Česi chcú byť lídrom v umelej inteligencii, no odmietajú reguláciu a firmy podporujú len málo

Ilustračný obrázok. [Pixabay]

Tvrdá regulácia na európskej úrovni by mohla spomaliť napredujúci vývoj umelej inteligencie, tvrdia Česi.

V Českej republike je umelá inteligencia (AI) v poslednej dobe značne diskutovanou témou. Odborníci, politici a ďalšie zainteresované strany si totiž uvedomujú, že výskum, vývoj a využitie tejto technológie budú mať v blízkej budúcnosti zásadný význam.

Praha však odmieta prísne nariadenia na európskej úrovni. Podľa zainteresovaných strán z oblasti AI by príliš veľká regulácia EÚ mohla nenapraviteľne spomaliť rozvíjajúci sa výskum AI.

Príkladom je Tomáš Mikolov, svetovo uznávaný odborník na umelú inteligenciu, ktorý v minulosti pracoval aj pre firmy ako Google, Microsoft alebo Facebook. Prednedávnom sa rozhodol pre návrat do Českej republiky a teraz pôsobia na Českej technickej univerzite v Prahe.

„Technológia, ktorá sa dnes súhrnné označuje ako AI, je vo svojej podstate skupinou počítačových algoritmov, ktoré znamenajú ďalšiu komplexnú úlohu, ako je strojový preklad, rozpoznávanie obrazu či reči, a podobne. V podstate platí, že sa jedná o štatistické prístupy, aplikované na veľké datasety,“ upresnil na úvod.

„Je otázka, či má vôbec na európskej úrovni zmysel pokúšať sa regulovať využívanie štatistík v počítačových programoch, a do akej miery je snaha o reguláciu AI založená na fantastických vizách, ktoré so stavom súčasnej technológie nemá nič spoločné. Ja by som namiesto diskusie o tom, ako v Európe obmedziť alebo spomaliť výskum a vývoj moderných technológií, rád videl diskusiu o podpore vývoja a využitia AI tak, aby nám neušiel vlak v porovnaní so Spojenými štátmi, ale aj Čínou,“ povedal pre EURACTIV .cz.

Šéf Slovensko.Digital: Nemáme veľký potenciál na čerpanie eurofondov v sci-fi oblastiach, ktoré nastavil Brusel

Ultramoderné koncepty začneme tlačiť všade len preto, aby sme za ne schovali kľúčové, no stále chýbajúce a nedokončené riešenia v informatizácii, myslí si GABRIEL LACHMANN.

Podobne to vidí aj Zväz priemyslu a dopravy ČR. Podľa tamojšieho riaditeľa útvaru digitálneho hospodárstva a technológií Ondreja Ferdusa je nastavenie určitých pravidiel v reakcii na rýchly vývoj v oblasti AI na európskej úrovni potrebný. Neuvážená regulácia však podľa neho môže mať neblahé následky.

„Európa je podľa nášho názoru vo veľmi dobrej pozícii, aby mohla zohrávať vedúcu úlohu v oblasti umelej inteligencie. Avšak  preregulovanost by tento potenciál mohla zmariť. Z tohto dôvodu súhlasíme s prístupom Českej republiky,” uviedol.

A aký je presne postoj českej vlády? Dôraz by podľa nej sa mal klásť v prvom rade na samoreguláciu a prístup na báze dobrovoľnosti, čo Praha zdôraznila v takzvanom Non-paper, vydanom na jeseň minulého roka.

„V oblasti AI podporujeme predovšetkým tému bezpečnej spoločnosti. V tomto dokumente zároveň uvádzame, že je potreba stanoviť červené línie v prípade rizikových aplikácií, ako napríklad rozpoznávanie tvárí, prerozdeľovania sociálny bodov (social scoring), či aplikácií, ktoré budú schopné rozpoznať emócie užívateľov,“ povedal vedúci Oddelenia Európskej digitálnej agendy na Úrade vlády ČR, Jan Míča.

„V prípade plánovanej európskej regulácie podporujeme prístup založený na dôkladnom posúdení rizika a regulácie iba v nutných prípadoch tak, aby sme nekládli zbytočné prekážky pre vývojárov a podnikateľov,“ dodal.

Česká republika je zároveň jednou zo 14 krajín, ktoré na začiatku októbra vyzvali Komisiu, aby sa priklonila v oblasti AI k čo najmenšej regulácii.

Etika a umelá inteligencia: Experti formulovali „kritické výzvy“ novej technológie

Expertná skupina na vysokej úrovni pre umeleckú inteligenciu, ktorú zriadila Európska komisia, uverejnila dlho očakávanú správu o umelej inteligencii. Upozorňuje na otázky identifikácie, bodovacích systémov pre občanov, či robotov zabijakov.

Nájsť rovnováhu medzi tvorbou pravidiel a rýchlym rozvojom AI sa snaží nájsť aj český Zväz priemyslu a dopravy. Ten tento rok založil neformálne zoskupenie organizácií zo strednej a východnej Európy pod názvom AI Challengers. Jedným z ich výstupov je aj spoločné stanovisko k Bielej knihe o AI, ktorú Komisia vydala vo februári.

Podobne ako Tomáš Mikolov, aj ďalší z praxe upozorňujú na nereálne predstavy verejnosti o AI. Príkladom je aj spoluzakladateľ projektu prg.ai Pavel Juruš.

„Stále sa stretávam so ‘sci-fi’ naratívom, že nás AI môže raz zničiť. Ale umelá inteligencia nás už dávno ovplyvňuje, napríklad pri používaní elektronických médií, ako sociálne siete alebo odporúčacie systémy. Pritom debata, v koho záujme by takéto aplikácie umelej inteligencie mali byť, je skôr okrajová,“ zdôraznil.

Hub prg.ai je platforma pre rozvoj vedy, vzdelávania a obchodu v oblasti AI, ktorá sa snaží prepájať komunity z radov študentov, pedagógov, vedcov, právnikov či filozofov a rozvíjať diskusiu o AI v spoločnosti. Aj z toho dôvodu nie je Pavel Juruš zarytým odporcom regulácie.

„Vo všeobecnej rovine som zástancom obozretnosti, pretože AI so sebou prináša rad rizík. Predstava niektorých aktérov, že regulácia je to isté ako kladenie prekážok a sťažovanie biznisu, je podľa môjho názoru mylná a skratkovitá,“ povedal.

Umelá inteligencia mení Slovensko: Nová hodnota pre ľudí aj firmy?

Pre udržanie svojej konkurencieschopnosti potrebuje Slovensko využiť potenciál nových technológii. Umelá inteligencia prináša veľkú príležitosť do budúcnosti, a preto je jej rozvoj kľúčový.

Podľa neho dobre vytvorený regulačný rámec môže podporiť rozvoj AI aj komerčných aplikácií. Zároveň upozorňuje, že v Česku existujú špičkové tímy a pracoviská, no chýba dostatočná podpora a investície zo strany vlády.

„Výskumné pracoviská dokážu robiť špičkový výskum. Čo chýba, je strategický prístup k rozvoju výskumu a manažmentu vedy. To je bohužiaľ problém celkovej podfinancovanosti vedy v Čechách,“ upozornil.

Podľa jeho názoru nie je Česko schopné ponúknuť v globálnej súťaži zaujímavé podmienky pre zahraničných vedcov a kapitál.

„Častejšie bojujeme s tým, že talentovaní ľudia odchádzajú za lepšími podmienkami do zahraničia,“ uviedol. Dodal tiež, že súčasný prístup vlády k výskumu a vývoju AI zďaleka nestačí na naplnenie predstavy, že sa Česká republika v budúcnosti stane európskym ťahúňom v oblasti AI.

Väčšiu pomoc zo strany štátu presadzuje aj Ondřej Ferdus z českého Zväzu priemyslu a dopravy. Podľa neho nám dôležitosť digitalizácie a využitie AI ukázala aj prebiehajúca pandémia, kedy rôzne aplikácie, založené na AI, pomáhajú pri zvládaní kríz.

Ferdus ale zdôrazňuje aj silu súkromného sektora či univerzít v Česku. „V Českej republike pôsobia stovky subjektov, ktoré vykonávajú aplikovaný výskum v oblasti umelej inteligencie. Česko má pomerne silné akademické zázemie v oblasti vývoja AI,“ uviedol a dodal, že podľa prieskumu si 88% firiem hradí tieto aktivity samo.

„Je zrejmé, že si firmy uvedomujú dôležitosť využitia umelej inteligencie a investujú tak vlastné aj prostriedky,“ uzavrel.