CEEC:Vyšehradská štvorka stojí za jadrovou energiou

Jadrová energia bude zohrávať dôležitú úlohu nielen v bezpečnosti dodávok energií, ale aj pri dosahovaní klimatických cieľov. Potvrdila to na Stredoeurópskej energetickej konferencii riaditeľka Odboru jadrovej energie Európskej komisie Ute Blohm-Hieber.

„Už dnes viac ako polovica nízkouhlíkovej energie vyrobenej v EÚ pochádza práve z jadrovej energie, druhá polovica pochádza z obnoviteľných zdrojov energie,“ potvrdila riaditeľka. Jadro tak bude mať nezastupiteľnú úlohu v dosahovaní 40% cieľa znižovania emisií skleníkových plynov, ktorý Európska rada schválila v októbri.

Hoci EÚ nemá vlastné zásoby uránu, jadro sa považuje za jednu z najbezpečnejších komodít. Dôvodom je práve diverzifikácia dodávateľov primárnej suroviny. "Len 4 z 28 krajín EÚ nemajú diverzifikovaných dodávateľov," podotkla Blohm-Hieber.

Výstavba nových reaktorov pritom môže byť podľa Blohm-Hieber nákladovo efektívnejšia, ako investícia do niektorých obnoviteľných zdrojov. Štúdia Európskej komisie totiž ukázala, že náklady na výrobu kilowatthodiny z novopostaveného jadrového reaktora sa približne rovnajú nákladom na výrobu porovnateľného množstva energie z pobrežnej veternej farmy. Tomuto druhu obnoviteľnej energie navyše chýba predvídateľnosť. „Životnosť jadrovej elektrárne je predpokladaná na 60 a viac rokov, pri pobrežných veterných farmách si nemôžeme byť istí,“ vyhlásila Blohm-Hieber.

Jadro a Vyšehradská štvorka

Jadrová energia by si mala udržať svoju významnú pozíciu aj vo Vyšehradskom regióne. Dôležitým potenciálom na energetickú spoluprácu regiónu je jej bezpečnosť.

Slovenský minister hospodárstva na konferencii vyhlásil, že jadro je najdôležitejším komponentom slovenského energetického mixu.  „Mandát podporovať jadrovú energiu je úplne opodstatnený… Jadrový komponent je stabilnou energetickou komoditou s charakteristikami udržateľnosti a energetickej bezpečnosti.“

Slovenská vláda začiatkom novembra prijala novú Energetickú politiku, v ktorej sa počíta s dostavbou 3. a 4. bloku jadrovej elektrárne v Mochovciach, ako aj s vybudovaním nového reaktora v Jaslovských Bohuniciach. Len v piatok akcionári Slovenských elektrární na mimoriadnom valnom zhromaždení odsúhlasili navýšenie rozpočtu na dostavbu blokov v Mochovciach o 830 miliónov eur. Do plnej prevádzky my tak mali byť spustené už koncom roku 2016 a 2017.

Ďalšie investície ovplyvní najmä vývoj cien elektriny, ktorý je podľa predsedu predstavenstva Slovenských elektrární, a.s., a  Enelu Nicola Cotugna v súčasnosti neudržateľný. „V roku 2009 bola cena elektriny na úrovni 90 eur za megawatthodinu, dnes je to 35. Z pohľadu takýchto nízkych cien sa v súčasnosti neoplatí investovať do nových technológií v tejto oblasti,“ podotkol Cotugno.

Jadrovou cestou by chcelo ísť aj Česko. Podľa ministra obchodu a priemyslu Českej republiky Jana Mládka by mala vláda čoskoro schváliť dostavbu dvoch blokov v Temelíne a Dukovanoch. Ostáva len vyriešiť otázku financovania, keďže česká vláda odmieta poskytnúť štátne dotácie. „Bol by to pre nás veľký záväzok…musíme nájsť inú formu garancie, ktorá by niesla čo najmenšie riziko pre českých daňových poplatníkov a spotrebiteľov,“ dodal Mládek.

Nezaostáva ani Maďarsko. V energetickej stratégii z roku 2011, maďarský parlament upevnil kľúčovú pozíciu jadra v energetickom mixe Maďarska. „Maďarsko si určite chce udržať svoju jadrovú kapacitu. V pláne je predĺženie životnosti viacerých reaktorov, ale aj výstavba nových dvoch blokov,“ poznamenal predstaviteľ energetickej spoločnosti MVM Gyorgy Harmati.

Podpora jadrovej energie v Maďarsku je nielen zo strany vlády, ale aj samotných občanov. Až približne 80-85%  maďarských občanov vníma rozvoj a využívanie jadrovej energie pozitívne.