Britské požiadavky sú naďalej neprijateľné

(zdroj: Rada EÚ)

Včerajší a dnešný summit Európskej rady bol pre britského premiéra Davida Camerona ďalšou príležitosťou prezentovať svoje snahy o reformu Európskej únie.

Téma, na ktorú je na stretnutí hláv členských štátov zvyčajne málo času, sa presúva na februárový summit.

S reakciou ostatných európskych politikov bol tentoraz Cameron spokojný. V neskorých večerných hodinách, keď predstúpil pred novinárov, hovoril o „dobrom napredovaní“ a o otvorení cesty pre dohodu.

„V sále malo hľadanie zmien, ktoré udržia Veľkú Britániu v EÚ, veľkú podporu,“ vyhlásil britský premiér. Jeho požiadavky sú známe od novembra, kedy predsedovi Európskej rady Donaldovi Tuskovi zaslal otvorený list so štyrmi reformnými návrhmi.

Najproblematickejším návrhom je nateraz to, že Británia by chcela na štyri roky zmraziť vyplácanie sociálnych dávok pre občanov EÚ, ktorí vstúpia na jej pracovný trh. Tento bod by mal viesť k zastaveniu imigrácie z ostatných krajín únie, no tie ho môžu vnímať ako diskrimináciu.

Ostatné body, ktoré Cameron predstavil, majú zamedziť posilňovaniu nadnárodného charakteru EÚ. Výnimku pre Britániu žiada zakotviť aj v zakladajúcich zmluvách.

Londýn ďalej žiada, aby sa únia prezentovala ako oblasť, ktorá neplatí výhradne eurom. Nižšie by malo byť tiež administratívne zaťaženie, čím nahráva kritikom „bruselskej byrokracie“.

Cameron už skôr pripomenul, že prebiehajúca migračná kríza pošramotila imidž EÚ na ostrovoch. Ostatných lídrov únie preto vyzval na čo najväčšiu flexibilitu. Angela Merkelová na summite naznačila ochotu rokovať o zmene európskych pravidiel, no nie hneď. Povedala: „Som optimistka, pretože kompromis chceme všetci. Musíme však pracovať na jeho podstate.“

Predseda ER Donald Tusk pred summitom uviedol, že niektoré britské požiadavky nie sú prijateľné. Tusk po summite zmiernil tón a vyhlásil, že na mimoriadny februárový summit pripraví kompromisný text.

Americký denník New York Times si všimol, že Cameron pri vyjednávaní s EÚ zaujal podobnú stratégiu, ako keď v roku 1974 vtedajší labouristický premiér Harold Wilson žiadal nižšie príspevky do spoločného rozpočtu a reformu Spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Okolnosti oboch prípadov boli podobné. Nemecko v tých časoch zápasilo s následkami ropnej krízy, dnes ho viac zamestnávajú utečenci. Jediným rozdielom je to, že dnes otvorení zástancovia tzv. Brexitu nezastávajú ministerské posty.

V4 žiada zachovanie slobody pohybu

Tradičné koordinačné stretnutie lídrov Vyšehradskej skupiny, ktoré je súčasťou každého summitu, prebehlo včera aj s účasťou britského premiéra.

Po jeho skončení vydala V4 vyhlásenie, kde sa píše, že reformné návrhy Spojeného kráľovstva, ktoré povedú k zvyšovaniu konkurencieschopnosti, podporiť môže. „Keďže však krajiny Vyšehradskej skupiny považujú slobodu pohybu za jednu zo základných hodnôt EÚ, návrhy týkajúce sa tejto oblasti sú aj naďalej pre nás najviac citlivou témou,“ uviedli stredoeurópski premiéri. Zdôraznili však, že nepodporia žiadne riešenie, ktoré by bolo z ich pohľadu diskriminačné alebo by obmedzovalo voľný pohyb občanov ich krajín.

Slovenský premiér Robert Fico už pred summitom avizoval, že sa mu nepozdáva myšlienka na odklad zamestnaneckých benefitov pre ostatných občanov EÚ. „Pokiaľ chcú prijať opatrenia proti zneužívaniu tohto systému, sme pripravení pomôcť, ale toto je červená línia, ktorú nemôžeme v žiadnom prípade prekročiť,“ upozornil Fico

EurActiv.sk/TASR