Budúcnosť Únie: Lajčák chce zmeniť hlasovanie, Šefčovič viac zdravotníctva

Maroš Šefčovič a Miroslav Lajčák na diskusii Quo Vadis Europa. [Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku]

Podľa Miroslava Lajčáka je prekážkou lepšej zahraničnej politiky Únie systém, v ktorom môže hociktorá krajina zablokovať akciu. Maroš Šefčovič vidí priestor na zlepšenie aj bez zmien základných zmlúv. Slováci na vysokých pozíciách v Únii diskutovali o jej budúcnosti v debate Quo Vadis Europa.

Podľa Slovákov by mala Konferencia o budúcnosti Európy prioritne riešiť zvládanie kríz, akou je pandémia koronavírusu. Súhlasí s tým až 83 percent opýtaných.

Konferencia, ktorá slávnostne odštartovala na deň Európy 9. mája, má byť najmä o vypočutí hlasov občanov. Akým spôsobom sa ale podnety z nej pretavia do reality, bude na únijných inštitúciách.

Vysokopostavení Slováci v štruktúrach EÚ na diskusii Quo Vadis Europa organizovanej Stálym zastúpením SR v EÚ v piatok (7. mája) zdôraznili dôležitosť zapájania občanov.

Maroš Šefčovič, podpredseda Európskej komisie pre medziinštitucionálne vzťahy a strategický výhľad, ale potenciál na väčšiu spoluprácu vidí aj bez zásahov do základných dokumentov bloku. Aj Peter Javorčík, generálny riaditeľ v Rade EÚ, chce nechať inštitucionálne otázky na neskôr.

Podľa Miroslava Lajčáka, osobitného predstaviteľa EÚ pre dialóg Belehrad – Priština, je ale čas zvážiť prechod z konsenzuálneho hlasovania na to kvalifikovanou väčšinou. Dnešný systém sa totiž podľa neho zneužíva na blokovanie akejkoľvek akcie.

K vyrovnaniu zdravotníckych štandardov v Únii musia dať podnet občania

Prieskumy ukazujú, že Európania chcú v zdravotníctve silnejšiu Úniu. Komisia predstavila svoju iniciatívu, ktorá by posilnila existujúce nástroje. Na zmazanie rozdielov medzi kvalitou starostlivosti by ale bolo treba zmeniť základné zmluvy. Impulz môže vyjsť z Konferencie o budúcnosti Európy.

Zdravotnícka únia v rámci zmluvných mantinelov

Šefčovič v úvode diskusie predstavil plány Komisie na prehĺbenie spolupráce v zdravotníckej oblasti. Riešenie pandémie totiž bolo podľa neho nad sily aj tých najväčších členských štátov. „Národné limity, ktoré boli dané v oblasti zdravotníctva, sa ukázali ako nedostatočné,“ povedal Šefčovič. „Musíme vybudovať zdravotnícku úniu.“

Je to pojem, ktorý sa v kontexte Konferencie o budúcnosti Európy skloňuje často. Iniciatíva European Health Union napríklad presadzuje model oveľa väčšej spolupráce, ktorý by vyžadoval aj zmenu základných zmlúv EÚ.

V praxi by to mohlo znamenať nastavenie spoločných minimálnych štandardov. Únia by napríklad sledovala, koľko má štát dostupných nemocničných lôžok a takto riadila zbližovanie kvality zdravotníckych systémov. Dnes sú totiž rozdiely veľké. Nemecko má napríklad 155 odvrátiteľných úmrtí na stotisíc obyvateľov, Slovensko až 239.

Vízia zdravotníckej únie, ktorú zatiaľ predstavila Európska komisia, takto ambiciózna nie je, drží sa dnes platných zmlúv.

„Potrebujeme oveľa akčnejšie fungovanie Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb, aby sme vedeli prijímať rozhodnutia rýchlejšie a aby sme mali jednotný postup pri vyhodnocovaní medicínskych kritérií,“ hovoril Šefčovič, predstavujúc jeden z bodov iniciatívy.

Ďalej hovoril aj o plánoch na HERA inkubátor, v rámci ktorého majú krajiny viac spolupracovať vo vede a výskume, najmä čo sa týka vývoja nových vakcín.

Aj Javorčík uznal potrebu väčšej spolupráce, napríklad pri spoločnom obstarávaní vakcín. Nie je však podľa neho čas otvárať základné zmluvy. „Je to predčasná otázka, dnes sa sústreďme na pragmatické otázky,“ myslí si Javorčík.

Podobne to vidí aj Šefčovič. „Zmluvy, ktoré máme, vytvárajú priestor na to, aby sme v politikách išli ďalej. Či už v zdravotníctve, ale v zahraničnej politike,“ myslí si.

Krajiny V4 váhajú s prenášaním kompetencií v zdravotníctve na Úniu

Krajiny Vyšehradu neboli spokojné s nákupom zdravotníckeho materiálu a vakcín, ktoré organizoval Brusel, napriek tomu, že z programov EÚ značne ťažia. Peniaze z post-pandemického fondu Únie chcú vo veľkej miere využívať na svoju značne podfinancovanú a zastaranú zdravotnícku infraštruktúru.

Konsenzuálne hlasovanie sa zneužíva

V otázke zahraničnej politiky vidí Lajčák problém najmä v nevyjasnených prioritách a vnútorných rozporoch.

„Nemôžeme byť všade, ale na našom kontinente od nás všetci očakávajú líderstvo,“ povedal Lajčák s tým, že ide najmä o otázku Západného Balkánu.

Problém je podľa neho na oboch stranách. Rozširovanie nie je v Únii populárnou témou a naťahovanie procesu podľa neho na Balkáne vytvára pocit, že bolestivé reformy nemusia stáť za to.

„Ak sa nenaplní plán A, teda rozšírenie, tak vzniknú plány B alebo C, ktoré sa nám nebudú páčiť,“ povedal Lajčák.

To je podľa neho aj prípad neoficiálneho dokumentu, ktorý v apríli zverejnili balkánske médiá, a ktorý analyzoval možné zmeny hraníc v regióne. Podľa dokumentu by mohli pomôcť rozširovaciemu procesu, Lajčák si ale myslí, že by viedli k ďalšej vojne na európskom kontinente.

Výstraha pre členské štáty: Únia už pre západný Balkán nemusí byť jedinou alternatívou

V prístupovom procese s každou kandidátskou krajinou stála takmer stovka aktov na jednohlasnom rozhodnutí členských krajín. Na rozdiel od minulosti však má dnes západný Balkán popri členstve v EÚ aj niekoľko iných alternatív.

Na rozdiel od Šefčoviča a Javorčíka ale cíti potrebu niektoré inštitucionálne nastavenia Únie upraviť. Konkrétne ide o tému hlasovania.

„Vidíme, že konsenzuálne hlasovanie, ktoré bolo doteraz princípom zahraničnopolitického pôsobenia, sa dnes zneužíva na blokovanie akejkoľvek akcie,“ myslí si Lajčák.

Zmena na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou by podľa neho vyvolala obavy, že niekto „o vás rozhodne spôsobom, s ktorým nesúhlasíte,“ povedal Lajčák. Je však presvedčený, že sa to urobiť dá.