Československo žije v EÚ naďalej. Slovensko hrá v koalíciách na istotu

Na snímke sprava predseda vlády SR Peter Pellegrini víta českého premiéra Andreja Babiša. [TASR/Michal Svítok]

Na mape spojenectiev v EÚ vidieť Vyšehradskú štvorku stále veľmi jasne. Slovensko sa najviac „kamaráti“ s Českou republikou, Maďarsko a Poľsko ho častejšie frustruje.

Česká republika je pre Slovensko v EÚ prvou voľbou pri hľadaní spojencov a platí to aj naopak. Tento silný recipročný vzťah je jedným z najvýraznejších bilaterálnych vzťahov v dnešnej Európskej únii.

Ide o jedno z početných zistení unikátneho nástroja na mapovanie spojenectiev v únii „EU Coalition Explorer“. V Bratislave jeho aktualizované výsledky z roku 2018 prezentovala šéfka bruselskej kancelárie think-tanku ECFR (European Council for Foreign Relations) Almut Möller. Podujatie organizovala Friedrich Ebert Stiftung (FES).

Československo

EU Coalition Explorer mapuje „chémiu“ medzi členskými krajinami prostredníctvom rozhovorov s profesionálmi, ktorý majú najväčší vhľad do tvorby európskej politiky jednotlivých členských krajín. Zo Slovenska sa aktuálneho výskumu zúčastnilo 14 expertov, čo je významný nárast oproti roku 2016, kedy sa vstupy zbierali po prvýkrát. Celkovo sa výsledky opierajú o rozhovory s viac ako 800 expertov v celej EÚ.

Experti odpovedajú na otázky ako napríklad – Koho vaša krajina najčastejšie kontaktuje? S ktorými krajinami zdieľa dlhodobé záujmy v EÚ? Ktoré krajiny reagujú najpozitívnejšie a ktoré sú naopak zdrojom sklamaní? Spracované dáta ukazujú unikátny obraz, ktorý sa nedá získať ani z prieskumov verejnej mienky, ani z odčítania hlasovaní v Rade EÚ. Ako upozorňuje Almut Möller, je to najmä o vnímaní jednotlivých krajín.

Slovensko z graficky spracovaných dát vychádza ako krajina, ktorá sa pri hľadaní spojencov v prvom rade spolieha na svoje bezprostredné geografické okolie, kde kraľuje Česká republika. Slovensko sa k nej najčastejšie obracia a najčastejšia tam nachádza pozitívnu odozvu a presah záujmov. To isté platí aj z pohľadu Prahy smerom k Bratislave.

Hneď za Českou republikou Slovensko kontaktuje Poľsko a Maďarsko, teda krajiny Vyšehradskej skupiny. Mimo nej je to Nemecko, v menšej miere Francúzsko a Rakúsko. Zdieľané záujmy mimo V4 Slovensko vidí v Nemecku, Slovinsku a Rumunsku.

V opačnom smere platí, že Slovensko si najčastejšie vyberajú za spojenca rovnako krajiny regiónu V4 nasledované Rakúskom, Slovinskom, Chorvátskom a Bulharskom.

„Dáta ukazujú slabé prepojenia medzi východnou a západnou časťou EÚ,“ hovorí Almut Möller. Od roku 2016 podľa nej ešte zoslabli. Najvýraznejšom vzťahom na tejto osi je poľsko-nemecký vzťah.

Primárne vzťahy v EÚ (EU Coailition Explorer, ECFR)

Čo sme urobili Luxembursku?

Keď príde na otázku – Ktorá krajina je pre vašu najčastejšie sklamaním? – ukazuje sa, že sa Slovensko už prenieslo cez svoju frustráciu z Grécka. Recipročne to však neplatí. Gréci stále menujú Slovensko ako zdroj sklamania.

Slováci to svoj pocit rozčarovania preniesli v dôsledku brexitu na Veľkú Britániu, podobne ako mnohé iné krajiny. V druhom slede sú však pre Slovensko zdrojom sklamania aj jeho najbližší partneri – Maďarsko a Poľsko.

Mapa toho, koho najviac sklamali Slováci, okrem Grécka zvýrazní aj Luxembursko. Kým Slovensko bolo jedinou krajinou, ktorá odmietla bilaterálnu pomoc Grécku počas eskalujúcej krízy v eurozóne, nie je jasné, aký problém má so Slovenskom Luxembursko.

Spomedzi všetkých krajín EÚ najviac frustruje svojich partnerov Maďarsko, nasledované Poľskom a Talianskom. Nemecko je tiež zdrojom sklamania, čo je pochopiteľné vzťahom na veľké množstvo očakávaní a požiadaviek, ktoré na neho v dôsledku jeho vplyvu partneri kladú, vysvetľuje Almut Möller.

V4 alebo V2 + V2

Riaditeľka Inštitútu európskych štúdií a medzinárodných vzťahov FSEV Oľga Gyárfášová z dát vníma, že obraz o V4 je komplikovanejší, ako bol pred dvoma rokmi. Stále platí, že sa Vyšehradská skupina pozerá najmä dovnútra, no aj vďaka odklonu Poľska a Maďarska sa zvýraznil vzťah s Českou republikou.

Na otázku, či sa dá z údajov hovoriť o väčšej alebo menšie miere súdržnosti vo V4 Almut Möller odpovedá, že by to asi potrebovalo hĺbkovejšiu analýzu.

„Je to ťažká otázka. Niektoré otázky sme menili, vyžaduje si to hĺbkové štúdium dát, ktoré ani nie sú vizualizované. Niečo sa dá odčítať z údajov, v akej miere sa tieto krajiny na seba obracajú, ale miera sklamania išla hore.“

Koho najviac kontaktujú krajiny V4? (EU Coalition Explorer, ECFR)

Kto podporuje ďalšiu integráciu?

Výskumníci sa odborníkov pýtali aj na postoje krajín k integrácii ako takej a k jednotlivým európskym politikám. Najväčšia podpora pre prehlbovanie spolupráce v únii je momentálne vo Francúzsku, Nemecku, Belgicku a Španielsku.

Zaujímavé je, že okrem Českej republiky, niekto iný veľmi nepovažuje Slovensko za výrazne proeurópske. „Slovensko nemá v EÚ jasne vyhranený profil,“ komentuje Möller.

Oľga Gyárfášová si myslí, že je to pre Slovensko dobrá spätná väzba a „reality check“. Na Slovensku podľa nej môže po predsedníctve v Rade EÚ a pri súčasnom predsedníctve vo V4 existovať pocit, že by to malo byť viditeľnejšie a je to odkaz, že pre to treba urobiť viac.

Upozorňuje, že prieskumy Eurobarometer, alebo nedávno zverejnený prieskum agentúry Focus, opäť ukázali, že Slováci v prvom rade vnímajú materiálne individuálne benefity členstva v EÚ a takmer vôbec nie spoločné hodnotové ukotvenie. Je to podľa nej aj dôsledok politickej diskusie na Slovensku.

Slovensko v prieskume vyčnieva v podpore pre spoločnú energetickú politiku na európskej úrovni, jasnejšia podpora je aj pre dobudovanie jednotného trhu a spoločná politika pre digitálnu oblasť.

V EÚ existuje istý dopyt po silnejšej spoločnej zahraničnej politike, tento pocit sa ale mení v závislosti od konkrétnej zahranično-politickej témy. Najsilnejší je momentálne v názore, že EÚ by mala mať jednotný postup voči Rusku.