Cameron dostal od EÚ ponuku. Aj na obmedzenie sociálnych dávok

Donald Tusk a David Cameron, zdroj: Európska rada

Stály predseda Európskej rady Donald Tusk poslal včera členským štátom prvý návrh textu dohody s Veľkou Britániou. Rokovania o tomto dokumente začnú na diplomatickej úrovni už v piatok. Cieľom je dosiahnuť dohodu najneskôr na februárovom summite lídrov EÚ (18. a 19. február) v Bruseli.

Šestnásťstranový materiál v štyroch častiach kopíruje „koše“ požiadaviek ako ich sformulovala Veľká Británia. Ich splnením podmieňuje konzervatívna vláda Davida Camerona kampaň za zotrvanie Británie v EÚ. O tom v konečnom dôsledku rozhodnú občania Veľkej Británie v plánovanom referende. V prípade februárovej dohody by sa mohlo konať už v júni, tesne pred začiatkom slovenského predsedníctva v Rade EÚ.

Vzťahy s eurozónou

Británia podľa platných zmlúv EÚ nie je povinná prijať jednotnú spoločnú menu euro. Keďže sa ale krajiny eurozóny hýbu v integrácii ďalej, žiada Londýn záruky. Po prvé, že tento vývoj nebude mať vplyv na fungovanie jednotného trhu a nebude na ňom vytvárať prekážky a diskrimináciu. Po druhé, že britský finančný sektor nebude podliehať niektorým pravidlám, ktoré na seba prijímajú krajiny eurozóny (napríklad Banková únia). Obe garancie sa v texte objavujú. Text zároveň hovorí, že sa od krajín mimo eurozóny neočakáva finančná účasť na jej záchranných a stabilizačných mechanizmoch. Na druhej strane, krajiny mimo eurozóny nemajú mať možnosť vetovať ani oddialiť rozhodnutia dôležité pre vnútorné fungovanie eurozóny.

Konkurencieschopnosť únie

Návrh počíta v tejto oblasti so systematickým odbúravaním regulačnej záťaže v EÚ najmä pre malé a stredné podniky a zlepšením systému tvorby nových regulácii.

Suverenita

Text vysvetľuje, čo presne znamená formulácia zo zmlúv o EÚ o „stále užšej únii“ (ever closer union), čo je koncept, ktorý Británia odmieta. Táto fráza má vraj „signalizovať ciel únie podporovať dôveru a pochopenie medzi národmi žijúcimi v otvorených a demokratických spoločnostiach, zdieľajúcimi spoločné dedičstvo a univerzálne hodnoty“. Naopak, nemá ísť o deklarovanie „cieľa politickej integrácie“ a nemá sa používať „na podporu širokého výkladu kompetencií EÚ“. Nemožno to vraj tiež chápať ani ako prekážu existencie tzv. viacrýchlostnej únie.

Tuskova ponuka v tejto obalsti zahŕňa aj Britániou požadovaný mechanizmus „červenej karty“ pre národné parlamenty. Lisabonská zmluva z roku 2009 pozná „žltú“ a „oranžovú kartu“, čo je postup, ktorý umožňuje skupine národných parlamentov do 8 týždňov namietať nové legislatívne návrhy Európskej komisie z hľadiska dodržiavania princípov subsidiarity a proporcionality. Pri oboch mechanizmoch má ale posledné slovo Komisia.

Červená karta ide ďalej a umožnila by národným parlamentom (ak zastupujú 55 % hlasov národných parlamentov) zastaviť diskusiu o konkrétnom návrhu v prípade, že ich námietky nebudú vypočuté.

Sociálne dávky

Toto je najspornejšia oblasť britských požiadaviek. Problémy s ňou má najmä V4, vrátane Slovenska. Sociálne systémy v krajinách EÚ sú nastavené rôzne. Britský sa vyznačuje tým, že človek do neho nemusí najprv istý čas prispievať, na to, aby z neho mohol čerpať. Londýn preto hovorí, že veľký počet migrantov z krajín EÚ predstavuje nezvládnuteľný nápor na jej sociálny systém.

Návrh textu definuje prípady, kedy má Británia (a akýkoľvek iný členský štát) právo obmedziť sociálny dávky, špeciálne v prípade ľudí, ktorí nepracujú. Pokiaľ ide o najspornejšiu časť tzv. dávky v zamestnaní, ponúka EÚ revíziu nariadenia o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia 883/2004, ktorá obmedzí vyplácanie dávok na deti, ktoré nežijú v Británii. Ich výška bude indexovaná na štandardy krajín, v ktorej dieťa žije.

Ponúka tiež zmenu nariadenia 492/2011, ktoré má zmierniť motiváciu migrovať za prácou do Británie. Zavedie „ochranný mechanizmus“, na základe ktorého bude môcť krajina, ktorá zažíva veľký prílev migrantov z inej členskej krajiny (alebo tento prílev trvá veľmi dlhý čas), obmedziť sociálne dávky v zamestnaní.

Členský štát bude musieť o tomto stave najprv upovedomiť Komisiu. O aktivovaní takéhoto mechanizmu pre konkrétny štát bude na návrh Komisie ale rozhodovať Rada.

Obmedzenie sa bude týkať len novoprichádzajúcich migrantov a na maximálnu možnú dobu 4 rokov od začiatku pracovného pomeru. Dávky sa ale budú s plynúcim časom strávených v zamestnaní uvoľňovať aj počas tohto obdobia.

Ako dlho bude môcť krajina takýto ochranný režim uplatňovať je ešte predmetom diskusie, v texte sa nateraz tento údaj uvádza v ako neznámy faktor [X].

 

Výhľadovo sa počíta s tým, že niektoré z týchto zmien sa zavedú do zmlúv o EÚ, keď sa budú njabližšie otvárať. Všeobecne sa ale nepredpokladá, že to bude pred konaním britského referenda.