Česi a Slováci chcú od Nemecka rýchlu dohodu o obnove EÚ

Symbolické predávanie predsedníctva v Rade EÚ medzi Chorvátskom a Nemeckom v Berlíne. Vľavo chorvátsky minister zahraničia Gordan Grlic Radman a nemecký minister zahraničia Heiko Maas [EPA-EFE/Omer Messinger]

Nemecké predsedníctvo EÚ chce pomôcť Únii spamätať sa z pandémie a nezabúda pri tom ani na digitalizáciu či vzťahy s Čínou. V mnohých oblastiach, ako je rozpočet alebo migrácia, musí o kompromise presvedčiť aj Česko a Slovensko.

Pandémia donútila Nemecko kompletne prepracovať celé predsedníctvo Rady EÚ, ktoré začalo 1. júla. Výsledkom je nabitý program a deväť hlavných priorít. Prvý bod plánu je koordinácia snáh prekonať koronavírusovú pandémiu, pravidlá fungovania EÚ totiž v tomto ohľade prisudzujú kľúčovú rolu práve predsedníctvu.

Na Nemcov spoliehajú nielen v Čechách a na Slovensku. „Vieme, že očakávania sú veľké. Nielenže ich chceme splniť, ale chceme tiež využiť túto krízu ako príležitosť odštartovať bezprecedentné zmeny vo vnútri Únie,“ hovorí vedúci referátu pre politické záležitosti na nemeckom veľvyslanectve v Prahe Hans-Peter Hinrichsen. Priority predsedníctva, ktoré charakterizujú slová „suverenita“ a „solidarita“, predstavil na utorkovej online debate usporiadanej portálom EURACTIV.cz v spolupráci s Hanns-Seidel-Stiftung a EURACTIV.sk.

Na druhú polovicu roku 2020 tiež vychádza posledná možnosť dohodnúť sa s Veľkou Britániou na podobe budúcich vzťahov, prechodné obdobie sa už totiž predlžovať nebude. Aj keď má vyjednávanie na starosti Európska komisia, predsedníctvo môže k dohode prispieť. Nemci sa chcú v rámci svojich priorít sústrediť na „vytvorenie ambiciózneho a komplexného nového partnerstva medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom“.

Nemecko aj Európska únia sa podľa vyjadrenia kancelárky Angely Merkelovej musia pripraviť na to, že sa dohodu medzi Úniou a Britániou nepodarí dosiahnuť.

Všetko závisí od rozpočtu

Za svoju najdôležitejšiu úlohu Nemci považujú úspešné dokončenie rokovaní o viacročnom finančnom rámci pre obdobie 2021-2027, ktoré prebieha už dva roky. Do dlhodobého rozpočtu bude zahrnutý aj fond obnovy európskych ekonomík. Jeho predpokladom je spoločné zadĺženie a ručenie členských krajín, založené na francúzsko-nemeckom návrhu, ktorý Hinrichsen označil za „revolučný“. Nemci totiž v minulosti takýto krok odmietali.

Práve na podobe fondu je zatiaľ ťažké nájsť naprieč EÚ zhodu. Napríklad Čechom sa nepáči, že by dôležitým kritériom pre rozdeľovanie „záchranných“ peňazí mala byť nezamestnanosť.

„Využívanie hodnôt nezamestnanosti v minulosti je menej spoľahlivé pri rozlíšení štrukturálnej situácie v krajinách a dôsledkov koronavírusovej krízy,“ povedal námestník ministra zahraničia Aleš Chmelař s tým, že by sa mohlo stať, že prostriedky budú investované do oblastí, kde to nie je až tak potrebné. Podľa Česka predstavuje vhodnejšie kritérium pokles HDP v dôsledku krízy. Podľa Slovenska však nie je jasné, čo by bol v takom prípade východzí bod, komentoval predseda výboru Národnej rady SR pre európske záležitosti Tomáš Valášek (Za ľudí).

Nech už sa Únia dohodne na akýchkoľvek kritériách, podľa Hinrichsena musia byť efektívne a musia pomôcť najzasiahnutejším krajinám, ako je Taliansko a Španielsko. „To isté sa týka pomerov pôžičiek a grantov. Pôžičky nepomôžu krajine ako Taliansko, ktorá je už teraz veľmi zadĺžená. Pomoc teda musí prísť čiastočne vo forme grantov,“ naráža na ďalšiu os nezhôd medzi členskými štátmi.

Slovensko je na rozdiel od Česka s predloženým návrhom rozpočtu a fondu skôr spokojné, aj keď má takisto svoje výčitky. „Sme opatrní v otázke rýchlosti, s akou musia byť peniaze využité. Uvedomujeme si, že tieto problémy pramenia na našej strane – prílišná byrokracia. Pracujeme na tom, ale nejaký čas to zaberie,“ povedal Tomáš Valášek a dodal, že Slovensko  by v tomto ohľade ocenilo určitú flexibilitu.

Nemecko si podľa Hinrichsena svoju dôležitú rolu uvedomuje, bez podpory ostatných štátov a ich snahy nájsť kompromis však ďaleko nedôjde. „To je pravda hlavne v otázke rozpočtu, keď budeme všetci trvať na detailoch, na svojich snoch a prianiach, nezhodneme sa na tom, čo potrebujeme – spoločný odvážny krok dopredu,“ upozornil. Vláda Angely Merkelovej sa chce významne priblížiť dohode na rozpočte už na summite Európskej rady v polovici júla, kde sa lídri zídu po dlhom čase osobne.

S podobou rozpočtu súvisí aj prebiehajúca zelená a digitálna transformácia hospodárstva krajín únie, na ktorej plánujú Nemci v rámci predsedníctva tiež opracovať. Obnova po súčasnej kríze predstavuje podľa Nemecka príležitosť pre investície.

Silnejšie postavenie na svetovej scéne

Nemci by aj napriek obmedzeným právomociam predsedníctva chceli znížiť závislosť Európskej únie na strategických zdrojoch spoza hraníc a posilniť postavenie EÚ na globálnej scéne. Chceli by obnoviť dialóg s USA na najvyššej úrovni alebo zintenzívniť zapojenie Únie do riešenia krízy v Sýrii či Líbyi. Prioritou však bude v tomto ohľade vzťah s Čínou – snaha zjednotiť postoj členských krajín voči ázijskému gigantovi.

Český europoslanec Tomáš Zdechovský (KDU-ČSL, EPP) hovorí, že EÚ sa „sa musí prebrať zo svojej zásadnej chyby“, ktorou je zabúdanie na otázku ľudských práv v diskusiách s Čínou. „Mali by sme viesť vedľa ekonomického aj ľudskoprávny dialóg. Túto tému nemôžu dvíhať krajiny typu Malta alebo Chorvátsko, ale štát, ktorý je dôležitým motorom a silou, ako Francúzsko a Nemecko,“ podotkol europoslanec.

Hans-Peter Hinrichsen upozornil, že v otázke Číny a ľudských práv neexistuje naprieč krajinami EÚ jednotný pohľad. Pripomenul tiež, že ázijská krajina je pre Úniu zároveň partnerom a konkurentom, a je teda potrebné brať do úvahy všetky aspekty vzájomného vzťahu. „Musíme k tomu pristupovať tak, že s tou krajinou zároveň spolupracujeme a zároveň v niečom nesúhlasíme,“ doplnil.

Predsedníctvo plánuje rozvíjať zahraničnopolitické vzťahy aj s blízkym okolím, sústrediť sa chce najmä na africký kontinent a spoločný summit na jeseň. Pomáhať chce aj s prekonaním krízy nielen v Afrike, ale tiež krajinám západného Balkánu a ďalším susedom. Nemci zároveň vyjadrili ambíciu posunúť dopredu prístupové vyjednávania so Severným Macedónskom, a pokiaľ to bude možné, tak aj s Albánskom.

Toto uvítali Valášek aj Chmelař. Podľa českého námestníka sa proces rozšírenia v posledných rokoch spomaľoval. „Boli by sme radi, keby Nemecko dokázalo presvedčiť skeptickejšie štáty, že aj v týchto oblastiach musíme dôjsť k nejakým konkrétnejším pokrokom,“ poznamenal.

Flexibilná solidarita

Nevyriešeným a pálčivým problémom je tiež oblasť spoločnej migračnej a azylovej politiky. Nemecko by ju rado „reštartovalo“ a do budúcna založilo na „solidarite a zdieľanej zodpovednosti“. Odkazuje tak hlavne na „zdieľané bremeno“ vybavovania migrantov a utečencov, ktorých nápor dopadá na krajiny na južnom okraji Únie.

S tým by Nemci mohli naraziť práve v krajinách Vyšehradskej štvorky, ktoré sa dlhodobo zdráhajú zapájať do relokácie utečencov. Prijateľné riešenie by mohla predstavovať takzvaná zdieľaná solidarita, kedy by sa krajina zapájali do pomoci viacerými spôsobmi. „Sú rôzne spôsoby, ako ukázať solidaritu, ale v realite to nesmie viesť k tomu, že len tri alebo štyri krajiny vo vnútri EÚ príjmu utečencov, a zbytok siahne k nejakej inej forme solidarity. Musí ísť o správnu rovnováhu. Súčasný systém nie je udržateľný,“ upozornil Hindrichsen.

„Je jasné, že všetky krajiny musia ukázať solidaritu, svojím spôsobom ale svojím zmysluplným spôsobom. To teraz podporujeme,“ povedal Valášek. Podľa Chmelařa sa kvôli súčasnej situácii nedá očakávať príliš veľký pokrok. Česi však dúfajú, že sa Nemci zamerajú na tie body reformy, kde už panuje zhoda.

Nemenej kontroverzná téma, na ktorú sa chcú Nemci sústrediť, je posilnenie kontroly princípu právneho štátu v členských krajinách. Novinkou má byť konštruktívnejšia a otvorenejšia debata o problematických oblastiach, ktorá má vychádzať zo správy Európskej komisie o stave právneho štátu v jednotlivých krajinách. Nemci v programe taktiež uvítali návrh Komisie podmieniť čerpanie peňazí z rozpočtu práve dodržiavaním zmieneného princípu.

Deviatku nemeckých priorít uzatvára snaha posunúť sa v sociálnej oblasti – minimálna mzda, nezamestnanosť a rodová rovnosť.