Členské štáty Únie chcú reformovať eurosummity a lepšie tak čeliť výzvam v Trumpovej ére

Pohľad na rokovaciu miestnosť Európskej rady. [EPA-EFE/Stephanie Lecocq]

Na základe oficiálnych poznámok, do ktorých mal portál EURACTIV možnosť nahliadnuť, pracujú krajiny EÚ na zreformovaní summitov Európskej rady. Ich cieľom je zefektívnenie vzhľadom na výzvy, ktorým musí Únia aktuálne čeliť, vrátane Číny, Ruska a Donalda Trumpa.

Debata o zreformovaní summitov začala počas rotujúceho európskeho predsedníctva, ktoré v súčasnosti vedie Fínsko. Cieľom úprav je zvýšenie efektívnosti pri dosahovaní cieľov EÚ, a to najmä tých, ktoré sú uvedené v strategickom programe Únie na roky 2019 až 2024.

Podľa Nemecka, Francúzska, Holandska a Írska by sa však reformy nemali týkať len summitov, ale celej Európskej rady.

Úsilie členských štátov by však mohlo viesť ku sporom s predsedom Európskej rady, ktorý je za organizovanie summitov zodpovedný.

Očakáva sa, že nadchádzajúci predseda Európskej rady Charles Michel predloží po konzultáciách s členskými štátmi svoje vlastné odporúčania na zlepšenie fungovania stretnutí hláv štátov aj Európskej rady.

Diplomat: Európska rada funguje ako Viedenský kongres

Nemecko potrebuje, aby si európske inštitúcie plnili svoje úlohy. Mierni to pocit, že sa Nemecko správa „dominantne“, keď v skutočnosti sleduje európske záujmy, vysvetľuje nemecký diplomat.

Európske inštitúcie musia lepšie spolupracovať

Podľa niektorých krajín nie je reformovanie Európskej rady a jej summitov dostatočným krokom k zlepšeniu všeobecnej efektívnosti. Podľa Nemecka a Talianska je potrebné zlepšiť aj spoluprácu medzi ministrami a predstaviteľmi európskych štátov v oblasti zahraničnej politiky. „Potrebujeme väčšiu súdržnosť medzi Európskou radou a Radou pre zahraničné veci (FAC).“

Napäté vzťahy so Spojenými štátmi po zvolení Donalda Trumpa, vzostup Číny a ohrozovanie zo strany Ruska totiž vytvorili zo zahraničných vzťahov oblasť, ktorá dominuje všetkým stretnutiam lídrov Európskej únie. Z toho dôvodu by sa podľa mnohých členských štátov malo rozhodovanie v tejto oblasti zefektívniť.

Podľa dokumentu, ktorý má portál EURACTIV k dispozícii, je generálny tajomník Rady presvedčený, že prehodnotenie svojich pracovných  metód je na každej inštitúcii, nie na členských štátoch. Navrhol preto, aby záležitosti, ktoré spoločne rieši Európska rada a Rada Európskej únie, vrátane zahraničnej politiky, boli preskúmané v rámci prehodnotenia pracovných metód Rady EÚ.

Niektoré štáty, najmä Francúzsko, trvajú na tom, aby mali v rozhodovaní o organizovaní summitov stále silné slovo. Keď bola 15. júla téma na stole medzi ministrami, Paríž údajne požadoval, aby bola Európska rada zahrnutá do prehodnocovania pracovných metód Rady. Rovnako navrhol, že na budúcom zasadnutí Európskej rady v októbri by sa mali zhodnotiť dosiahnuté pokroky v diskusii o zmenách.

Lepšie plnenie cieľov

Strategický program EÚ na roky 2019 až 2024 obsahuje aj kapitolu o tom, ako lepšie plniť ciele zahrnuté v päťročnom pláne.

Fínsko sa aktuálne snaží zozbierať názory členských štátov na to, ako by sa mal  tento program implementovať a ako by mali byť začlenené prierezové prvky agendy, najmä pri otázkach, týkajúcich sa priblíženia EÚ občanom.

Táto oblasť bude ale prioritou až v prvej polovici nasledujúceho rotujúceho predsedníctva. Nová predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen má totiž v úmysle začať konferenciu o budúcnosti Európy s občanmi a zároveň s európskymi inštitúciami. Cieľom má byť preskúmanie fungovania EÚ.

Von der Leyen štartuje pohovory s kandidátmi na eurokomisárov

Predsedníčka budúcej Komisie môže niektorých kandidátov odmietnúť a požiadať členské krajiny o nové mená. Jej predchodca Jean-Claude Juncker pred piatimi rokmi odmietol až šesť národných kandidátov.

Občania

Počas stretnutia veľvyslancov EÚ, ktoré sa konalo v júli, Francúzsko, Španielsko, Švédsko, Slovensko, Portugalsko, Cyprus, Bulharsko a Malta vo veľkom zdôrazňovali potrebu priblížiť EÚ svojim občanom.

Ide nepochybne o jednu z najdôležitejších, ale aj najťažších výziev pre európske inštitúcie a členské štáty. Fínsko však dúfa, že vzhľadom na menej legislatívnych priorít v prvých mesiacoch predsedníctva zostane viac času na organizovanie práve takých politických diskusií, ktoré by mohli viesť k riešeniu problému.

Fínske predsedníctvo má ambíciu dotiahnuť prepojenie eurofondov a právneho štátu

Fínsky premiér Antti Rinne ohlásil, že sa fínske predsedníctvo zameria aj na hľadanie konsenzu o kontroverznom mechanizme, s ktorým majú problém viaceré členské krajiny.

Francúzsko, Belgicko, Česká republika, Švédsko, Litva, Grécko, Chorvátsko a Slovensko taktiež požadujú, aby európske inštitúcie nadväzovali a zároveň sa riadili rozhodnutiami, ktoré príjmu  ministri a európski lídri.

Podľa Nemecka je ale dôležitejšie zasielať „pozitívne správy“ občanom EÚ po každom zasadnutí Rady.