Česko môže na obnovu získať sedem miliárd, problémom môže byť Babišov stret záujmov

Ursula von der Leyen na tlačovej konferencii s Andrejom Babišom v Prahe, 19. júla. [EPA-EFE/Martin Divíšek]

Česká republika musí pre prístup k mimoriadnemu fondu EÚ na oživenie ekonomiky prijať do polovice roka 2022 konkrétne opatrenia. Dôvodom je kauza okolo konfliktu záujmov Andreja Babiša. O peniaze by inak mohla prísť.

Európska komisia v pondelok (19. júla) schválila národný plán obnovy a odolnosti Českej republiky v hodnote sedem miliárd eur.

Komisia oznámila, že pozitívne zhodnotila český plán obnovy a odolnosti, čo je dôležitý krok k tomu, aby Česká republika mohla získať granty vo výške sedem miliárd eur cez Mechanizmus pre obnovu a odolnosť (RRF), ktorý je „hnacím motorom“ multimiliardového ozdravného plánu po koronakríze EÚ budúcej generácie (NGEU). Výsledky predstavila predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen na návšteve Prahy.

Plán podľa Komisie spĺňa stanovené ekologické či digitálne kritériá. Aby ale mohla krajina všetky peniaze zinkasovať, české úrady budú musieť zabrániť možnému konfliktu záujmov premiéra Andreja Babiša.

Babiša pred kritickou rezolúciou neochránili ani súkromné správy, ktoré Agrofert posielal europoslancom

Koncern v Babišovom zvereneckom fonde priamo oslovoval europoslancov na Twitteri a žiadal, aby odmietli rezolúciu kritickú k jeho konfliktu záujmov. Napriek tomu prešla. Proti boli aj slovenskí europoslanci, no len tí zvolení za Smer a ĽSNS.

Podľa Českého rozhlasu musí krajina pre prístup k peniazom z mimoriadneho fondu prijať konkrétne opatrenia kvôli kauze svojho premiéra. Ak sa tak nestane, o peniaze príde, potvrdili novinárom vysokopostavené európske zdroje.

Exekutíva EÚ prednedávnom zverejnila audit, v ktorom dospela k záveru, že úrady neriešia systémový problém konfliktu záujmov premiéra Babiša. Ten podľa audítorov stále ovláda holding Agrofert, hoci ho vložil do zverenských fondov. Komisia preto firmám z tejto skupiny neplánuje vyplácať dotácie zo štrukturálnych fondov.

Sám Babiš tvrdí, že konflikt záujmov nemá a že dodržiava české zákony. Na dnešnej tlačovej konferencii po rokovaní s Ursulou von der Leyen povedal, že nemá pocit, že by od jeho vstupu do vlády malo v tejto oblasti Česko systémový problém. Európske peniaze sa podľa neho rozdeľujú transparentne.

Peniaze na ochranu klímy aj digitalizáciu

Exekutíva EÚ zdôraznila, že financovanie vyčlenené cez RRF podporí implementáciu zásadných investičných a reformných opatrení uvedených v pláne obnovy a odolnosti Českej republiky a bude zohrávať kľúčovú úlohu pri prekonávaní dôsledkov pandémie ochorenia COVID-19.

Komisia posúdila plán Českej republiky na základe kritérií stanovených v nariadení o RRF. Analýzy eurokomisie sa zamerali najmä na to, či investície a reformy stanovené v českom národnom pláne podporujú prechod na zelenú a digitálnu ekonomiku, či prispejú k efektívnemu riešeniu výziev identifikovaných v európskom semestri a či posilnia potenciál hospodárskeho rastu, vytváranie pracovných miest a ekonomickú a sociálnu odolnosť.

Najväčším príjemcom agrodotácií v EÚ je Babišov zverenecký fond, aj vďaka Slovensku

Bruselský think tank sa pozrel na to, ktorí farmári sú v jednotlivých členských štátoch najväčšími príjemcami agrodotácií z EÚ. Na Slovensku sa čerpať najviac darí veľkofarmárom v živočíšnej výrobe. Štúdia tiež potvrdila silnú pozíciu dánskych agropodnikateľov na Slovensku. 

Podľa celoeurópskych kritérií musí krajina najmenej 37 percent svojho podielu z fondu vyčleniť na projekty pre ochranu klímy a pätinu na digitalizáciu ekonomiky. Česká vláda podľa hodnotenia Komisie spojila s prvým kritériom 42 percent prostriedkov z fondu, s druhým 22 percent.