Chorvátsko prevzalo polročné predsedníctvo v Rade Európskej únie

Nové kongresové centrum v Zahrebe bude hlavným centrom predsedníckych podujatí. [EFE-EPA/Antonio Bat]

Pod mottom „Silná Európa vo svete výziev“ bude predsedajúca krajina riešiť najmä brexit a otázky rozpočtu. Okrem zabezpečenia udržateľného hospodárskeho rastu sa chce Záhreb zamerať aj na lepšie prepojenie Európy v doprave, energetike a kultúre.

Chorvátsko prevzalo v stredu  (1. januára) od Fínska rotujúce polročné predsedníctvo v Rade Európskej únie, ktoré bude ako najnovšia členská krajina EÚ zastávať po prvý raz. K naliehavým otázkam, ktorých riešenie Úniu počas tohto obdobia čaká, patrí budúci rozpočet EÚ i vystúpenie Spojeného kráľovstva – brexit. Informovala o tom agentúra DPA.

Úlohou Chorvátska bude najbližších šesť mesiacov organizovať ministerské stretnutia v Bruseli a sprostredkovať riešenie agendy EÚ medzi členskými štátmi s cieľom dosiahnuť konsenzus v citlivých otázkach. V druhom polroku 2020 vystrieda Chorvátsko na čele Rady EÚ Nemecko.

Chorvátsko chce prijať euro do ôsmich rokov

Chorvátsky premiér Andrej Plenković ubezpečuje, že prijatie eura nie je otázkou politického rozhodnutia, ale splnenia konvergenčných kritérií. Chorvátov trápi hlavne verejný dlh.

Brexit a rozpočet

Chorvátsko, ktoré sa v roku 2013 stalo 28. členom Európskej únie, bude dohliadať na prvé vystúpenie členskej krajiny z EÚ. Británia má odísť z Únie 31. januára a obe strany následne vstúpia do novej fázy rokovaní o svojich budúcich obchodných vzťahoch, ako aj politickej a bezpečnostnej spolupráci. V stávke je veľa a čas na dohodu je veľmi krátky, keď britský premiér Boris Johnson trvá na tom, že musí byť dosiahnutá do konca roku 2020.

Ďalším naliehavým problémom je budúci dlhodobý rozpočet EÚ, pokrývajúci priority výdavkov na roky 2021 až 2027. Ak členovia Únie nedospejú načas k dohode, mohlo by to ohroziť poľnohospodárske dotácie, študentské a výskumné granty či podporu pre chudobnejšie regióny EÚ.

Medzi členskými krajinami panujú značné nezhody v tom, koľko majú prispievať do spoločného rozpočtu a ako sa majú tieto prostriedky rozdeľovať. Kým čistí platcovia z radov západných štátov by chceli znížiť celkový objem rozpočtu z Helsinkami navrhnutých 1,07 percenta hrubého národného dôchodku EÚ na jedno percento, krajiny východného a južného krídla Únie so menším rozpočtom nesúhlasia.

Situáciu komplikuje brexit, pretože výpadok príspevkov Londýna zanechá finančnú medzeru v čase potreby financií v prioritných oblastiach, ako sú klíma a migrácia.

Očakáva sa, že skúškou chorvátskeho predsedníctva bude mimoriadny summit venovaný iba rozpočtu, o ktorého zvolaní na február uvažuje predseda Európskej rady Charles Michel.

Štyri hlavné témy

Záhreb sa ujal svojho predsedníctva v Rade EÚ pod mottom „Silná Európa vo svete výziev“. Stredopravá chorvátska vláda premiéra Andreja Plenkoviča tiež definovala štyri hlavné okruhy, ktorým sa chce v nastávajúcom polroku venovať.

Okrem zabezpečenia udržateľného hospodárskeho rastu, ktorý by stieral rozdiely medzi regiónmi, sa chce Záhreb zamerať aj na lepšie prepojenie Európy, či už v doprave, energetike a kultúre.

V prvej polovici programového obdobia Slovensko vyčerpalo štvrtinu eurofondov

Najnižšie čerpanie je v cezhraničných programoch, regionálnom operačnom programe a programe určenom pre vedu a výskum. 

Chorvátski politici v poslednom čase zdôrazňovali ďalšie dve témy, a to negatívne demografické trendy a rozširovanie EÚ. V ostatných rokoch už z krajiny najmä do Nemecka, Rakúska či Írska odišlo vyše päť percent z celkových 4,2 milióna Chorvátov.

Nielen Chorvátsko, ale aj ďalšie krajiny juhovýchodnej Európy zaznamenávajú úbytok obyvateľstva v dôsledku emigrácie a nízkej pôrodnosti. Počet obyvateľov Chorvátska by sa podľa odhadov OSN mohol do roku 2050 znížiť o 17 percent.

„Je to štrukturálny, takmer existenčný problém,“ povedal premiér Andrej Plenkovič pred koncom roka pre britský denník Financial Times.

Diplomacia malých štátov: Hrať sa na obeť nepomáha

Fínsko je v počte obyvateľov porovnateľné so Slovenskom, no jeho vláda sa rozhodla hrať na medzinárodnej scéne väčšiu úlohu, než ju na to predurčuje veľkosť krajiny.

Rozširovanie EÚ o krajiny západného Balkánu opakovane viazne, pričom v októbri Rada EÚ neodobrila začatie prístupových rokovaní so Severným Macedónskom a Albánskom. Nová predsednícka krajina dúfa, že prelom by mohol priniesť summit EÚ a krajín západného Balkánu, ktorý bude Záhreb hostiť začiatkom mája.

„Tento región možno v súčasnosti prirovnať k čiernej diere uprostred Európy,“ vyhlásil chorvátsky minister zahraničných vecí Gordan Grlič Radman pre regionálne noviny Glas Slavonije.