Česko chce stále dosiahnuť klimatické ciele Únie vďaka jadrovej energii

Temelín. [Pixabay]

Štúdia, ktorú iniciovali českí a holandskí europoslanci jasne naznačuje, že rozšírenie jadrovej energie je jediný možný spôsob, ako ciele EÚ dosiahnuť. Analytici a odborníci zo oblasti energetiky a životného prostredia prezentujú opačný názor.  

Európska únia chce zredukovať svoje emisie, ktoré pochádzajú zo skleníkových plynov, a to o 55 percent do roku 2030. Vychádza z porovnania hodnôt emisii z roku 1990 s tým, že sa snaží dosiahnuť stav klimatickej neutrality do roku 2050. Na to, aby ho dosiahla, musí prejsť každý členský štát vlastnou zelenou transformáciou. V praxi to znamená, v nasledujúcich rokoch upustí od uhlia a zmení svoj energetický sektor tak, aby bol zelený a aby fungoval na základe udržateľného hospodárstva.

Vo všeobecnosti neexistuje konsenzus medzi členskými štátmi a odborníkmi o tom, akú rolu zohráva jadrová energia v kontext klimatických cieľov EÚ.

Česko považuje jadro za zelenú energiu a česká vláda na čele s Andrejom Babišom (ANO 2011) v otázke jadra zatiaľ nepoľavila. Babiš sa v Bruseli usilovne snaží na rokovaniach presadiť, aby jadrová energie zostala v hre, keďže Česko plánuje vybudovať nový jadrový blok v Dukovanoch.

Babiš spolu s ministrom priemyslu a obchodu Karelom Havlíčkom (ANO 2011) viackrát avizovali, že bez jadra Česko nedosiahne požadované klimatické ciele.

Z pohľadu klimatickej politiky EÚ je tento postoj pochopiteľný a legitímny, nakoľko energetický mix každej krajiny je výsostne v kompetenciách členských štátov.

Česká vláda zaplatí za nový jadrový blok

Na postavenie nového bloku jadrovej elektrárne je nevyhnutná pomoc od štátu. Na to, aby štát mohol projekt podporiť, potrebuje schválenie Bruselu. Česká republika si preto stanovila ako podmienku svojej podpory európskych klimatických cieľov práve povolenie rozšíriť Dukovany.

V mene Únie sa komisár pre Európsky ekologický dohovor Frans Timmermans minulý október vyjadril, že Európska komisia nebude stáť v ceste novým jadrovým elektrárňam. Varoval však, že ich výstavba je veľmi drahá. „Ak sa rozhodnete pre nový jadrovú elektráreň, buďte si vedomí, že budete musieť znášať obrovské  náklady a mohutne investovať, dodal.

Slovensko chce vodík z obnoviteľných zdrojov a jadra

Investície do výskumu a vývoja vodíka budú výhodnejšie. Európski lídri odsúhlasili ich zaradenie medzi projekty spoločného európskeho záujmu. Niektoré štáty chcú podporu obmedziť len na vodík z obnoviteľných zdrojov.

V Česku sa medzitým intenzívne rieši a diskutuje o financovaní výstavby nového jadrového bloku. Zdá sa, že celú čiastku bude platiť Česká republika. „Rokovania s energetickým dodávateľom ČEZ o investíciách skončili a predseda vlády sa rozhodol, že štát bude financovať sto percent tejto výstavby,“ povedal Českej tlačovej agentúre predstaviteľ vlády pre jadrovú energetiku, Jaroslav Míl.

V tejto súvislosti prebiehajú diskusie o možných bezpečnostných hrozbách tendra v Dukovanoch aj s opozíciou. Konkrétne, české bezpečnostné zložky varovali, že účasť krajín ako Rusko alebo Čína na týchto tendroch by mohla predstavovať bezpečnostné riziko pre krajinu.

Okrem Dukovan sa plánuje výstavba ešte jeden jadrovej elektrárne v tomto regióne. Poľsko chce rovnako ako Česko navýšiť svoju energetickú kapacitu na výrobu energie a postaviť novú elektráreň, ktorá bude vybudovaná na americkej technológii.

Jadro ako nevyhnutná časť energetického mixu?

Štúdia o ceste EÚ smerom ku klimatickej neutralite do roku 2050, ktorú iniciovali traja českí europoslanci zo skupiny Renew Europe a Babišovej strany ANO 2011 spolu s holandskými kolegami zo skupiny Európskych konzervatívcov a reformistov, jednoznačne podporuje postoj českej vlády.

Táto štúdia sa sústreďuje na náklady, prínosy a priestorové požiadavky veternej a solárnej energie v porovnaní s jadrovou energiou v Českej republike a Holandskom kráľovstve. Jednoznačne z nej vyplýva, že jadrová energia je lacnejšia ako veterná a solárna s tým, že v prípade oboch krajín obnoviteľné zdroje energie nepostačia na dosiahnutie požadovaného množstvo elektriny.

„Páči sa mi myšlienka postupne upustiť od fosílnych palív, ale nemyslím si, že to čo robíme teraz, je dobré. Komisia musí prehodnotiť spôsob, akým to robí,“ konštatoval pre EURACTIV holandský iniciátor štúdie.

Hlavný český iniciátor štúdie, europoslanec Ondřej Knotek vyzýva na „renesanciu jadra“ v EÚ. „Dnešné opatrenia Únie sú diskriminačné pokiaľ ide o jadrovú energie. Je načase, aby sa všetci tvorcovia politík v EÚ riadili princípom technologickej neutrality.“

Podľa neho jedine kombinácia obnoviteľných zdrojov a jadrovej energie umožní Českej republike „splniť klimatické ciele EÚ, domáce požiadavky na dodávku elektriny a zostať pritom energeticky sebestačné“.

Ako premiér Babiš nepresadil jadro ako zelený zdroj energie

Je jadro zeleným zdrojom energie? Podľa českého premiéra áno a podarilo sa mu to presadiť na Európskej rade. Realita je však inde.

Podľa odborníkov existuje ešte jedno riešenie

Na druhej strane, analytička energetického sektoru a životného prostredia z Inštitútu pre európsku politiku EUROPEUM a Centra pre dopravu a energiu Kateřina Davidová tvrdí, že myšlienka energetickej sebestačnosti je v 21. storočí takmer neuchopiteľná. „Pozornosť by sa mala predovšetkým zamerať na efektívne prepojenie európskych energetických systémov s úsporami energie. V takomto scenári by investície do nových jadrových projektov nedávali pre Česko zmysel z energetického a ekonomického hľadiska,“ vyjadrila sa pre EURACTIV Česko.

Jadrová energie nespĺňa základnú zásadu udržateľnosti „zásadne nepoškodzovať“ životnému prostredie. „Pri pohľade na životný cyklus jadrovej energie, jadro vytvára ešte väčšiu uhlíkovú stopu ako obnoviteľné zdroje energie či solárna a veterná energia. Navyše, životnému prostrediu škodí jadrový odpad,“ dopovedala analytička.

„Musíme vynaložiť veľa síl na to, aby sme našli ozajstnú alternatívu k uhliu. Musíme rozvíjať obnoviteľné zdroje a využiť potenciál energetických úspor namiesto toho, aby sme budovali nový jadrový blok v Dukovanoch,“ odporúča odborník na energie a predseda environmentálnej organizácie Calla v reakcii na slabú implementáciu výsledkov národnej energetickej koncepcie z roku 2015.