Čo robí ekonomiku odolnou? Skúsenosti z krízy z roku 2008 a ich použitie pre dnešok

Obchodníci pracujúci na burze cenných papierov 15. septembra 2008. [EPA-EFE/Kamil Krzaczynsky]

Šokom sa vyhnúť nedá a je pravdepodobné, že sa budú vyskytovať čoraz častejšie. Preto je nevyhnutné posilniť odolnosť ekonomík, teda „schopnosť krajiny odolať šoku a rýchlo sa zotaviť na úroveň svojho potenciálu (rastu) po páde do recesie“. A to na národnej aj regionálnej úrovni.

Táto schopnosť je ovplyvnená mnohými faktormi, medzi ktoré patrí napríklad sektorová štruktúra regiónu alebo krajiny, jeho hospodárska politika, finančné (vrátane cenných papierov) a nefinančné odvetvia, konkurencieschopnosť trhov s výrobkami a službami a kvalita inštitúcií na trhu s prácou.

S cieľom získať komplexnejší obraz o tom, čo je odolnosť a ako sa v priebehu rokov vyvinula v Maďarsku a Európskej únii, požiadal Political Capital o vyjadrenie troch odborníkov: Dóru Győrffy, ekonómku Maďarskej akadémie vied, Jánosa Samu, zástupcu generálneho riaditeľa maďarskej bankovej investičnej spoločnosti Concorde a Pétera Benczúra, výskumného pracovníka Spoločného výskumného centra (JRC) Európskej komisie, ktorý vystupuje v osobnej kapacite v rámci svojej expertízy.

Premyslieť ekonomiku po Covide nanovo: Prípad Maďarska

Priority vlády by mali byť investovanie do ľudí, verejných služieb a do podnikateľského prostredia vrátane digitálnej infraštruktúry, píše DANIEL PRINZ z Harvard University.

Sociálna dôvera a kvalitné vzdelávanie – aké sú ich úlohy v krízach?

Oslovení odborníci sa zhodli, že pre ekonomickú odolnosť sú nevyhnutné proticyklické hospodárske opatrenia, silné inštitúcie so značnou dôverou verejnosti a znalostná ekonomika, ktorá napomáha udržateľnému rastu.

Podľa ekonómky Dóry Győrffy stále platí starý keynesiánsky makroekonomický konsenzus o krízovom manažmente a odolnosti. Proticyklické hospodárske politiky majú stále dôležitú úlohu pri zmierňovaní negatívnych účinkov kríz.

V Maďarsku boli obe obdobia, to predchádzajúce finančnej kríze v roku 2008 a aj to pred pandémiou, plné procyklických opatrení. Jediným rozdielom bol zdroj ich procyklickosti: fiškálna politika pred rokom 2008 a menová politika pred COVID-19. Tento jav je ale v dôsledku tlaku volebných cyklov pomerne rozšírený aj v iných krajinách.

Győrffy zdôrazňuje, že ekonomickú odolnosť krajiny ovplyvňuje aj úroveň sociálnej a inštitucionálnej dôvery. Nová štúdia z univerzity v Göteborgu ukázala, že medzi nimi existuje príčinná súvislosť. Preto je obzvlášť dôležité, či je spoločnosť presvedčená, že inštitúcie konajú vo verejnom záujme a majú potrebné odborné znalosti. Ak dôvera chýba, silný inštitucionálny systém, ktorý by pomohol pokrízovému zotaveniu alebo posilnil odolnosť, vzniknúť nemôže.

Ekonomická odolnosť medzi regiónmi a krajinami je tiež spojená s rozvojom znalostnej ekonomiky. „Hospodársky pokles je najmenší v regiónoch, kde je najväčší znalostný sektor,“ uviedla Győrffy. Okrem rýchlejšej adaptácie na otrasy je silná znalostná ekonomika tiež základom dlhodobej digitálnej a zelenej transformácie Európskej únie, ktorá vyžaduje aj významné štrukturálne zmeny na trhu práce.

Príležitosti post-pandemickej obnovy pre Vyšehradskú skupinu

Pandémia tvrdo zasiahla región Vyšehradskej štvorky po ekonomickej stránke. K dispozícii sú však viaceré fondy, ktoré môžu podporiť obnovu a prechod na zelenšie a digitálnejšie hospodárstvo. Detailne ich popisuje ekonómka DORIS HANZL-WEISS.

Konkurencieschopnosť a udržateľný rozvoj

So znalostnou ekonomikou a ekonomickou odolnosťou úzko súvisí aj to, či je stratégia krajiny na zlepšenie konkurencieschopnosti založená na nákladoch, alebo na kvalite. V nedávnej štúdii Győrffy porovnala priemyselné stratégie krajín v regióne strednej a východnej Európy po roku 2008. Zistenia naznačujú, že priemyselná stratégia založená na nákladoch, akou je aj tá maďarská, nevedie k udržateľnému rastu, ani k posilneniu ekonomickej odolnosti. Vo veľkej miere totiž závisí od faktorov, ako sú priame zahraničné investície (PZI) alebo pracovná sila – čo potenciálne vedie k pasci stredného príjmu.

V roku 2004, po vstupe Maďarska do EÚ, bol ťahúňom modernizácie práve vysoký prílev zahraničných investícií. Tieto prílevy však po kríze v roku 2008 a počas pandémie COVID-19 poklesli. Priame zahraničné investície sa zároveň čoraz viac zameriavajú na regióny s kvalifikovanou pracovnou silou. Úroveň investícií do ľudského kapitálu je ale v Maďarsku nízka, čo má z dlhodobého hľadiska za následok potenciálny pokles priamych zahraničných investícií. Ani veľké množstvo kapitálu Európskej únie, ktorý prúdi do Maďarska, významne konkurencieschopnosť krajiny nezlepšilo. Pracovná kapacita a produktivita pracovnej sily sa zhoršila a technické a produktívne medzery pretrvávajú.

Pokiaľ ide o konkurencieschopnosť, János Samu dodáva, že hoci domáce hospodárske subjekty v posledných desaťročiach zosilneli a tiež sa vytvorila silná podnikateľská vrstva, ich dlhodobý úspech určí až kvalita hospodárskej súťaže medzi nimi. Podľa Samu môže konkurencieschopnosť z dlhodobého hľadiska výrazne zlepšiť aj zmena postoja vlády ku kapitálovým trhom. Tvrdý prístup z 90. rokov sa v Maďarsku postupne mení, stále je však predčasné hovoriť, či to bude zmena dostatočná.

Daň za odpad aj spoločný dlh. Ako zaplatia členské štáty pokrízovú obnovu?

Lídri Európskej únie tlačia na ratifikáciu rozhodnutia, ktoré umožní nové zdroje financovania jej rozpočtu. Zatiaľ tak urobilo sedem štátov, Slovensko sa k nim plánuje pridať do leta. Slovenské príspevky do únijného rozpočtu sa zvýšia, zostaneme však čistým príjemcom.

Nový rámec pre odolnosť v rámci EÚ

Benczúr zdôraznil, že v politikách EÚ prevláda širší – inštitucionálny, sociálny a ekonomický – prístup  k odolnosti, pretože sa v budúcnosti očakáva nárast počtu kríz a šokov. Vzhľadom na to, že odolnosť okrem ekonomických faktorov určuje celá škála premenných, sa v správe Komisie o strategickom výhľade z roku 2020 navrhlo posilnenie odolnosti v štyroch rozmeroch.

Jedná sa o sociálnu a ekonomickú oblasť, vrátane inštitucionálnej a sociálnej dôvery, udržateľný rast, teda prechod k zelenej a digitálnej ekonomike a geopolitiku. Otázky spoločenského blahobytu a rovnosti sú v centre pozornosti únijného diskurzu o odolnosti už roky. Ukázalo sa totiž, že v členských krajinách, v ktorých boli pred krízou vyššie výdavky na sociálnu ochranu, mal hospodársky šok krátkodobo menší negatívny efekt.

Slabšia ekonomická odolnosť môže zároveň viesť k nižšej trajektórii rastu po krízach. Ak sú krízami najviac postihnuté vždy tie isté krajiny, chýbajúca odolnosť prehlbuje nerovnosti medzi členskými krajinami. To môže viesť až k štrukturálnym obmedzeniam fungovania Únie.

Pred rokom 2008 došlo v EÚ k silnej konvergencii HDP a príjmov, tá sa však po finančnej kríze zvrátila. Po tomto roku sa od priemeru EÚ v raste HDP a príjmov meraných Giniho koeficientom najviac odchýlili južné krajiny. Podobný efekt v týchto krajinách pozorujeme aj počas pandémie COVID-19.

Benczúr upozorňuje aj na geopolitické aspekty ekonomickej zraniteľnosti. V globalizovanom svete bývajú dodávateľské reťazce vystavené vážnym hrozbám – napríklad narušenie vývozu austrálskeho vína do Číny, ťažkosti pri obstarávaní častí vozidiel alebo ohrozenie dovozu materiálov vzácnych nerastov nevyhnutných pre západné technológie a obranný priemysel. V reakcii na tieto výzvy získala strategická autonómia EÚ poprednú úlohu v správe Európskej komisie o strategickom výhľade z roku 2020.

Na základe skúseností z krízy v roku 2008 môžeme konštatovať, že skúmanie hospodárskej odolnosti ako izolovaného fenoménu nemusí byť efektívne, pretože na ňu vplýva množstvo faktorov. Sociálna ochrana, sociálny blahobyt a dôvera, ako aj sila a dôvera v inštitucionálny systém, to všetko sú premenné, ktoré silne ovplyvňujú schopnosť regiónov a krajín odolávať krízam, alebo sa im prispôsobiť. Ekonomickú odolnosť nemožno posilniť bez holistického prístupu, ktorý zohľadňuje aj tieto dimenzie. Posun v zameraní už vidieť na rozhodnutiach a únijnom diskurze. Otázkou ale zostáva, či tento meniaci sa prístup k odolnosti pretavia členské štáty do reality.