Čaputová, Danko a Pellegrini sa v spoločnej deklarácii prihlásili k Únii

Traja najvyšší ústavní činitelia, prezidentka Zuzana Čaputová, vľavo predseda Národnej rady (NR) SR Andrej Danko (SNS) a vpravo premiér SR Peter Pellegrini (Smer-SD) počas vyhlásenia po podpise spoločnej deklarácie, ktorou sa prihlásili k Spoločnému vyhláseniu ústavných činiteľov k prioritám členstva SR v EÚ a NATO z októbra 2017 vo štvrtok 27. júna 2019 na Bratislavskom hrade. [FOTO TASR/Pavel Neubauer]

Podľa prezidentky Zuzany Čaputovej je dôležité, aby Slovensko doma aj v zahraničí hovorilo jednotným a hodnotovo zrozumiteľným hlasom. Andrej Danko hovorí, že Únia je pre Slovensko najlepším miestom, no zopakoval „že svet má štyri svetové strany“.

Traja najvyšší ústavní činitelia, prezidentka Zuzana Čaputová, predseda Národnej rady (NR) SR Andrej Danko (SNS) a premiér Peter Pellegrini (Smer-SD) sa prihlásili k Spoločnému vyhláseniu ústavných činiteľov k prioritám členstva Slovenska v EÚ a NATO z októbra 2017. Urobili tak vo štvrtok na Bratislavskom hrade podpísaním spoločnej deklarácie.

„Robíme tak preto, aby sme vybudovali základ pre spoluprácu a koordináciu troch najvyšších ústavných činiteľov pri výkone zodpovednej a jednotnej zahraničnej politiky SR, a aby sme potvrdili smerovanie zahraničnej politiky,“ vysvetlili ústavní činitelia vo vyhlásení. Jeho cieľom je, aby bolo Slovensko vnímané ako stabilný a zodpovedný partner v zahraničí.

Ústavní činitelia tiež podpísaním deklarácie potvrdili spoločnú zodpovednosť za zahraničnú politiku Slovenska a vyjadrili verejný záväzok, že budú konať v súlade s touto dohodou.

Hovoriť jednotným hlasom

Prvýkrát sa ústavní činitelia k európskej budúcnosti týmto spôsobom prihlásili v októbri 2017, keď bol prezidentom Andrej Kiska a premiérom Robert Fico.

Ako vo štvrtok uviedla prezidentka, obnovenie deklarácie má vyvrátiť pochybnosti o smerovaní zahraničnej politiky Slovenska. „Som presvedčená, že je v najlepšom záujme Slovenskej republiky, aby sme doma aj v zahraničí hovorili jedným – hodnotovo zrozumiteľným – hlasom,“ povedala Čaputová.

Zahraničná politika podľa novej vlády: Po „zdravom úsudku“ na „všetky svetové strany“

ŠPECIÁL / Hoci nový predseda slovenskej vlády hovorí o nutnosti robiť zahraničnú politiku na všetky svetové strany, pro-európske a atlantické smerovanie nemôže byť podľa šéfa slovenskej diplomacie dnes už vôbec spochybňované.

Pochybnosti o jednotnom smere slovenskej zahraničnej politiky v poslednom období vyvolávali cesty predsedu NR SR a hlavne jeho stretnutia s Viačeslavom Volodinom, politika zo sankčných zoznamov Európskej únie. Po štvrtkovom podpise ale vyjadril radosť zo spoločného vyhlásenia pretože „najlepším miestom Slovenska je Európska únia“, ktorá „nemá alternatívu“.

„Zaznieva veľa hlasov, ktoré spochybňujú naše kontakty a návštevy, ale ja budem vždy hovoriť, že svet má štyri svetové strany,“ dodal šéf národniarov.

To, že sa k „európskej myšlienke“ hlási väčšina Slovákov podľa Pellegriniho potvrdilo aj víťazstvo proeurópskych strán v májových eurovoľbách. Prihlásenie sa k EÚ pvoažuje za naliehavé, pretože „rast populizmu a extrémizmu ide ruka v ruke s dezinformačnými kampaňami namierenými proti základom fungovania demokratickej spoločnosti“.

Prvá deklarácia v roku 2017

Deklaráciu z októbra 2017 podpísali vtedajší slovenský prezident Andrej Kiska, predseda Národnej rady Andrej Danko (SNS) a bývalý premiér Robert Fico (Smer-SD). Zaviazali sa v nej, že budú spoločne dbať o jasnú a zodpovednú komunikáciu proeurópskej a proatlantickej orientácie krajiny, a to navonok v zahraničí aj voči občanom Slovenska.

Deklarácia tiež hovorila o tom, že ústavní činitelia podporujú budúcnosť Slovenska v jadre EÚ a kontinuálne prehlbovanie eurozóny. Majú sa tiež podľa nej zasadzovať za princípy rovnakého zaobchádzania na vnútornom trhu a nediskriminácie spotrebiteľov.

Ďalším bodom bolo, že traja najvyšší ústavní činitelia budú presadzovať kroky posilňujúce bezpečnosť slovenských občanov a podporovať plnenie spojeneckých záväzkov, ktorých súčasťou je dosiahnutie obranných výdavkov na úrovni 1,6 percenta HDP do roku 2020.