Budapešť a Varšava spochybnili smernicu o vysielaných pracovníkoch na súde

Konrad Szymanski, poľský štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí. [Olivier Hoslet/EPA/EFE]

Kritici tvrdia, že smernica obmedzí právo poskytovať služby na jednotnom trhu. Súdny dvor EÚ dostal dve nezávislé žaloby z Maďarska a z Poľska.

Maďarsko a Poľsko informovali, že sa kvôli poslednej zmene smernice o vyslaných pracovníkoch obrátili na Súdny dvor EÚ.

Keď v marci 2016 novelu smernice predložila Európska komisia, takmer okamžite rozčesla EÚ na dva tábory, ktoré v hrobých rysoch kopírovali staré a nové členské štáty. Postupne sa mapa odporcov tejto úpravy začala trochu meniť. Slovensko bolo jednou z krajín, ktorá ukázala vôľu ku kompromisu, ktorú vtedajší premiér Robert Fico našiel aj pod vplyvom novozvoleného francúzskeho premiéra Emmanuela Macrona, ktorému na novelizácii smernice veľmi záležalo.

Revízia smernice o vyslaných pracovníkoch poškodí slovenské firmy, pracovníkom nepomôže

Európska smernica o vyslaných pracovníkoch naďalej rozdeľuje členské štáty Európskej únie. Proti jej revízii bola spočiatku aj slovenská vláda. Minulý rok však názor zmenila.

Slovensko malo vtedy otvorené iné európske fronty – v téme odporu voči utečeneckým kvótam a téme dvojakej kvalite potravín.

O čom je smernica

Smernica, ktorá bola definitívne prijatá v júni 2018, žiada od zamestnávateľov, ktorí vysielajú svojich pracovníkov do iných krajín, aby vyplácali mzdu platnú pre daný sektor, nie len zákonnú minimálnu mzdu, ako to bolo dovtedy.

Sociálne a zdravotné odvody sa aj po novom stále platia v domovskej krajine pracovníka.

Ondruš: Slovenské firmy, ktoré vysielajú, rozdeľujú zisky neférovo

Ústup pri smernici o vysielaní pracovníkov otvára priestor pre zásadovosť v otázke utečencov a kvality potravín, vysvetľuje zmenu pozície Slovenska štátny tajomník ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny BRANISLAV ONDRUŠ. V rozhovore pre EurActiv hovorí aj o novom zákone o sociálnych podnikoch.

Hlavným argumentom za úpravu bol boj proti sociálnemu dumpingu. Jej odporcovia tvrdili, že  ide o masokovanú ochranu pracovných trhov západných štátov.

Takto to vidí aj Maďarsko.

Reforma „neslúži na ochranu vysielaných pracovníkov ale v skutočnosti … je nástrojom protekcionizmu“, uviedla maďarská vláda vo štvrtok (4.10.).  Dodáva, že sa obrátila na Súdny dvor EÚ, ktorý žiada, aby smernicu vyhlásil za neplatnú, keďže porušuje právo slobodného poskytovania služieb garantované zmluvami EÚ.

S rovnakým zámerom sa na Súdny dvor EÚ obrátilo Poľsko.

„Poľsko podalo vlastnú sťažnosť na smernicu o vysielaní 3. októbra. Zdôrazňujeme v nej jej protekcionistickú povahu. Tvrdenia v maďarskom podaní sú podobné“, citovala poľská verejnoprávna tlačová agentúra štátneho tajomníka ministerstva zahraničia Konrada Szymanskeho.

Vyslaní pracovníci tvoria len 1 % celkovej pracovnej sily v EÚ. Najväčší počet ich je možné nájsť v sektore stavebníctva.