Čo znamená odklad brexitu pre voľby do Európskeho parlamentu?

Britský europoslanec Nigel Farage reční počas rozpravy v Európskom parlamente. [EPA-EFE/Patrick Seeger]

Ak sa odloží termín brexitu, Británia sa bude musieť zúčastniť májových volieb do Európskeho parlamentu, inak jej hrozí žaloba pred Súdnym dvorom EÚ. Diplomati EÚ sa obávajú, že Briti do Štrasburgu pošlú 73 Nigelov Farageov.

Po tom, čo britský parlament jednoznačne odmietol dohodu o vystúpení Británie z EÚ, ktorú s európskymi vyjednávačmi vyrokovala premiérka Theresa Mayová, sa čoraz intenzívnejšie začalo hovoriť o odklade termínu britského odchodu z EÚ.

Spojené kráľovstvo má oficiálne vystúpiť 29. marca 2019, teda presne dva roky po oficiálnom spustení článku 50 Lisabonskej zmluvy, ktorý upravuje vystúpenie krajiny z EÚ.

Žiadosť britskej vlády o predĺženie článku 50 by muselo jednomyseľne schváliť všetkých 27 členských štátov. Z úst viacerých európskych lídrov už viackrát zaznelo, že odkladu brániť nebudú. Theresa Mayová ale Bruselu musí predstaviť konkrétny plán odchodu, ktorý bude mať podporu väčšiny Dolnej komory britského parlamentu.

Otázne ale je, ako sa hlavné mestá zachovajú, ak sa odchod predĺži o viac ako dva mesiace. Na 23. až 26. mája sú totiž naplánované voľby do Európskeho parlamentu, 2. júla by sa noví europoslanci mali stretnúť prvýkrát na ustanovujúcej schôdzi.

V takom prípade by si svojich reprezentantov do legislatívneho orgánu EÚ, ako minulý týždeň potvrdil hovorca Európskej komisie Margaritis Schinas, museli voliť aj britskí voliči.

Veľkú Britániu dnes v Štrasburgu zastupuje 73 europoslancov.

Mayová prežila hlasovanie o nedôvere. Čo to znamená pre brexit?

Theresa Mayová má päť dní na to, aby predstavila alternatívny plán britského vystúpenia z EÚ. Ak na svoju stranu nezíska všetkých konzervatívcov ani unionistov, potrebnú väčšinu v parlamente môže hľadať aj v opozícii.

Až 73 Farageov v europarlamente?

Niektoré členské štáty môžu mať na odklad brexitu iný názor. Hlavný dôvod? Novozvolení britskí europoslanci by sa podieľali na voľbe nových členov Európskej komisie, vrátane jej predsedu. Európsky parlament má v procese voľby európskej exekutívy právo veta.

Vo viacerých členských krajinách je na vzostupe krajná pravica a populistické euroskeptické strany, čo sa určite premietne aj do zloženia europarlamentu. Spájanie ich síl s Nigelom Faragom pri voľbe novej Komisie, ako cituje jedného z vysokopostavených európskych diplomatov agentúra Bloomberg, je „to posledné, čo EÚ potrebuje“.

Farage, jeden z hlavných predstaviteľov kampane za vystúpenie Británie a bývalý vodca Strany nezávislosti Spojeného kráľovstva (UKIP) už avizoval, že sa v prípade odkladu brexitu bude uchádzať o znovuzvolenie do europarlamentu.

Diplomati EÚ sa podľa Bloombergu obávajú, že britskí voliči, otrávení z nekonečných brexitových rokovaní a s vedomím, že Británia z EÚ tak či tak vystúpi, do europarlamentu nepošlú jedného, ale „73 Nigelov Farageov“.

Únia sa v minulom roku dohodla, že 27 zo 73 britských kresiel po brexite zanikne. Zvyšných 46 bude slúžiť ako rezerva pre prípadné rozšírenie EÚ. Počet poslancov v europarlamente sa tak zníži na 705.

Slovensko, po prerozdelení mandátov bude mať naopak o jedného europoslanca viac, teda 14.

Britských poslancov voliť netreba

O niečo kontroverznejšie riešenie minulý týždeň europoslancom podľa denníku Financial Times ponúkol právny servis Európskeho parlamentu. Británia by sa podľa jeho právneho výkladu eurovolieb vôbec nemusela zúčastniť.

Britskí europoslanci by vykonávali svoj mandát až do zvolenia nového zloženia Parlamentu. V ňom by už Spojené kráľovstvo nemalo ani jedno kreslo. Ostatné členské štáty by mali rovnaký počet europoslancov ako dnes. Poslanecké mandáty by sa prerozdelili podľa pôvodnej dohody – vrátane zvýšenia počtu slovenských kresiel – až v momente, keď vystúpenie Spojeného kráľovstva nadobudne právnu účinnosť.

Ako by vyzeral europarlament z roku 2014 podľa nových pravidiel

Nové navrhované prerozdelenie kresiel v Európskom parlamente môže byť výhodné pre politické skupiny ALDE a EĽS. Pravdepodobne bude na úkor ľavice a krajnej pravice, píše Nicholas Whyte, riaditeľ APCO Global Solutions.

„V niektorých kľúčových členských štátoch politici veria, že ak chce Európska rada odložiť termín vystúpenia za 1. júl, otázka eurovolieb sa dá vyriešiť jednostranovým protokolom, ktorý by sa relatívne rýchlo dal ratifikovať,“ upresňuje Charles Grant z londýnskeho think-tanku Centre for European reform (CER).

Právnici Parlamentu ale vo svojom odporúčaní neupresňujú, aký by bol ďalší postup, ak sa Británia nakoniec rozhodne v Únii zostať. Takéto riešenie by podľa jeho kritikov zároveň ohrozilo právoplatnosť novoustanoveného Európskeho parlamentu a žaloby voči Spojenému kráľovstvu zo strany Komisie alebo Britov za nedodržanie jeho záväzkov vyplývajúcich z európskych zmlúv.

Británia sa musí zúčastniť volieb

Podobne na Výbore pre ústavné veci Európskeho parlamentu argumentovala poľská europoslankyňa Danuta Hübnerová (EPP). Poľka tvrdí, že každá členská krajina EÚ musí „zabezpečiť, aby jej občania mali svojich zástupcov v Európskom parlamente“. Informáciu v utorok (22. januára) priniesol bruselský portál Politico.

Odmietnutie usporiadania volieb by podľa nej znamenalo „porušenie zmlúv EÚ a unijnej volebnej legislatívy“. Ak by Británia svojim voličom uprela právo vybrať svojich zástupcov do zákonodarného orgánu EÚ, vystavila by sa hrozbe žalôb pred Súdnym dvorom EÚ.

„Dúfajme ale, že sa to nestane,“ tlmočila europoslancom svoje obavy Hübnerová.

Ak by sa Británia predsa len vybrala touto cestou, EÚ by musela pristúpiť k úprave európskych zmlúv. To by si vyžadovalo jednohlasný súhlas dvadsaťsedmičky a ratifikáciu všetkými členskými štátmi.

„Na toto ale naozaj nemáme čas,“ dodala poľská europoslankyňa.

Slovensko po voľbách do Parlamentu pošle 13 poslancov

Na to, že Spojené kráľovstvo bude členom EÚ aj na začiatku nového volebného obdobia sa pripravuje aj slovenské vláda. Slovensko v eurovoľbách bude voliť 14 europoslancov.

V stredu (23. januára) vláda v skrátenom legislatívnom konaní schválila opatrenie, na základe ktorého sa po voľbách funkcie ujme len 13 zvolených europoslancov. Mandátu sa teda neujme zvolený kandidát tej politickej strany alebo koalície, ktorá vykázala najmenší zostatok delenia.

Z návrhu nie je jasné, či sa tento kandidát po definitívnom vystúpení Británie automaticky ujme funkcie.

Mimoriadnu legislatívu musí ešte schváliť Národná rada.

Partner

Projekt EP7 Vote for your EU

Sledujte

Mediálny partner