Danko zvažuje parlamentnú rezolúciu, ktorá by označila použitie článku 7 za chybu

Predseda Národnej rady SR Andrej Danko (SNS) [TASR/Martin Baumann]

Predseda Národnej rady SR chce o využívaní úniových mechanizmov na ochranu právneho štátu hovoriť s ministrom zahraničných vecí. Za najväčší problém Európskej únie označil bezpečnosť.

Sankcie v rámci Európskej únie vo vzťahu k Maďarom a Poliakom nie sú cestou. Predseda Národnej rady (NR) SR Andrej Danko (SNS) to vyhlásil na neformálnom stretnutí predsedov parlamentov krajín skupiny V4 v Košiciach.

V sobotu 13. októbra tak Danko komentoval pripravované prijatie uznesenia v prípade uplatnenia článku 7 Lisabonskej zmluvy v Rade EÚ.

TASR o tom informovali z Kancelárie NR SR.

Stretnutie s ministrom zahraničia

Danko dúfa, že po vzore českého parlamentu sa aj na Slovensku postavia poslanci za ochranu suverénnych členských štátov EÚ.

„Budem teda z pozície predsedu parlamentu žiadať o stretnutie s našimi predstaviteľmi, aj s ministrom zahraničných vecí, aby sme sa o tejto vážnej veci, ktorou otváranie článku 7 vo vzťahu k členským štátom bezpochyby je, bavili,“ povedal.

Lajčák: So statusmi a selfie Andreja Danka nemôžem súhlasiť

Minister zahraničia Miroslav Lajčák sa vyhranil voči aktivitám predsedu Národnej rady, ktoré podľa neho vybočujú zo zahraničnopolitickej orientácie Slovenska.

Miroslav Lajčák nevnímal dobre ani retweet Shootyho karikatúry na oficiálnom twitterovom účte nemeckého veľvyslanca na Slovensku Joachima Bleickera, o ktorom …

Predseda parlamentu chce v pléne presadiť uznesenie, ktoré by malo obsahovať vyhlásenie, že NR SR sa bude aktívne zasadzovať za to, „aby sa využili všetky dostupné príležitosti pre vzájomný dialóg Maďarska a inštitúcií EÚ, ktorý odpovie na všetky otvorené otázky a ktorý môže záležitosť vyriešiť v konštruktívnom duchu bez negatívnych dôsledkov na spoluprácu všetkých zainteresovaných aktérov“.

„Prvoradým princípom spolupráce inštitúcií a členských štátov EÚ v takýchto situáciách by mali byť kroky a rozhodnutia, ktoré pomôžu obnoviť vzájomnú dôveru a prekonať vzájomné deliace línie,“ podotkol Danko.

Hlasovanie ako posledné riešenie

Samotné hlasovanie Rady EÚ o spustení príslušného sankčného mechanizmu považuje až za posledné riešenie.

Uvedomuje si vraj rozdiel vo vnímaní závažnosti tohto sankčného mechanizmu oproti prezidentovi SR, no je pripravený ďalšie kroky v tejto veci prerokovať so všetkými kompetentnými.

Komisia zažalovala Poľsko kvôli nezávislosti najvyššieho súdu

Súdny dvor EÚ bude posudzovať poľský zákon o najvyššom súde. Európska komisia v podaní žiada aj o predbežné opatrenia a zrýchlené konanie.

Šéf NR SR v tejto súvislosti ocenil krok českej Poslaneckej snemovne, ktorá prijala uznesenie označujúce rezolúciu Európskeho parlamentu týkajúcu sa Maďarska za chybnú a nešťastnú.

„Budem sa taký krok snažiť iniciovať po zodpovednej politickej diskusii aj u nás. Treba jasne povedať, že tresty pre našich bratov a priateľov v Poľsku a Maďarsku z hľadiska možných sankcií by nemali nasledovať skôr, než budú vyčerpané všetky možné demokratické mechanizmy na vysvetlenie vzniknutej situácie,“ uviedol Danko.

V4 chce byť konštruktívna

Medzi lídrami parlamentov V4 je zhoda na tom, že inštitúcie EÚ by mali fungovať a konať v súlade so svojimi kompetenciami. Maršálek poľského Sejmu Marek Kuchciňski kritizoval nedávne rozhodnutie Európskeho parlamentu, ktorý inicioval otvorenie konania voči Maďarsku podľa článku sedem Zmluvy o EÚ pre vážne porušenie princípov právneho štátu.

Podpredseda maďarského parlamentu János Latorcai zdôraznil zaangažovanosť V4 v európskej politike v čase, keď sa v Európe hovorí o problematickej jednote EÚ. „Predkladáme konštruktívne riešenia, nechceme rozdeľovať štáty, ale vrátiť sa k základným myšlienkam EÚ,“ povedal.

Hlasovanie o Maďarsku rozdelilo európskych aj slovenských ľudovcov

Európsky parlament hlasovaním oficiálne posunul problém Maďarska na členské štáty. Zo slovenských 13 europoslancov správu podporili traja.

Podľa predsedu NR SR je Vyšehradská skupina je rozumný a zmysluplný formát spolupráce, ktorý pomáha Európskej únii a nerozdeľuje ju, západní partneri sa jej preto nemusia obávať.

„Je to formát, ktorý chce identifikovať problémy, chce prispieť k dynamike v európskom spoločenstve a k zásadným reformám, ktoré Únia potrebuje,“ uviedol Danko. „Musíme si vytýčiť postupy, ako prehĺbiť spoluprácu národných parlamentov s Európskym parlamentom,“ povedal s tým, že treba viac komunikovať cez parlamentné zahraničné výbory a byť nápomocný pri reformách, ktoré EÚ musí urobiť.

Najväčším problémom je bezpečnosť

Za najväčší problém súčasnej EÚ označil Danko strach a neriešenie otázky bezpečnosti.

„Tak, ako sme to v piatok (12. októbra) definovali, bezpečnosť je tým najväčším problémom v EÚ. Ak sa nebudeme baviť o bezpečnosti, bude vznikať strach medzi ľuďmi a strach je nebezpečný pre akékoľvek spoločenstvo. Bezpečnosť sa týka aj oblasti digitálneho priestoru, ochrany dát, ale aj oblasti spoločného postupu voči nadnárodným koncernom, ktoré dáta spracovávajú a často predávajú,“ povedal Danko.

Európsky súd: Maďarsko nemôže automaticky odoprieť ochranu trestaným utečencom

Štát môže odmietnuť štatút utečenca pre človeka, ktorý spáchal zločin. Jeho žiadosť však musí byť posúdená individuálne a komplexne, rozhodol Súdny dvor EÚ.

„Ak bude vyriešená otázka bezpečnosti a zastavíme ten strach v mysliach ľudí, ukážeme funkčnosť EÚ, že sa dokážeme vysporiadať s problematikou migrácie, že dokážeme chrániť naše spoločné hranice, verím, že sa znova obnoví dôvera občanov, ktorí sú dnes pesimistickí voči EÚ,“ konštatoval Danko.

Kvóty už nie sú témou

Práve otázka migrácie patrila k silným témam stretnutia. „Pozitívne sme zhodnotili, že téma priameho prerozdeľovania (migrantov) už je v Európe snáď definitívne zo stola,“ uviedol šéf českej Poslaneckej snemovne Radek Vondráček.

Zdôraznil pritom potrebu riešenia problémov spojených s migráciou ešte predtým, ako sa vôbec utečenci vyberú na cestu do EÚ.

Únia a Srbsko dosiahli dohodu o nasadení európskej pohraničnej stráže

Európska komisia oznámila, že sa podarilo parafovať dohodu so Srbskom, ktorá umožní v prípade potreby nasadiť v tejto balkánskej krajine európsku pohraničnú a pobrežnú stráž, vytvorenú z príslušníkov členských krajín EÚ.

Neformálne stretnutie predstaviteľov zákonodarných zborov Slovenska, Česka, Poľska a Maďarska sa v Košiciach konalo v piatok a v sobotu v rámci slovenského predsedníctva vo V4.

K témam patrí budúcnosť EÚ, otázky migrácie či regionálna medziparlamentná spolupráca. Súčasťou je aj príprava na stretnutie predsedov parlamentov krajín V4, Nemecka a Francúzska, ktorá sa bude konať 15. novembra v Bratislave.