Čaputová v Nemecku: V EÚ potrebujeme vašu skúsenosť

Na snímke slovenská prezidentka Zuzana Čaputová (vľavo) a nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier počas spoločnej tlačovej konferencie v Berlíne 21. augusta 2019. [TASR/Martin Baumann]

Zjednotené Nemecko a zjednotená Európa sú postavené aj na odkaze ľudí, ktorí zahynuli pri pokuse prekročiť železnú oponu, povedala slovenská prezidentka na štátnej návšteve Nemecka.

Nemecko so Slovenskom spája nielen veľká previazanosť v ekonomickej oblasti, predovšetkým prostredníctvom automobilového priemyslu, ale aj intenzívne politické kontakty, povedal nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier. Nemecká hlava štátu hostila v stredu (21. augusta) v Berlíne slovenskú prezidentku Zuzanu Čaputovú na jej prvej oficiálnej návšteve v Nemecku.

Slovensko má od augusta 2017 podpísané s Nemeckom memoradum o užšej a systémovej spolupráci. Predpokladá intenzívne politické a expertné konzultácie medzi slovenskými a nemeckými rezortmi, napríklad v oblasti obrany.

Skúsenosť so spájaním

V Európe nie je krajina, ktorá by mala toľko skúseností s prekonávaním rozdielov ako Nemecko, povedala na spoločnom tlačovom vyhlásení so Steinmeierom Čaputová. „Nemecko vie, aké ťažké a dôležité je hľadať to, čo nás spája. Túto skúsenosť potrebujeme preniesť do celej Európskej únie, najmä teraz, keď opäť počúvame o rozdelení na nových a starých členov, na východ a západ, na sever a juh,“ doplnila.

Z prezidentskej schôdzky v Paríži môže vyťažiť viac Čaputová ako Macron

Ťažiskom návštevy slovenskej prezidentky vo Francúzsku sú hodnotové témy. Svedčí o tom aj jej program: pripomenutie si obetí teroristického útoku v Bataclane a francúzsko-slovenského generála v Meudone.

Steinmeier aj Čaputová sa prihlásili k zjednotenej a silnej EÚ, k spoločným riešeniam ako je ochrana klímy, európska sociálna politika a zodpovedná fiškálna politika v eurozóne. Čaputová, podobne ako počas nedávnej návštevy Francúzska, pripomenula, že sa Slovensko hlási k cieľu EÚ dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050. Ekonomická transformácia s tým spojená ale podľa nej nesmie zabúdať na sociálny rozmer.

Čaputová zvlášť zdôraznila potrebu silnej spoločnej zahraničnej politiky EÚ. „Aby sme ako EÚ uspeli v presadzovaní našich záujmov navonok, potrebujeme vnútornú jednotu. Potrebujeme sa zjednotiť v názoroch na zásadné otázky, ale aj na spoločných postojoch k iným štátom.“

 

V otázke signálov o spomalení ekonomiky v Nemecku a širšej Európe a problémov automobilového sektora, Steinmeier a Čaputová varovali pred dopadmi zavedenia ciel zo strany USA.

Výročia

Návšteva slovenskej prezidentky mala aj silný symbolický rozmer. Politici si pripomenuli tohtoročné 30. výročie pádu Berlínskeho múru a Nežnej revolúcie na Slovensku. „Sú to dôležité medzníky a spoločné body našej histórie,“ zhodnotila Čaputová. „Tak ako tu, pri berlínskom múre, aj u nás doma, v Bratislave, v Košiciach a v mnohých iných mestách, v auguste 1968 zahynuli nevinní ľudia“, povedala po kladení venca pri pamätníku Weisse Kreutze“ (pamätník bielych krížov). Pripomína osud ľudí, ktorí zahynuli pri pokuse prekonať Berlínsky múr.

„Od slobodného sveta ľudí vo Východnom Nemecku delil múr, nás vo vtedajšom Československu od neho delila železná opona. Brutalita, s akou obidva naše režimy pristupovali k narušiteľom týchto totalitných symbolov, však bola rovnaká,“ povedala prezidentka.

Prezidentka Zuzana Čaputová položila kytice k pamätníku Bielych krížov (TASR)

Pripomenula príbeh mladého Nemca, Hartmuta Tautza, ktorého pri pokuse o útek z Petržalky do Rakúska nechali československí pohraničníci roztrhať psom. „Zjednotenie Nemecka a zjednotená Európa sú postavené aj na odkaze týchto ľudí,“ povedala na margo.

K výročiu príchodu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa, 21. augusta 1968, keby bola, slovami prezidentky, túžba po slobode a demokracii brutálne potlačená tankami, dodala: „Aj preto sme dnes nesmierne citliví na to, keď je slobodná vôľa ľudí rozhodnúť sa o svojej budúcnosti a o tom, kam budú patriť, potlačená vojenskou agresiou a keď sú ľudia na námestiach bití a zatýkaní len preto, lebo žiadajú ochranu svojich práv.“

Prezidentka v kontexte výročí upozornila, že život v slobodnom a demokratickom štáte nie je samozrejmosťou, ale hodnotou vykúpenou nemalými obeťami. „Uchovávajme si preto v našej spoločnosti túžbu po slobode a spravodlivosti. Čím bude naša túžba a naša viera silnejšia, tým budeme my, ako krajina, ako spoločnosť, ako jednotlivci, odolnejší pred každým pokusom o jej ohrozenie a spochybnenie. Zvnútra aj zvonka.“

Angela Merkelová sa zaujímala o vyšetrovanie

Zuzana Čaputová sa v poobednajších hodinách stretla aj s kancelárkou Angelou Merkelovou. Podľa prezidentky sa kancelárka živo zaujímala a vnútropolitickú situáciu na Slovensku, špecificky o vyšetrovanie vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice. „Informovala som ju, že podľa môjho názoru vyšetrovanie prebieha nezávisle a zodpovedne a myslím si, že smeruje k výsledku odhaleniu páchateľov,“ povedala po stretnutí.

Témou bola aj Vyšehradská štvorka. „Pani kancelárka rovnako ako pán prezident vsádzajú na našu krajinu aj v tom zmysle, pokiaľ ide o zbližovanie nášho regiónu so zvyškom EÚ.“ Političky sa zhodli aj na tom, že brexitová dohoda s Veľkou Britániou je vyjednaná a na tejto pozícii treba zotrvať. Angela Merkelová mala po stretnutí so slovenskou prezidentkou na programe rokovanie práve s britským premiérom Borisom Johnsonom.

Zuzana Čaputová (vľavo) a nemecká kancelárka Angela Merkelová si podávajú ruky pred stretnutím 21. augusta 2019 v Berlíne.