Budú internetové platformy kontrolovať všetko, čo zverejníme? Rozhodnú o tom europoslanci

Ilustračný obrázok. [Pixabay]

Diskusia o autorských právach na internete speje k svojmu vrcholu. Iniciatíva #SaveYourInternet zvoláva protesty, malé podniky sú zaskočené, asociácie autorov oslavujú. Podľa textu smernice si v krátkej dobe budú musieť komerčné weby zaobstarať licenciu s každým autorom, ktorého text, fotku, či video zverejnia, nakoľko zaň preberú zodpovednosť.

Tri najvyššie európske inštitúcie sa dohodli a v kontroverznej celoeurópskej legislatíve o autorských právach dospeli včera (13. februára) v neskorých večerných hodinách ku kompromisu. Členské štáty, eurokomisia a europarlament dotiahli do poslednej fázy nové pravidlá zdieľania obsahov v digitálnom prostredí, práva autorov na primeranú odmenu, ale aj možnosti využívania autorských diel vo vede a výskume.

Podľa kritikov smernica transformuje internet a spôsob toho, ako ho dnes v Európe využívame.

Na európsku reformu copyrightu upozorňujú aj slovenskí a českí YouTuberi

Známi vlogeri ako GoGo alebo Duklock zo Slovenska, či Kovy z Čiech, zaznamenali po zverejnení videí o reforme autorských práv záujem desiatok tisíc followerov. Osvetová kampaň je ale u nás podľa influencerov nedostatočná, niektorí nabádajú písať europoslancom, iní podpísať petíciu.

Internetové platformy majú hlavu v smútku: ak smernica v tomto znení prejde, bude vyžadovať, aby každá webová stránka, kam môžu používatelia nahrávať obsah, mali s autormi týchto diel uzavreté licencie. Aby sa predišlo nejasnostiam, platformy budú musieť zaviesť aj finančne a technologicky náročné filtre, ktoré by mali zabraňovať tomu, aby sa na ich siete dostal obsah bez licencie. Za to, čo ich používatelia na platformu zverejnia, budú totiž niesť právnu zodpovednosť.

O novom texte budú europoslanci hlasovať pravdepodobne v marci alebo začiatkom apríla.

Daň z linku aj nahrávacie filtre

Digitálne technológie transformovali spôsob, akým sa v súčasnosti pracuje s obsahom, či ďalšími dielami, ktoré zahŕňa duševné vlastníctvo jeho tvorcov. Stará celoeurópska legislatíva, ktorá autorské práva upravovala, pochádza ešte z roku 2001 a naprieč spektrom zainteresovaných sa našiel len málokto, čo by nové pravidlá nepovažoval za potrebné.

Nová dohoda má byť podľa pozorovateľov jednoznačnejšia, ale aj striktnejšia. Eurokomisia považuje kompromis za pozitívny element, ktorý zjednotí pravidlá na internetovom trhu, dá väčší priestor na využívanie materiálov s copyrightom pre vzdelávacie a vedecké inštitúcie a umožní aj jednoduchšie licencovanie obsahov a diel naprieč európskymi hranicami. Vylučuje, že by smernica limitovala právo na slobodu prejavu, či používateľsky obľúbené formáty ako meme či paródie.

Ak však obmedzenia nezavádza legislatíva priamo, môžu tak urobiť internetové platformy, vrátane gigantov ako Google, Facebook, či YouTube, upozorňujú kritici smernice.

Únia nejde zakazovať meme, ale kvôli autorským právam môže transformovať internet

Europoslanci majú na stole novú smernicu o autorských právach. Kritici hovoria o ohrozovaní tradičného využívania internetu a proti sú aj slovenské organizácie ako Sapie, či europoslankyňa Monika Beňová. Brusel dohady odmieta a pripomína napríklad výnimky, týkajúcej sa paródie.

Tri strany sa dohodli aj na konečných textoch najkontroverznejších článkov 11 a 13. Takzvaná daň z linku (článok 11) požaduje, aby internetové platformy, ktoré zverejňujú úryvky informácií (tzv. snippets) – ako napríklad služby Google News – uzavreli licenciu s pôvodným vydavateľom textu. Zverejňovanie väčšieho množstva obsahu ako „jednoduchých slov alebo veľmi krátkych výpisov“ by si tak po novom malo vyžadovať licenciu. Za ňu budú internetové platformy vydavateľom, respektíve priamo autorom platiť. Koľko alebo akým spôsobom legislatíva nešpecifikuje.

Druhý, kontroverzný článok 13 požaduje, aby komerčné weby, aplikácie, sociálne siete, či iné platformy, na ktoré môžu používatelia nahrávať obsah, „preukázali najlepšie úsilie“ v snahe preventívne zabezpečiť licencie na čokoľvek, čo môžu ich používatelia nahrať. Spoločnosti majú zaviesť takzvané uploadovacie filtre, ktoré by používateľmi nahrávaný obsah kontrolovali v súvislosti s autorskými právami.

Už dnes podobný systém používa napríklad platforma YouTube. Ich Content ID kontroluje, či nahrávané video neobsahuje autorskú hudbu, či obraz a ak áno, buď video nepovolí zverejniť, alebo zisk z jeho sledovania posiela priamo pôvodnému majiteľovi autorských práv. Ani tento systém však po rokoch vývoja a miliónových investíciách nefunguje tak, aby vyhovoval požiadavkám navrhovanej smernice. Systémy napríklad nebudú zatiaľ vedieť vyhodnotiť, či ide o porušenie autorského práva alebo o paródiu, či meme. Menšie firmy budú mať navyše s novými filtrami nemalé výdavky.

Výnimku na zavedenie filtrov dostanú len spoločnosti mladšie ako tri roky, s používateľskou základňou menšou ako päť miliónov užívateľov a ročným obratom pod desať miliónov eur. Tieto podmienky však na trhu spĺňa len málokto a aj startupy, ktoré chcela legislatíva pôvodne podporiť, zväčša nedokážu generovať zisk do troch rokoch od svojho založenia, upozorňuje napríklad Slovenská aliancia pre inovatívnu ekonomiku. Europarlament požadoval rozsiahlejšiu výnimku pre malé a stredné podniky a len vďaka nej sa až na druhýkrát dohodol na svojej pozícii.

Pohľady sa rôznia

„V žiadnom prípade,“ odpovedá na otázku, či na plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu v marci podporí návrh smernice europoslankyňa Julia Reda (Greens/EFA). Jedna z najkritickejších europoslankýň, ktorá proti spôsobu, akým je legislatíva formulovaná, aktivizovala mesiace aj internetovú komunitu. V stanovisku pre médiá hovorí, že konečný text smernice si neudržal podmienky ochrany malých firiem, ktoré europarlament požadoval.

„Táto dohoda predstavuje hrozbu pre malých vydavateľov, autorov a užívateľov internetu a prináša riziká, že internet, ako ho poznáme, zostane iba v rukách technologických a mediálnych gigantov,“ uviedla Reda.

Iniciatíva Zachráň svoj internet (#SaveYourInternet), ktorá zorganizovala aj online petíciu proti článku 13 – druhú najväčšiu v internetových dejinách – už informovala, že sa pokúsi pred posledným schvaľovaním v Európskom parlamente zorganizovať aj celoeurópsky protest.

Technologickí giganti zatiaľ text analyzujú a konečnú pozíciu budú komunikovať v najbližších dňoch.

„Konečný text smernice EÚ o autorských právach preštudujeme a následne sa rozhodneme pre ďalšie kroky, čo potrvá istý čas. Každý detail zaváži, preto vítame možnosť pokračovať v diskusiách po celej Európe,“ uviedla pre EURACTIV.sk Ažběta Houzarová, šéfka komunikácie spoločnosti Google pre Česko a Slovensko.

Europoslankyňa J. Reda: Online filter na kontrolu copyrightu diela bude musieť mať takmer každý

Jedna z najaktívnejších europoslancov v boji za spravodlivé autorské práva na internete tvrdí, že nové znenie celoeurópskej smernice poškodí malé firmy. „Pýtajte sa vlády aj europoslancov, prečo zlý návrh podporujú. Vo voľbách ich ohodnotia najmä mladí voliči,“ hovorí JULIA REDA.

Podľa Axela Vossa (EPP), ktorý je spravodajcom Európskeho parlamentu pre smernicu o copyrighte, bolo jej prvoradým cieľom zmodernizovať „už dospelú“, 18-ročnú legislatívu o autorských právach.

„Pokúšali sme sa nájsť spôsob, aby sa zabránilo zneužívaniu alebo nerovnováhe, ktorú tvorcovia v Európe zažívajú v súvislosti s platbami za svoju prácu a tvorivosť,“ uviedol na tlačovej besede v Bruseli ešte 5. februára.

Voss tiež pripomínal, že celá legislatíva okolo autorských práv sa netýka iba dvoch kontroverzných článkov, ale prináša výhody a spravodlivosť aj do tém ako vzdelávanie a úloha digitalizácie v ňom, kultúrne bohatstvo a jeho digitalizovanie, získavanie a využívanie obrovského množstva údajov (tzv. text and data mining) na vedecké účely, či vzťahy medzi držiteľmi práv na obsah s ďalšími zainteresovanými stranami.

Smernica by v 24 článkoch mala tiež zaistiť, aby si štáty vytvorili postupy na jednoduchšie udeľovanie licencií medzi autormi obsahov a internetovými platformami, alebo aby tieto licencie mali aj cezhraničný charakter. Novinkou v európskom práve má byť aj model licencovania rozšírenými hromadnými licenciami, ktoré napríklad niektoré krajiny, vrátane Slovenska, už vo vlastnej legislatíve majú.

Postupne sa dotýka výnimiek a obmedzení z autorského práva, opatrení na zlepšenie licenčných praktík a zabezpečeniu dostatočného množstva európskych diel na platformách VOD (video-on-demand), ako HBO GO, či Netflix, ktoré nemá byť povinné, ale iba preferované.

Slovensko chcelo výnimku pre mikropodniky

Pozícia Slovenska bola vo vyjednávaniach pomerne jednoznačná. Hlavným motívom bola nutnosť modernizovať autorské práva ale aj povinnosti online služieb na digitálnom trhu. Slovenskí vyjednávači mali ale na zreteli nielen autorov, ale aj malé firmy a start-upy, ktoré sa s technologickými gigantami pokúšajú na digitálnom trhu súperiť.

Ministerstvo kultúry, pod ktorého gesciu témy copyrightu patria, vydalo ešte v roku 2016 predbežné stanovisko k prvému návrhu smernice z dielne eurokomisie. Podľa neho Slovensko „dlhodobo zastáva názor potreby prispôsobenia autorského práva novým technológiám a online prostrediu na úrovni EÚ“.

Medzi body, ktoré slovenský rezort kultúry vo vyjedávaniach v Bruseli presadzoval, patrilo napríklad zaradenie galérií medzi inštitúcie správy kultúrneho dedičstva, či dĺžky trvania práva na digitálne použitie autorského obsahu.

Pri reforme autorských práv dosiahli členské krajiny Únie kompromis, Slovensko návrh nepodporilo

Reforma celoeurópskych copyrightových pravidiel prešla ďalšou úrovňou schvaľovania. Legislatívu musia ešte prerokovať zástupcovia Európskej komisie a Európskeho parlamentu, a napokon schváliť europoslanci.

Najmä v poslednej fáze vyjednávaní, kedy sa diskusia sústredila na články 11 a 13, Slovenská republika významne podporovala výnimku z copyrightu pre malé a začínajúce podniky. Podľa odôvodnenia sa obávalo „najmä nedostatku technológií na rozpoznávanie obsahu, ceny ich vývoja, celkového zaťaženia malých hráčov na trhu“.

V poslednom hlasovaní medzi členskými štátmi Slovensko kompromisný návrh Francúzska a Nemecka nepodporilo. Návrhy totiž podľa rezortu kultúry „nezodpovedali dlhotrvajúcej pozícii Slovenskej republiky“, pričom ministerstvo poukazuje najmä na „otázky malých a stredných podnikov“.

„Smernica má vo finálnom znení poskytovať vyvážený nástroj na uplatňovanie autorského práva na jednotnom digitálnom trhu, ktorý na jednej strane internetovým hráčom pridá povinnosti (čl. 11 a 13), avšak na druhej strane otvorí nové možnosti (čl. 3 a 3a – text a data mining, čl. 7-9a – obchodne nedostupné diela a rozšírené kolektívne licencie),“ uviedlo ministerstvo kultúry pre portál EURACTIV.sk.

Europoslanci sa poradia

O konečnom znení smernice by mal Európsky parlament hlasovať koncom marca, najneskôr  – kvôli blížiacim sa eurovoľbám – však 18. apríla. Vzhľadom na nové elementy, na ktorých sa vyjednávači európskych inštitúcii dohodli teraz, ešte nie je jasné, či europoslanci napokon dohodnuté znenie smernice odsúhlasia.

Slovenskí europoslanci sa v septembrovom hlasovaní poväčšine vyjadrili proti kontroverznému článku 13. Za článok hlasovali štyria z nich.

Vladimír Maňka (SMER-SD/S&D) zaregistroval „mimoriadne agresívnu a dlhodobú spamovú kampaň, ktorá hlasovaniu predchádzala“. „Urobili sme si právnu analýzu tejto kampane, z ktorej vyšiel záver o jej nekorektnosti, ktorá neodrážala skutočný obsah textov,“ uviedol europoslanec.

Kampaň podľa neho „nepochádzala od skutočne zainteresovaných občanov, hoci taký dojem vytvárala, ale bola primárne riadená a financovaná niekým iným“. Pripomína, že právny servis Rady jasne uviedol, že článok 13 zodpovedá požiadavkám Dvora audítorov a „zabezpečuje spravodlivú rovnováhu medzi konkurujúcimi si základnými právami, ktoré je potrebné zosúladiť, no nezdajú sa byť neprimerané“.

Maňka si nemyslí, že reforma ovplyvní to, ako funguje internet.

Novinári o copyrighte: Internetové platformy sa na nás priživujú, nová legislatíva musí prejsť

Vedúce osobnosti novinárskej obce z viac ako 20 krajín sa v pripojili k podpore kontroverznej mediálnej reformy, ktorá núti internetových gigantov platiť za spravodajské materiály.

Jeho kolega v skupine socialistov, Boris Zala (nezávislý/S&D), ktorý rovnako článok 13 podporil, hovorí o komplexnosti legislatívy. „Je veľmi komplikované nájsť harmóniu medzi záujmami autorov, poskytovateľov služieb a spotrebiteľmi,” povedal. Výsledkom by podľa Zalu mala byť „vyvažená ochrana práv všetkých účastníkov”.

Monika Smolková (SMER-SD/S&D) potvrdila, že hlavným motívom v legislatíve bolo pre ňu „adekvátne odmeňovanie autorov a nezneužívanie postavenia digitálnych technologických gigantov”.  Smolková verí, že nahrávacie filtre, ktorým sa venuje najmä článok 13 „budú aj v konečnom texte a malé firmy budú mať v tomto prípade výnimku“.

Miroslav Mikolášik (KDH/EPP) rovnako považuje za spravodlivé, aby internetové platformy „primerane odmeňovali tvorcov a nositeľov práv za obsah ktorý zverejňujú za účelom generovať zisk“. Podľa europoslanca sa aj týmto spôsobom budú „stimulovať inovácie, tvorivosť, investície a produkcia nových obsahov“. Mikolášik tiež očakáva „správnu rovnováhu medzi spoločenskými záujmami“ a „potrebami spotrebiteľov, autorov a občanov“.

Europoslanci potvrdili, že si na prehodnotenie textu v jednotlivých výboroch europarlamentu ako aj v rámci svojich politických frakcií počkajú a až na ich základe sa budú rozhodovať.

Ako pre EURACTIV.sk uviedla nemecká europoslankyňa Julia Reda, v Európskom parlamente zvyčajne existuje „dobré rozdelenie úloh a každá politická skupina je pri legislatíve v akejsi ideologickej zhode“. Pri autorských právach však podľa nej nejde o ideologickú tému.

„Vo väčšine politických skupín existujú v téme copyrightu rozdielne názory, a preto sa každý europoslanec a europoslankyňa musia rozhodnúť podľa vlastného presvedčenia,“ dodala.

Ak Európsky parlament novelu smernice schváli, do platnosti by mala v celej Európskej únii vstúpiť do dvoch rokov.

Partner

Projekt EP7 Vote for your EU
This Time I'm Voting

Sledujte

Mediálny partner