Daň za odpad aj spoločný dlh. Ako zaplatia členské štáty pokrízovú obnovu?

Transparent Next Generation EU na sídle Európskej komisie v Bruseli. [EC - Audiovisual Service]

Lídri Európskej únie tlačia na ratifikáciu rozhodnutia, ktoré umožní nové zdroje financovania jej rozpočtu. Zatiaľ tak urobilo sedem štátov, Slovensko sa k nim plánuje pridať do leta. Slovenské príspevky do únijného rozpočtu sa zvýšia, zostaneme však čistým príjemcom.

Národné diskusie sa v týchto dňoch točia okolo plánov obnovy. Tie majú krajiny predložiť už do konca apríla a ukázať, ako plánujú využiť 750-miliardový balík peňazí, ktorý Únia vyčlenila na ekonomické zotavenie z krízy. Menej pozornosti sa však venuje tomu, ako tieto reformy a investície krajiny zaplatia.

Európski lídri na konferencií v rámci Európskeho parlamentného týždňa v pondelok (22. februára 2021) začali zdôrazňovať aj túto stránku stratégie. „Iba s ratifikovaným rozhodnutím o vlastných zdrojoch môžeme do obnovy priliať aj palivo,“ povedala v prejave predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen. „Obyvatelia Európy nemôžu čakať. Naša spoločná budúcnosť je teraz úplne vo vašich rukách – v rukách parlamentov v Európe“.

Členské krajiny v rámci tohto rozhodnutia ratifikujú financovanie zdrojov Next Generation EU zo spoločného dlhu. Aby si Komisia mohla takto veľký objem peňazí požičať efektívne, dočasne dvíha maximálny strop na príspevky zo spoločného rozpočtu.

Tie sa však nemusia naozaj zvýšiť, pretože na splátky majú v budúcnosti zarábať nové európske dane. Prvým z nich je poplatok z nerecyklovaného plastu, ktorý bude fungovať už od tohto roku.

Vydávanie spoločného dlhu ale nemôže odštartovať, kým rozhodnutie neschváli všetkých 27 krajín. Zatiaľ tak urobilo sedem – Bulharsko, Francúzsko, Chorvátsko, Cyprus, Malta, Portugalsko a Slovinsko.

Takmer po troch rokoch sa Únia dočkala: Lídri dotiahli dohodu o eurorozpočte

Premiéri a prezidenti sa dohodli aj na ambicióznejších emisných cieľoch. Do roku 2030 sa emisie skleníkových plynov majú znížiť o 55 percent voči stavu z roku 1990. Premiér Matovič tvrdí, že počas summitu podporil ambicióznejší 65-percentný cieľ. 

Spoločný európsky dlh

Základom financovania 750 miliardového balíka Next Generation EU, ktorého vyplatenie je založené na národných plánoch obnovy, je vydávanie spoločného európskeho dlhu. Komisia zmeny vo financovaní únijného rozpočtu navrhovala už v máji 2018.

Ešte vo februári minulého roka sa ale lídri členských štátov na znení nedohodli. Možnosť spoločných „korona-bondov“ dlho blokovali krajiny ako Nemecko a Holandsko, ktorým sa predstava ručenia za ostatné členské štáty nepáčila. V marci však svoj postoj prehodnotili.

Komisia si svoju trhovú pozíciu pri požičiavaní takéhoto objemu peňazí posilnila aj zvýšením stropu na národné príspevky do rozpočtu Únie. Tento strop definuje maximálne množstvo peňazí, ktoré si môže Komisia od členských štátov vypýtať počas jedného roka. Ten permanentný sa po odchode Spojeného kráľovstva z Únie zvýšil z 1,2 percenta na 1,4 percenta hrubého národného dôchodku Únie.

Krajiny k tomu navyše ratifikujú aj dočasné zvýšenie o 0,6 percentuálnych bodov. Práve týmto dočasným zvýšením chce Komisia ručiť za vysoké pôžičky na zaplatenie Next Generation EU. Veritelia sa tak budú môcť spoľahnúť, že si Komisia bude schopná od členských štátov vypýtať dosť peňazí, aj v prípade zhoršenia ekonomickej situácie. Dočasný strop má fungovať až do splatenia požičaných peňazí.

Nemecko a Holandsko sú ochotné diskutovať o európskych dlhopisoch

Nemecko a Holandsko, dvaja najväčší odporcovia spoločného dlhu eurozóny, sú otvorení myšlienke eurobodov, ktoré by pomáhali zmierniť hospodárske následky pandémie koronavírusu.

Nové vlastné zdroje

Okrem príspevkov nastavených podľa hrubého národného dôchodku Únie je jej rozpočet dnes financovaný najmä príjmami z ciel a DPH. Aj tieto zložky čakajú v rámci nového rozhodnutia Rady zmeny.

Po novom si budú krajiny môcť ponechať 25 percent z vyzbieraných ciel, miesto doterajších 20. Mení sa aj metodológia výpočtu časti DPH, ktoré putuje Únií. Zjednotí sa na 0,3 percenta. Nemecko, Holandsko a Švédsko mali totiž doteraz zníženú hranicu na 0,15 percenta.

Od roku 2021 sa k týmto zdrojom pridáva aj nový príspevok, a to z nerecyklovaného plastového odpadu. Za každé kilo takéhoto odpadu krajiny do rozpočtu Únie pošlú 80 centov. V roku 2018 Slovensko napríklad vyprodukovalo 105 tisíc ton nezrecyklovaného plastu. V rámci nových pravidiel by to znamenalo ďalších 84 miliónov eur do rozpočtu Únie.

Krajiny, ktorých ekonomiky sú menej výkonné, ako je priemer Európskej únie, však dostanú z tohto poplatku zľavu. Pre Slovensko bude predstavovať 17 miliónov eur.

Parlament presadil mapu

Európsky parlament však s takýmto nastavením úplne spokojný nebol. Chce totiž úplne nové formy financovania, ktoré budú vychádzať z cieľov Únie. Jeho vízia je, že sa z nich bude dať splácať celý grantový komponent Next Generation EU, čo predstavuje 390 miliárd eur.

Daň z nerecyklovaného plastového odpadu je iba „prvý čiastočný krok“ v napĺňaní ich predstáv. Ročne totiž do rozpočtu prihodí iba šesť až osem miliárd eur.

Komisia, Parlament a Rada sa tak dohodli na mape, ktorá plánuje predstavenie nových vlastných zdrojov. Na je základe má byť do júna 2021 predstavený návrh na nový mechanizmus kompenzácie uhlíka na hraniciach, digitálna daň a vynovený systém obchodovania s emisiami. Tieto majú  do platnosti vstúpiť od roku 2023.

Do júna 2024 má byť zase predstavená daň na finančné transakcie a bližšie nešpecifikovaný finančný príspevok, spojený s podnikaním, alebo spoločný základ korporátnej dane. Ten by mal začať platiť od roku 2026.

Komisia sa v tejto dohode zaviazala predstaviť návrhy, Rada zas tieto návrhy prediskutovať. Nič však negarantuje, že tieto diskusie niekam povedú. Ani krajiny sa ratifikáciou rozhodnutia k týmto novým formám zdanenia nezaväzujú.

Čo to znamená pre Slovensko

Slovensko bude medzi rokmi 2021 až 2027 príjemcom 26,1 miliardy eur. 18,6 miliárd z toho je v rámci viacročného finančného rámca. Granty Next Generation EU predstavujú 7,5 miliárd eur. Zmeny však navýšia aj príspevky, ktoré ročne posiela do Únie.

Odvod do finančného rámca predpokladá ministerstvo financií na osem miliárd eur. Splácanie grantov z Next Generation EU je nastavené na 3,9 miliardy eur.

„Suma bude splatná až po roku 2027 a harmonogram splácania bude nastavený tak aby sa do 31. decembra 2058 zabezpečilo stabilné a predvídateľné znižovanie záväzkov,“ odkazuje rezort financií.

Kým v predkrízovom roku 2019 bol odvod do rozpočtu Únie vo výške 750 miliónov eur, ministerstvo financií na tento rok očakáva už viac ako miliardu. V súčasnosti podľa neho až 75 percent tejto platby tvorí odvod založený na hrubom národnom dôchodku. Odvod založený na DPH predstavuje 11 percent a ten z ciel osem percent. Zvyšok je spoluúčasť na korekciách pre vybrané členské štáty. Tieto pomery sa po zavedení novej platby za plasty upravia.

Napriek tomu, že nové zdroje načrtnuté v mape európskych inštitúcií ešte nie sú prijaté, náš rezort financií už s niektorými v predbežných odhadoch ráta. Konkrétne s digitálnou daňou a tou z finančných transakcií. Neráta ešte s nástrojmi, ktoré majú byť predstavené od roku 2024.

„Oba tieto zdroje by mohli znížiť zdroj založený na hrubom národnom dôchodku približne o päť percent,“ približuje pre EURACTIV Slovensko ministerstvo financií.

Rozhodnutie je na Slovensku prijímané ako vládna medzinárodná zmluva, čo znamená, že ju nemusí schvaľovať parlament. Musí však prejsť medzirezortným pripomienkovým konaním.

Ministerstvo financií nateraz navrhuje kontrolný termín na ratifikáciu na koniec mája 2021. V takom prípade by sa stihol cieľ Komisie naštartovať nástroj obnovy do leta 2021.

Ratifikácia vo všetkých členských štátoch do tohto termínu je však pomerne ambiciózny cieľ, keďže pre dnes platné rozhodnutie tento proces trval dva roky a štyri mesiace.

„Ratifikácia tohto rozhodnutia každým jedným členom Európskej únie zabezpečí, že občania, podniky a regióny zasiahnuté COVID-19 dostanú pomoc,“ povedal europoslanec Siegfried Mureșan (Rumunsko, EPP), ktorý rokoval o fonde obnovy za Európsky parlament. „Je vo vlastnom záujme každého členského štátu ratifikovať nové rozhodnutie o vlastných príjmoch“.

<

Partner

Legitimate, Effective and Visible European integration - LovEU

Sledujte

Legitimate, Effective and Visible European integration - LovEU

Aktuálne informácie

Obsahový partner