesiacov posilniť vojenskú úlohu Európskej únie. Pred blížiacim sa neformálnym summitom únie v Bratislave zverejnili dnes obe krajiny spoločnú koncepciu, ktorá okrem iného predpokladá zriadenie hlavného štábu pre misie EÚ alebo pravidelné vrcholné schôdzky EÚ o bezpečnostnej a obrannej politike.

Informácie priniesla tlačová agentúra DPA.

„Je najvyšší čas posilniť našu solidaritu a obranné schopnosti Európy, aby sme mohli efektívnejšie chrániť naše hranice a občanov EÚ,“ hovorí sa v dokumente oboch krajín.

Paríž a Berlín sa v ňom vyslovujú za prijatie prvých rozhodnutí v danej sfére už na decembrovom summite únie.

Medzi navrhovanými krokmi sú podľa DPA zriadenie stáleho hlavného štábu pre civilné a vojenské misie EÚ, skvalitnenie lekárskej starostlivosti pri misiách únie prostredníctvom európskeho veliteľstva zdravotníkov či zlepšenie prepojenia dopravných kapacít členských štátov. Ďalej sa navrhuje zefektívnenie výmeny satelitných záberov s cieľom zlepšiť ochranu vonkajších hraníc únie, ako aj posilnenie spolupráce EÚ a Severoatlantickej aliancie so zámerom úspešne čeliť internetovým a ďalším hrozbám.

9:49 Za protieurópskymi náladami je úsporná politika EÚ, tvrdí rakúsky kancelár

Rakúsky spolkový kancelár Christian Kern žiada zásadnú zmenu európskej hospodárskej politiky a súčasne skončiť v EÚ s úsporným kurzom. Pre dnešné vydanie nemeckého denníka Frankfurter Allgemeine Zeitung napísal: „Mnoho ľudí v Európe trpí touto politikou; rovnako prestali veriť v sľuby o blahobyte po európskom zjednotení.“

Kern posudzuje úspornú politiku EÚ, ktorá sa realizuje posledné roky, kriticky. Je skutočnou príčinou vzostupu protieurópskych nálad. Aby sa Európa stala znovu „kontinentom nádeje“, musia verejné investície v EÚ výrazne vzrásť. Plán Európskej komisie (EK), aby sa na tento účel vynaložilo 315 miliárd eur, je úplne nedostatočný. Ani dvojnásobná suma by nebola primeraná.

Občania v princípe hodnotia EÚ ako propagátora nesprávnej modernizácie. Jej poslanie vidia v ochrane nenarušiteľnosti globalizovanej ekonomiky. To však neplní.

Hlavným dôvodom, prečo treba odmietnuť transatlantickú dohodu o voľnom obchode TTIP, vidí rakúsky kancelár v odklone od platnej európskej praxe.

9:45 Orbán podporí myšlienku spoločnej armády

Na neformálnom summite lídrov Európskej únie (EÚ), ktorý sa uskutoční 16. septembra v Bratislave, maďarská vláda podporí vytvorenie spoločných ozbrojených síl EÚ, avšak popri tom by sa chcela vrátiť ku koncepcii Európy národov. Počas vystúpenia v maďarskom parlamente to dnes uviedol predseda vlády Viktor Orbán.

Premiér v úvodnom prejave jesennej schôdze parlamentu varoval pred naivitou viacerých strán a vlád v Európe, ktoré sa domnievajú, že sa migračná kríza nejako vyrieši. „Vplyvom moderného sťahovania národov sa do Európy nasťahovali terorizmus a násilie,“ vyhlásil Orbán.

orbán

Vyjadril pritom očakávanie, že sa EÚ v tomto smere „prebudí“, pričom príležitosťou na to by mohol byť práve nadchádzajúci bratislavský summit predstaviteľov 27 krajín únie.

„Maďarský návrh bude o tom, ako by sme sa mali vrátiť Európe národov,“ povedal Orbán. Jeho vláda súčasne podporí vytvorenie spoločnej európskej armády a navrhne „reálnu migračnú politiku založenú na sebaobrane“.

Predseda maďarskej vlády zopakoval, že migračnú krízu vníma ako sťahovanie národov, ktoré povedie k civilizačnej katastrofe, pretože zmení zloženie a kultúru európskeho obyvateľstva.

Orbán konštatoval, že aj samotní migranti sú obeťami; podľa jeho slov ich však nemožno nabádať, ani im umožňovať to, aby masovo prichádzali do Európy. Účinným a súčasne etickým riešením by bolo „poslať pomoc tam, kde sú problémy, a nie nechať, aby problémy prišli do Európy“.

V súvislosti s referendom proti migračným kvótam, ktoré bude v Maďarsku 2. októbra, Orbán vyhlásil, že prostredníctvom ľudového hlasovania treba vyvinúť tlak na Brusel, aby zmenil rozhodnutia o prerozdeľovaní utečencov.

9:41 Weber: Európu spravujeme teraz lepšie ako v minulosti

Európu spravujeme oveľa lepšie než pred niekoľkými desaťročiami, ale nie je ľahká odpoveď, či sa nám to bude rovnako dariť aj v budúcnosti, uviedol pred summitom 27 lídrov EÚ v Bratislave nemecký europoslanec Manfred Weber, predseda politickej skupiny Európskej ľudovej strany (EĽS) v Európskom parlamente.

Weber, ktorý je na čele najpočetnejšej a najvplyvnejšej politickej frakcie v EP, pre TASR povedal, že od summitu má dve hlavné očakávania – jedno sa týka brexitu a to druhé jednoty únie.

V prvom rade by lídri v Bratislave mali potvrdiť, že brexit „nie je katastrofa“, lebo EÚ dokáže rokovať aj bez Británie – prvýkrát na takomto podujatí bude chýbať britský premiér – a že 27 lídrov sa dokáže dohodnúť na spoločnej myšlienke i štruktúre a rokovať o budúcnosti Európy aj bez Britov.

V druhom rade podľa neho treba pred summitom zaslať jasný odkaz premiérom, kancelárom a prezidentom: prestaňte medzi sebou bojovať, pokúste sa spolupracovať a vyslať signál, že sme jednotní, že máme spoločné nápady pre budúcnosť.

orbán, weber

„Je veľmi pozitívne, že sa pred summitom zameriavame na jednu z najpálčivejších otázok súčasnosti – na otázku vnútornej a vonkajšej bezpečnosti,“ povedal Weber o jednej z hlavných tém summitu.

Na otázku TASR, ako vníma návrhy politikov z krajín strednej Európy na zavedenie spoločnej európskej armády, Weber pripomenul, že sa treba zamyslieť nad vonkajšou ochranou našich hraníc aj z toho pohľadu, že Európania po dlhé roky znižovali výdavky na bezpečnosť a armádu, čo treba zmeniť.

„Ak chceme brániť našu suverenitu a slobodu, demokraciu a právny štát a nevieme, aké výzvy stoja pred nami v budúcnosti – majúc na zreteli dianie v Sýrii, Rusku a Afrike -, nevieme, čo sa môže stať, ale chceme brániť naše pozície,“ odkázal líder EĽS.

Zdôraznil, že po tohoročných prezidentských voľbách v USA môže dôjsť k naplneniu toho, že Američania už viac nebudú chcieť byť „policajtmi Európy“. Je preto „na nás“ zobrať do rúk zodpovednosť za vlastnú bezpečnosť.

Na druhej strane, ako upozornil, však musíme uvažovať o modernizácii európskych obranných zložiek, čo je nesmierne finančne náročné. Stačí spomenúť technológiu dronov, kybernetickú vojnu alebo samotnú logistiku rýchleho presunu jednotiek do inej krajiny.

„To všetko je nesmierne drahé. Pri modernizácii bezpečnostných síl je viac ako jasné, že to musíme robiť spolu. Hlavne pre malé krajiny ako Slovensko, Česká republika, ale aj pre väčšie krajiny je toto všetko finančne neúnosné. Preto má logiku sa podeliť o náklady,“ vysvetlil Weber. Spresnil, že táto otázka má význam aj z hľadiska brexitu, lebo Londýn doteraz blokoval akékoľvek snahy o jednotnú európsku armádu a teraz bude mať EÚ „rozviazané ruky“.

Z hľadiska lepšej komunikácie medzi Bruselom a európskou verejnosťou Weber upozornil, že keď hovoríme o inštitucionálnom systéme Bruselu, tak hovoríme o 510 miliónoch ľuďoch a 28 štátoch, o stovkách politických strán v Európe, ale aj o rôznych kultúrach a životných spôsoboch.

„Ja ako líder politickej skupiny môžem potvrdiť, že žiadať ľudí, aby toto všetko pochopili, nie je ľahké. Tak ako nie je ľahké spravovať EÚ, chrbticu nášho kontinentu. Ale úprimne povedané, teraz to robíme oveľa lepšie ako pred desaťročiami, keď nebolo toľko slobody a demokracie. To, čo robíme, nie je ľahké, nie je to vždy zrozumiteľné, ale robíme to oveľa lepšie než v minulosti,“ zhodnotil situáciu v EÚ Weber.

Zároveň však priznal, že nie je možné dať odpoveď, že aj v budúcnosti to všetko budeme riešiť rovnakým spôsobom. Aj preto vyzval politických lídrov EÚ, aby urobili to najlepšie pre ľudí a urobili Európu úspešnou. Aby vnímali EÚ ako „stroj“, ktorý pracuje v prospech všetkých národov, a nie iba v prospech konkrétnych národných záujmov.

„Dnes platí, že všetky pozitívne veci pre ľudí sa robia ako keby na národnej úrovni, čiže môžu za ne národní politici, ale všetko to zlé má na svedomí Brusel. Toto platí všade v Európe. Takže prosím, vysvetlite ľuďom, že za kopu dobrých vecí môže členstvo v EÚ. A myslím si, že Slovensko možno po vstupe do únie považovať za úspešný príbeh,“ povedal Weber záverom.