Česku chýba strategická komunikácia. V informačnej vojne prehráva

Ilustračný obrázok. [Unsplash/Birmingham Museums Trust]

Pandémia odhalila, aké dôležité je efektívne a rýchlo bojovať proti dezinformačným kampaniam. Česká republika tento problém dlhodobo podceňuje.

V dôsledku pandémie je viac ako kedykoľvek predtým zrejmé, že ak štát nedokáže riadne zakročiť proti dezinformačným kampaniam a falošným správam, má to citeľný dopad na verejnú mienku.

Presne to sa za posledných 12 mesiacov odohráva aj v Českej republike. Čím viac sa zhoršovala pandemická situácia, tým viac naberali internetové dezinformačné kampane na sile a frekvencii.

V krajine beží nespočetne veľa dezinformačných kampaní o ochorení na Covid-19, vakcínach alebo o počtoch obetí. Veľká časť českého obyvateľstva verí, že pandémia je lož a očkovanie je spôsob, ako kontrolovať a zabíjať ľudí. Štatistiky o počtoch mŕtvych považujú za vymyslené, alebo do veľkej miery zmanipulované.

„O negatívnych dopadoch dezinformácií, predovšetkým počas pandémie koronavírusu, niet pochýb. Je veľa falošných informácií o prevencii pred Covid-19, veľa dezinformácií, čo podnecujú nenávisť voči ostatným, ale aj veľa počítačovej kriminality a podvodov na spotrebiteľoch,“ hovorí pre EURACTIV.cz poslanec českého parlamentu a člen Stálej komisie pre hybridné hrozby Jan Lipavský (Piráti).

„Okrem okamžitých negatívnych dôsledkov to má dopad aj na dôveru medzi ľuďmi a na ich dôveru voči inštitúciám. Túto nedôveru môžu zneužiť rôzni hráči, ktorí predstavujú hrozbu pre demokraciu ako takú,“ dodáva.

Nedostatočná komunikácia zo strany vlády

Podľa Dominika Presla, ktorý pracuje pre Asociáciu pre medzinárodné záležitosti ako expert na dezinformácie, strategickú komunikáciu a propagandu, sú následky dezinformácii zrejmé. Ocenil by však viac odborných štúdií.

„Žiaľ, chýba nám dostatočné množstvo údajov o tejto téme a potrebujeme vidieť viac vedeckých štúdií, ktoré sa napríklad zaoberajú koreláciou medzi dezinformáciami o vakcínach a tendenciám ich odmietať,“ konštatuje expert.

Bilčík bude v europarlamente koordinátorom výboru dozerajúceho na dezinformácie

Slovenský europoslanec bude „hlavným hlasom“ témy dezinformácií v Európskom parlamente.

„Je pravdepodobné, že okolo 40 percent obyvateľstva sa kvôli strachu z vedľajších účinkov odmietne dať zaočkovať proti Covid-19 a to napriek tomu, že vakcíny sú certifikované, bezpečné a neškodné. Vzhľadom na to, že tento strach je pri pohľade na riziko očkovania absolútne nepodložený, je toto iracionálne správanie do veľkej miery spôsobené dezinformačnou pandémiou, ktorej Česká republika momentálne čelí“.

Vlády viacerých krajín sa pýtajú, čo majú robiť, ak chcú účinne bojovať proti dezinformáciám. Odborníci ako je aj Dominik Presl ponúkajú odpoveď.

„Najefektívnejší spôsob, ako momentálne postupovať proti dezinformáciám, je pomocou vhodnej a aktívnej komunikácie zo strany vlády. Akonáhle sa ocitneme v prebiehajúcej kríze, je už žiaľ príliš neskoro začať s preventívnymi postupmi, ako je budovanie odolnosti,“ varuje.

„Bohužiaľ, v Českej republike takmer úplne chýba proti-dezinformačná komunikácia zo strany vlády. Doposiaľ sme nevideli žiadnu vládnu kampaň, ktorá by sa snažila odhaľovať dezinformácie alebo propagovať očkovanie. Vláda pritom už mesiace o spustení takejto kampane hovorí,“ pripomenul.

Žiadne plány a koordinácia

Poslanec Lipavský zdieľa názor, že českej vláde chýba koordinácia a strategické plánovanie v tejto oblasti.

„Je zložité poukázať na slabé miesta plánu, keďže v prvom rade žiaden poriadny plán neexistuje. Hlavným nedostatkom vlády sú chýbajúce opatrenia a ich nekoherentnosť, čo spôsobuje pokles dôvery spoločnosti voči vláde,“ uviedol opozičný poslanec počas svojej kritiky vládnej stratégie.

„Koronakríza je smutným príkladom zlyhania v boji proti dezinformáciám. Týka sa to celého radu vecí, od vysvetľovania zmyslu opatrení proti šíreniu koronavírusu, po vyvracanie mýtov o ochorení a vysvetľovanie očkovania“.

Na druhej strane, tieto problémy sú tu už roky a politici ich dlhodobo podceňujú a ignorujú. Strategická komunikácia a plány, ako efektívne čeliť dezinformáciám, tu chýbali už dlho pandémiou. Terajší stav je výsledkom dlhodobého nevhodného prístupu.

Odborníci v tejto oblasti vláde dlhodobo odporúčali, aby svoj prístup zmenila.

„Jeden z častých návrhov je väčšia centralizácia vládnej komunikácie. Toto by umožnilo prijímať proaktívne rozhodnutie v rámci dlhodobého vládneho komunikačného a strategického plánu. Tiež by to umožnilo vláde rýchlo reagovať na dezinformačné kampane, alebo na informácie, ktoré sa objavujú rýchlo a organicky,“ myslí si Lipavský.

S týmto súhlasí aj analytik Presl.

„Česká vláda potrebuje špecializovaný orgán, ktorého špeciálnou úlohou bude monitorovať a analyzovať dezinformácie na to, aby na ne pripravili vhodné odpovede. Tie krajiny, ktoré zaznamenali úspech v boji proti hrozbe dezinformácií, ako sú Spojené kráľovstvo alebo Taiwan, majú tieto inštitúcie na centrálnej úrovni,“ vysvetľuje pre EURACTIV.cz. Viac sa tejto téme venuje vo svojej nedávno publikovanej analýze.

Vláda odborníkov ignoruje

Presl si myslí, že česká vláda by mala považovať boj proti dezinformáciám za jednu z hlavných priorít, ktorú bude riešiť po prekonaní tejto krízy.

„Napriek niektorým vyhláseniam, je politická podpora pre akékoľvek zmysluplné a účinné reakcie, nízka,“ vystríha.

Dokazuje to napríklad nedávne rozhodnutie spoločnosti Semantic Visions ukončiť spoluprácu s českým ministerstvom zdravotníctva.

Falošné správy a dezinformácie: Terminológia, nástroje a výzvy

Rozširovanie škály nepravdivých a zavádzajúcich informácii v online priestore núti aktívnu spoločnosť hľadať nové druhy nástrojov na obranu. Rovnako rýchlo však narastajú výzvy, ohrozujúce úspech zápasu.

Spoločnosť Semantic Visions, ktorá sídli v Prahe a Londýne, sa venuje hĺbkovej analýze dezinformačných kampaní a naratívnom na internete. V októbri 2020 nadviazala spoluprácu s ministerstvom zdravotníctva s cieľom zmapovať a analyzovať dezinformácie o Covid-19. V rámci tejto spolupráce poskytla viacero odporúčaní o tom, ako postupovať proti dezinformáciám a komunikovať túto snahu verejnosti.

Táto spoločnosť sa však rozhodla spoluprácu na konci februára ukončiť. Ako dôvod uviedla, že ministerstvo a vláda ich odporúčania ignorujú.

„Je na čase sa stiahnuť. Vláda nás ignoruje a preto nemá zmysel v tomto ďalej pokračovať,“ prehlásil v rozhovore pre Hospodářské noviny v pondelok (8. februára) vedúci spoločnosti František Vrabel.

Podotkol, že spoločnosť rokuje o podmienkach spolupráce s ministerstvom zahraničných vzťahov Spojených štátov, ktoré údajne požiadalo Semantic Visions o spoluprácu v tejto oblasti.

Strategická komunikácia nie je politický marketing

„Strategická komunikácie je spôsob, ako použiť nástroj komunikácie na dosiahnutie strategických cieľov štátu alebo niektorých inštitúcii. Napríklad, ak chce štát zaočkovať svoje obyvateľstvo, mal by použiť komunikáciu na presvedčenie ľudí o výhodách tohto očkovania a v tomto procese vyvrátiť deziformácie,“ zdôrazňuje Presl.

„Politické vedenie a vládna aparatúra Českej republiky tento koncept nechápu,“ varuje.

Presl tvrdí, že česká vláda vôbec nerozumie dôležitosti vládnej komunikácie a jej dopadom, ako ani tomu, že práve táto komunikácia je často najefektívnejší nástroj štátu.

„Súčasná vláda nie je schopná rozlíšiť strategickú komunikáciu štátu, ktorá by mala podporovať záujmy štátu, od vlastného politického marketingu“.

Poslanec Lipavský poukazuje na to, že o chýbajúcej strategickej komunikácii sa prvýkrát hovorilo už v roku 2016. Odvtedy nenastal žiaden posun.

„Strategická komunikácia je schopnosť štátu, alebo entity, prinášať informácie jasne a konzistentne popri dosahovaní svojich vlastných cieľov. Momentálne česká vláda nepreukazuje túto schopnosť, aj keď audit národnej bezpečnosti z roku 2016 tento nedostatok odhalil. Jedinou výnimkou sú ozbrojené sily,“ dodáva Lipavský.