Črtá sa Konferencia o budúcnosti Únie. Ministerstvo zahraničia sa radí s odborníkmi a pripravuje úlohy pre vládu

Ilustračný obrázok. Slávnostné podpísanie Deklarácie o zahranično-politickom smerovaní SR najvyššími ústavnými činiteľmi SR, máj 2020. [TASR/Michal Svítok]

Informovanosť o EÚ nie je cieľ sám o sebe, má nám pomáhať robiť lepšie politiky, hovorí Alexander Duleba zo SFPA na margo pripravovanej Konferencie o budúcnosti EÚ, ktorej štart a presná podoba sú stále nejasné.

Mala to byť udalosť minulej jari. V máji, na deň Európy, mala počas chorvátskeho predsedníctva v Rade EÚ slávnostne odštartovať Konferencia o budúcnosti Európy (KOBE), ktorá by do života uviedla impulz francúzskeho prezidenta Emanuela Macrona. Únia si aj takouto formou vnútornej reflexie so zapojením občanov chce odpovedať na otázku, ako ďalej po brexite. Pandemická realita ale znamená, že ani dnes nie je jej začiatok stanovený a nie sú známe ani jej presné parametre.

Veci by sa podľa štátneho tajomníka Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Martina Klusa (SaS) mohli pohnúť už budúci týždeň na neformálnom zasadnutí Rady pre všeobecné záležitosti (GAC). Slovensko tiež paralelne chystá svoj národný príspevok. Prípravy má pod palcom práve rezort diplomacie. Pravdepodobne ešte v polovici decembra, by sa mal uskutočniť „výkop“, na ktorom sa k projektu prihlásia aj traja najvyšší ústavní činitelia.

O parametroch Konferencie sa hovorilo na online podujatí Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku „Slovensko a Konferencia o budúcnosti EÚ“.

Dva piliere Konferencie na Slovensku

Predbežne sa na Slovensku ráta s dvoma piliermi. Jeden bude viac zameraný na širokú verejnosť a podujatiami v regiónoch a na akademickej pôde nadviaže na starší projekt ministerstva zahraničia pod značkou MYSMEEÚ. Druhým pilierom majú byť expertné diskusie na 10 až 15 vybraných sektorových tém, ktorých cieľom by malo byť vygenerovať odporúčania pre vládu. Pochopiteľne, forma oboch bude výrazne závisieť od toho, ako sa bude vyvíjať situácia so zvládaním pandémie.

„Zároveň chystáme aj prieskum verejnej mienky, kde by mali občania odpovedať aj na kritické otázky týkajúce sa EÚ,“ hovorí štátny tajomník Klus.

Ten zároveň pripúšťa, že atmosféra v Únie nie je po maďarskom a poľskom vete rozpočtu Únie kvôli právnemu štátu ideálna, ale dúfa, že sa neprenesie do KOBE. „Bude to pôda na otvorenie otázok a ponúknutie alternatívy. Môžeme sa rozprávať aj o tom, do akej miery je jednomyseľnosť udržateľná,“ hovorí Klus.

Maďarsko a Poľsko blokujú európsky rozpočet aj program obnovy

Maďarsko a Poľsko blokujú prijatie viacročného európskeho rozpočtu a plánu obnovy. EÚ tak hrozí zdržanie či úplné zablokovanie dvoch biliónov eur, určených na prekonanie koronakrízy a financovanie európskych programov.

Podľa europoslanca Vladimíra Bilčíka (EPP, Spolu-OD) prijal Európsky parlament rozsiahlu rezolúciu o svojich predstavách o KOBE. Tá by mala podľa neho riešiť dôsledky brexitu, otázky súvisiace s priebehom eurovolieb, napríklad ako ďalej so systémom Spitzenkandidátov, a samozrejme aj otázky, ktoré priniesla pandémia. Zároveň si europoslanci myslia, že by konferencia mala mať ambíciu zapojiť čo najviac ľudí, čo si bude vyžadovať aj adekvátne materiálne zabezpečenie.

Na tom, kto bude Konferencii predsedať z centrálnej európskej úrovni zatiaľ nie je politická zhoda, tvrdí Bilčík. Guy Verhofstadt, ktorého meno sa v tejto súvislosti spomínalo, sa ukázal ako nepriechodný. Bilčík predpokladá, že pôvodný záver konferencie v roku 2022 sa môže posunúť na neskôr. Za dôležité ale pokladá, aby KOBE nebola len o inštitúciách ale najmä o „praktických veciach“. Príkladom je podľa neho zdravotná únia.

Koncepcia národnej verzie KOBE sa bude preberať aj na Výbore pre európske záležitosti Národnej rady SR.

Jeho predseda Tomáš Valášek (Za ľudí) hovorí, že by nás malo trápiť, že Slováci stále rozmýšľajú o EÚ „ako o planéte okolo ktorej obiehame“. KOBE by v tomto mohla podľa neho pomôcť. Výbor chce s ministerstvom zahraničia o podobe KOBE ešte rokovať. Valáškov plán je pozvať si na výbor všetkých ministrov, ktorí sa najviac zapájajú do diania v EÚ. Zdá sa mu, že niektorí ministri vnímajú EÚ ako niečo, „čomu sa nemusia až tak venovať, respektíve až po 17. hodine keď skončia tie dôležité národné záležitosti“.

EURACTIV Podcast | Tomáš Valášek: Riešiť európske záležitosti na ministerstve zahraničia je takmer absurdné

VOĽBY 2020 | Únii sme za 15 rokov neponúkli žiadnu víziu, hovorí gestor zahraničnopolitických a obranných tém strany Za ľudí. Aby sa európska politika uchytila na všetkých rezortoch, navrhuje presun kompetencií z rezortu diplomacie pod Úrad vlády. 

„Nebude to jednoduchý proces“, priznáva Valášek, ale verí, že jedným z výsledkov KOBE môže byť aj „zmena v rozmýšľaní ministrov“. O ktorých hovorí, nekonkretizoval.

Osobne je rád, že sa KOBE koná až po amerických prezidentských voľbách a v čase nástupu Joea Bidena do prezidentského kresla, čo umožní lepšie hovoriť o téme strategickej autonómie EÚ. Dúfa, že sa do začiatku Konferencie nájde aj dohoda o 7-ročnom rozpočte EÚ. Na otázku, či by mala byť okolo KOBE nejaká koordinácia vo V4, Valášek odpovedá, že si „nevie predstaviť horšiu tému na spoluprácu vo V4 ako je budúcnosť Európy“.

Predstavy o EÚ sú dodané zvonku

Viac o tom, ako Slováci rozmýšľajú o EÚ rozprávala Aneta Világi z Katedry politológie FiF Univerzity Komenského. Upozorňuje na niektoré výskumné zistenia užitočné pre konzultácie s občanmi. Jedným z nich je, že podpora členstva v EÚ je vnímaná na úrovni výhod pre krajinu, už menej je ale pociťovaná na osobnej a individuálnej úrovni. Ide podľa nej o podporu, ktorá bola budované externe. Keby sa politický diskurz v krajine odklonil od väčšinovej podpory EÚ, medzi občanmi by sa tiež nebolo veľmi o čo oprieť. „Preto hovoríme o plytkej podpore,“ vysvetľuje Világi. Hlbšia komunikácia preto je podľa nej namieste.

Výskumy Katedry politológie FiF UK tiež zachytili, že ani negatívne naratívy o EÚ sa zväčša neformujú na základe osobnej skúsenosti, ale sú „sýtené externe“, či už z dezinformačných médií alebo z časti politického diskurzu. „Aj keď ľudia politikom nedôverujú, to neznamená, že nepreberajú ich naratívy,“ vysvetľuje Világi. Z analýzy médií zase vyplýva, že dezinformačné weby sa venujú EÚ viac ako mainstreamové médiá a ak tak robia, je to spravidla v negatívnej optike.

Nový minister zahraničia sľubuje boj proti „konšpiračnému eldorádu“

Ivan Korčok odmieta predstavu Slovenska ako mostu medzi západom a východom. Jeho prioritou je jasne komunikovať, kam Slovensko zahraničnopoliticky patrí.

V plánovaných podujatiach bude podľa Anety Világi najmä pri mladých ľuďoch lepšie fungovať mediácia ako prednášky. Zároveň upozorňuje, že na stretnutia s občanmi treba prísť pripravený so schopnosťou korigovať niektoré tvrdenia, ktoré sa objavujú, napríklad, že „sami, bez EÚ, si budeme vedieť poradiť lepšie“.

Dôvera je krehká

Úrad splnomocnenca vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti ponúka pre realizáciu KOBE svoje skúsenosti z oblasti participácie a otvoreného vládnutia, potvrdil splnomocnenec Martin Giertl. Sám považuje projekt KOBE za „fantastickú príležitosť“. Upozorňuje, že kľúčové bude získať pre ňu „silné politické krytie“. „Mala by to byť téma premiéra.“

Podľa Giertla je to po európskej zelenej dohode už druhá veľká téma, ku ktorej na Slovensku už existuje platforma pre občiansku spoločnosť. Rovnako je možné použiť modely z diskusií o Agende 2030. Giertl zároveň uznáva, že sme v minulosti nie vždy „šikovne pracovali s verejnosťou“. Spomína príklady debaty o pláne obnovy alebo o novom programovom období eurofondov. Dôsledkom podľa neho je, že verejnosť je k takýmto aktivitám opatrnejšia.

KOBE by mala podľa splnomocnenca plniť aj edukačnú úlohu. Hoci je Slovensku relatívne veľká podpora pre EÚ, „spôsob, ako o nej učíme na školách trpí veľkými nedostatkami“.

Alexandra Poláková-Suchalová z Fakulty sociálnych a ekonomických vied UK hovorí, že participácia funguje najlepšie na lokálnej úrovni. Hoci prebehli pilotné projekty aj na národné úrovni so zapojením ministerstiev, tieto sú podľa nej „najbolestivejšie“.

Za dôležité považuje, aby KOBE neprispela k „únave z participácie“. „Dôvera je krehká a jej jej málo,“ upozorňuje Poláková-Suchalová.

Prekvapuje ju, že doterajšie materiály o KOBE hovoria hneď o „spolurozhodovaní“. Dizajn participatívneho procesu sa podľa jej slov skladá z informovania, konzultovania až v tretej fáze sa dá hovoriť o spolurozhodovaní. „Je to ako začať so strechou na dome, ak nemáte základy,“ argumentuje.

Dôležité je to podľa nej aj v nadväznosti na zistenia, že vnímanie EÚ je skôr stereotypné, s výnimkou konšpirácií.

V spomínaných troch fázach participatívneho procesu existuje podľa Polákovej-Suchalovej veľa nástrojov, ktoré je možné použiť, fungujú a sú overené. Ich výber bude závisieť od toho, ako bude nakoniec proces nastavený. Aj veľké zhromaždenia sú podľa výskumníčky možné, za predpokladu, že bude zabezpečené kvalitná facilitácia. Jedna z ciest je teoreticky to presunú na úroveň samospráv, kde aj ZMOS vyjadril určitú pripravenosť sa zapojiť. Ich kapacity sú ale po plošnom testovaní otázne.

V prvej fáze, zase akademička odporúča masívnu informačnú kampaň, ktorá by dokázala vysvetliť, prečo je dôležité sa Konferencie zúčastniť.

Eurofondy pomáhajú zavádzaniu participácie v slovenských samosprávach

Kraje aj mestá sa zapájajú do projektov participatívnej tvorby politík financovaných z európskych fondov, najmä z operačného programu Efektívna verejná správa. EURACTIV.sk zmapoval snahy o systematické zapájanie verejnosti na úrovni krajov a miest.

Bicykel už máme vymyslený

Alexander Duleba z SFPA pripomína, že Slovensko má 20 ročné skúsenosti s pokusmi o inštitucionálnu diskusiu o EÚ. Z nich vyzdvihuje najmä projekt Národný konvent o EÚ, ktorý SFPA realizovala v rokoch 2004 až 2007. Neskôr sa vlády rozhodli v ňom nepokračovať, no SFPA ho „vyviezla“ do viacerých kandidátskych krajín, kde sa úspešne realizuje.

„Bicykel už máme vymyslený a ignorujeme ho. Úspešne funguje na Západnom Balkáne, no u nás skapal pes,“ konštatuje Duleba.

Je niekoľko základných skúseností, ktoré je podľa Dulebu pri KOBE potrebné zohľadniť. Prvá je, že slovenská verejnosť má malý záujem o inštitucionálne otázky EÚ. „Je to takmer nemožná úloha, pretože je to príliš abstraktné,“ myslí si Duleba. Naopak, to, čo Národný konvent ukázal, že funguje, je vťahovať ľudí do diskusie o politikách, ktoré každodenne ovplyvňujú ich život. To sa dá robiť cez sektorové pracovné skupiny, napríklad pre poľnohospodárstvo.

Ľudia ale musia pocit, že je to dôležité, prízvukuje analytik. Na to sa za to musí postaviť premiér a minister a účastníci musia mať tiež istotu a vidieť, že snaha má koncovku v podobe pretavenia odporúčaní do oficiálnych pozícií Slovenska. Ďalšou podmienkou je, že diskusie musia byť dobre pripravené, štruktúrované a za účasti tvorcov politík a expertov.

„Dá sa to zorganizovať. Dnes, v digitálnej dobe, ešte možno oveľa lepšie,“ hovorí Duleba. Až cez takéto diskusie môže u účastníkov sekundárne vzniknúť aj záujem napríklad o kompetenčné otázky v EÚ, myslí si.

V každom prípade, KOBE podľa neho nemôže byť úlohou len pre Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí, ale potrebuje nevyhnutne zaangažovať aj ďalších ministrov cez stratégiu vlády. Podľa Dulebu často zabúdame, že informovanosť o EÚ nie je cieľ sám o sebe ale slúži na to, aby sme mohli robiť lepšie európske politiky.

Riaditeľka odboru všeobecných záležitostí a vzťahov s inštitúciami EÚ na ministerstve zahraničia Andrea Elscheková Matisová ubezpečuje, že materiál o KOBE sa bude schvaľovať na úrovni vlády SR a budú v ňom konkrétne úlohy pre všetkých členov vlády. „Ich participácia je absolútne nevyhnutná,“ hovorí Elscheková Matisová.