Česko volí prezidenta: Osem nezávislých a Miloš Zeman

Miloš Zeman počas prezidentských volieb v roku 2013. FOTO: TASR/AP

Hlavnou otázkou prvého kola českých prezidentských volieb je to, kto za dva týždne vyzve Miloša Zemana v kole druhom. Nový český prezident môže významne prehovoriť do podoby budúcej českej vlády ako i do kvality verejnej diskusie o Európskej únii.

Česká republika vstupuje do finále veľmi trubulentného týždňa na domácej politickej scéne. V utorok najprv na verejnosť unikla správa Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF), ktorá sa zaoberá podozreniami z dotačného podvodu v kauze „Čapí hnízdo“. V ten istý deň v rovnakej súvislosti rozhodoval Mandátny a imunitný výbor Poslaneckej snemovny o tom, či Andreja Babiša zbaví poslaneckej imunity. V stredu hlasoval parlament o dôvere pre menšinovú vládu predsedu hnutia ANO – zatiaľ bez výsledku.

Hlavný bod programu však začína až dnes. Voliči si počas nasledujúcich dvoch dní budú vyberať nového prezidenta na nasledujúich päť rokov.

Historicky druhej priamej voľby hlavy štátu sa zúčastnia deviati kandidáti. Nie je medzi nimi ani jedna žena.

Favorit je jasný

Favorit volieb je podľa analytikov a predvolebných prieskumov jasný – Miloš Zeman. Napriek tomu, že preferencie jasne hovoria v prospech súčasného prezidenta, neočakáva sa, že získa väčšinu voličských hlasov, čo by mu zaistilo znovuzvolenie už v prvom kole.

Päť rokov funkčného obdobia Miloša Zemana bolo vyplnených množstvom kontroverzií. Počas nich sa niekoľkokrát dostal do sporu s vládou Bohuslava Sobotku ohľadom zahraničnopolitickej orientácie krajiny. Časť verejnosti poburovali jeho vulgárne výroky, diplomatické kiksy, či kauzy zamestnancov jeho kancelárie.

Zeman svoju kontroverznú povahu pripomenul aj tesne pred voľbami, keď pri príležitosti osláv 100 rokov od vzniku Československa vyhlásil, že sa bývalý prvý tajomník ÚV KSČ Alexander Dubček v auguste 1968 pred príchodom ruských vojsk do Československa zachoval zbabelo. Voči Zemanovým slovám sa ostro ohradila väčšina prezidentských protikandidátov ale napríklad aj slovenský minister kultúry Marek Maďarič.

Nič z toho, zdá sa, českému prezidentovi neuškodilo.

Za vysokou popularitou Miloša Zemana je podľa politológa Lubomíra Kopečka z Masarykovej univerzity v Brne jeho schopnosť veľmi dobre čítať aktuálne spoločenské nálady a prispôsobiť im svoje vystupovanie.

„Zeman dnes primárne brojí proti kultúrnej a migračnej hrozbe. Naviac je veľmi talentovaný pri používaní konfrontačnej stratégie a delení spoločnosti. Veľmi dobre si dokázal nájsť terče, na ktoré cieli – intelektuáli, bruselskí úradníci, utečenci atď,“ priblížil pre EURACTIV Slovensko Kopeček, ktorý je tiež autorom biografie o Zemanovi s názvom Príbeh talentovaného pragmatika.

Najväčšou slabinou 73 ročného politika sú jeho hromadiace sa zdravotné problémy. Dlho sa kvôli tomu špekulovalo, či sa vôbec bude uchádzať o obhajobu prezidentskej funkcie. Zeman však nakoniec vyhlásil, že cíti stále dostatok síl a že sa dokonca aj zbavil cukrovky, s ktorou dlho bojoval. O dobrej psychickej i fyzickej kondícii na začiatku týždňa informovali aj členovia prezidentovho lekárskeho konzília.

Politické strany rezignovali

Nominanta niektorej z politických strán, ktoré po októbrových voľbách zasadli do lavíc Poslaneckej snemovne, budú voliči na volebnom lístku hľadať márne. Ani jedna z nich totiž vlastného uchádzača nepostavila. Tento fakt podľa politológa Josefa Mlejnka z Fakulty sociálních věd Univerzity Karlovy v Prahe potvrdzuje pokračujúciu krízu tradičných strán, ktoré od pádu komunizmu dominovali českej politickej scéne.

Ľubomír Kopeček dopĺňa ešte ďalší dôvod: krátke časové rozpetie medzi parlamentnými a prezidentskými voľbami.

„Strany zamestnali parlamentné voľby a prezidentské voľby sú pre ne menej podstatné. Všetky odložili nomináciu kandidátov až na koniec októbra, kedy už bolo na registráciu kandidátov veľmi málo času. Navyše im strany nemohli poskytnúť väčšiu finančnú podporu,“ vysvetlil český politológ.

Zákonnými podmienkami pre uznanie kandidatúry je 50 000 podpisov občanov, alebo podpora aspoň dvadsiatich poslancov, prípadne desiatich senátorov.

Vlastného kandidáta do prezidentských volieb nepostavila ani v súčasnosti hlavná politická sila, hnutie ANO. Podľa jeho predsedu Andreja Babiša sa v hnutí nenašiel taký kandidát, ktorý  by „brutálne odmakal kampaň“ tak, ako on v parlamentných voľbách.

České strany váhali aj ohľadom odporučenia k voľbe niektorého z kandidátov. Návod poskytli len tri z nich: Sloboda a priama demokracia (SPD) ústami predsedu Tomia Okamuru oficiálne podporila Miloša Zemana, Kresťanskí demokrati (KDÚ-ČSL) a Starostovia a nezávislí voličom odporučili Jiřího Drahoša.

Hnutie ANO oficiálne nevyzvalo voličov k voľbe žiadneho z kandidátov, Andrej Babiš však deň pred voľbami vyhlásil, že bude voliť súčasnú hlavu štátu. „Keď poviem, že budem voliť pána Zemana, nebude to určite žiadne prekvapenie. Budem ho voliť hlavne preto, že ho považujem za jednu z najvýznamnejších osobností od revolúcie.“

Kto vyzve Zemana?

Výprazdený priestor po politických stranách preto vyplnili nezávislí kandidáti.

Podľa predvolebných prieskumov má najväčšiu šancu na postup do druhého kola Jiří Drahoš. Bývalý predseda českej Akadémie vied sa počas celej kampane vyznačoval umiernenosťou a nevyhranenosťou.

„Drahoš má naviac kredit akademika a verejnosti ponúka skôr obraz reprezentatívneho prezidenta, ktorý nebude vymýšľať rôzne extenzívne výklady ústavy a hovoriť vúlgárne v médiách,“ myslí si politológ Josef Mlejnek.

História českého prezidentského úradu je však výpočtom silných politických osobností. Kvôli nevýraznosti v minulých prezidentských voľbách úplne pohorel akademik Jan Fischer, ktorý bol rovnako ako Drahoš považovaný za jedného z favoritov volieb. Drahošovi preto môže uškodiť nejednoznačnosť v niektorých dôležitých otázkach.

„Otázka, či by menoval alebo nemenoval vládu ANO, napríklad s podporou komunistov a krajne pravicovej SPD, sa stala jedným z problematických bodov sprevádzajúcich jeho kampaň. Voličov táto otázka zjavne rozdeľuje,“ vysvetlil politológ Kopeček.

Bez šance na úspech však nie sú ani ostatní kandidáti.

Michal Horáček patril medzi najvýraznejšie postavy českého novembra 89 a ako textár populárnych pesničkových hitov je pre verejnosť dobre známou postavou. Ako prvý oficiálne oznámil svoju kandidátúru, sám v nej vidí paralely s úspechom slovenského prezidenta Kisku. Predstavil kompletný prezidentský tím a má najdrahšiu a podľa čekej pobočky Transparency International aj najpriehľadnejšiu kampaň. Ani to mu však nemusí stačiť na postup do ďalšieho kola. Podľa politológa Josefa Mlejnka mu škodí hlavne „jeho minulosť, konkrétne jeho pôsobenie v hazardnom priemysle.“ Horáček je spoluzakladateľ stávkovej kancelárie Fortuna.

O najväčšie predvolebné prekvapenie sa ohlásením kandidatúry postaral bývalý český premiér Mirek Topolánek. Napriek tomu, že do kampane vložil nemalé peniaze a má v tíme aj Jakuba Horáka, jednu z najvýraznejších postáv českého politického marketingu, jeho šance na postup do druhého kola nie sú veľmi veľké. Podľa politológa Mlejnka ho zráža hlavne jeho minulosť a spájanie s korupciou a „kmotrovskou ODS“.

Témy volieb: Zeman ale aj Európska únia

Hlavnou témou prezidentských volieb je podľa poltológov prezident sám. Milan Znoj z Filozofickej fakulty Univerzity Karlovy v Prahe si myslí, že „voľby sú plebiscitom o Milošovi Zemanovi a jeho prijateľnosti či neprijateľnosti v prezidentskom úrade.“

V predvolebných debatách často zaznievali obavy zo vznikajúceho mocenského paktu Zeman-Babiš. Od výsledku volieb bude totiž veľmi silno závisieť aj ďalší osud vlády Andreja Babiša.

Migrácia, nízke mzdy, euro a czexit. O čom sa rozhoduje v českých voľbách?

Budúca európska politika Českej republiky bude závisieť hlavne od toho, s kým hnutie ANO vytvorí koalíciu. Po voľbách môže dôjsť k vypísaniu referenda o vystúpení Česka z EÚ, zhodujú sa odborníci, ktorých oslovil portál EurActiv.sk.

Zeman dáva jasne najavo, že plne podporuje Babiša ako premiéra. Podržal ho aj pri stredajšom hlasovaní o podpore pre jeho menšinovú vládu. Už predtým mu garantoval dostatok času na ďalší pokus zostaviť vládu v prípade, že na prvýkrát dôveru poslancov nezíska. Ak by vyhral niektorý z osmičky Zemanových súperov, menšinová vláda ANO, prípadne vláda s SPD a komunistami by určite narazila na silnejší odpor.

Druhou najvýraznejšou témou volieb je zahraničnopolitická orientácia krajiny. Podľa Lukáša Novotného z Univerzity J. E. Purkyně sa oveľa viac pozornosti ako pred piatimi rokmi venuje európskym záležitostiam. „Ústrednou témou je migračná politika. Ani jeden z prezidentských kandidátov nechce kvóty pre prerozdeľovanie migrantov“. V otázke prijatia eura sa kandidáti držia v úzadí a zhodujú sa v tom, že pri rozhodovaní v tejto otázke má hlavné slovo vláda.

Miloš Zeman sa netají tým, že súhlasí s vypísaním referenda o vystúpení Českej republiky z EÚ. V ankete  českého portálu EurActiv.cz sa proti hlasovaniu o „czexite“ vyslovilo šesť uchádzačov o prezidentskú funkciu.“

Pavel Telička: Česi nie sú euroskeptickí, len podľahli jazyku politikov

Podpredseda Európskeho parlamentu Pavel Telička ukončil spoluprácu s hnutím ANO Andreja Babiša. Obáva sa, že parlamentné voľby odsunú Českú republiku na perifériu Európskej únie.

V minulosti sa viackrát ukázalo, že prezident Českej republiky má významnú pozíciu v smerovaní verejnej mienky ohľadom Európskej únie.

„Prezidentovi Klausovi sa napríklad podarilo rozvinúť českú diskusiu výrazne smerom k euroskepticizmu. Ak by bol nový prezident významne proeurópsky, má šancu mať veľký vplyv v českej verejnej debate,“ doplnil pre EURACTIV Slovensko Jakub Janda z think-tanku Evropské hodnoty.