Daňová transparentnosť gigantov je znovu na stole. Pomohlo zverejnenie postojov krajín

Minister financií Eduard Heger na videokonferencii ECOFIN. [Facebook/Eduard Heger - minister financií SR]

Legislatíva o verejnom podávaní správ o odvedených daniach podľa jednotlivých krajín (Public Country-by-Country Reporting) bude na programe dňa v Rade už budúci štvrtok. Dlhoročný pat sa podarilo prelomiť zverejnením zoznamu blokujúcich štátov. Slovensko legislatívu podporuje.

Straty spôsobené neplatením firemných daní sa v Európskej únií odhadujú až na 70 miliárd eur ročne. Globalizácia umožňuje firmám rozkladať svoje daňové povinnosti čoraz agresívnejšie a finančné správy členských štátov bývajú na účtovné oddelenia nadnárodných spoločností prikrátke.

Únia chce v boji proti daňovým únikom siahnuť po novom nástroji – tlaku verejnosti. Práve to je podstatou novely, ktorá má priniesť verejné podávanie správ podľa jednotlivých krajín (Public Country-by-Country Reporting). Novinári, ale aj občania, by tak dostali unikátnu príležitosť nahliadnuť do daňových mechanizmov nadnárodných gigantov.

Európska komisia a Európsky parlament  si od tohto mechanizmu sľubujú, že už samotné zverejnenie informácií o tom, koľko daní z príjmov platia v ktorých krajinách, pritlačí veľkých hráčov k férovejšiemu prístupu. Biznis však kontruje, že tieto informácie prezradia priveľa ich konkurentom. Návrh roky blokovala menšina štátov v Rade Európskej únie. Situácia sa začala meniť, keď sa zoznam blokujúcich krajín stal verejným.

Čo je verejné podávanie správ podľa jednotlivých krajín?

Nadnárodné spoločnosti už aj dnes vypracovávajú správu o svojich obratoch, majetku, počte zamestnancov, a najmä zaplatených daniach z príjmu. Robia tak pre každú krajinu, v ktorej pôsobia. Celú správu odovzdávajú daňovým úradom v krajine ich sídla a tá tieto informácie zdieľa s ostatnými štátmi. Ak firma presúva podstatnú časť príjmov do daňových rajov, aby sa vyhla vyšším daniam v krajine, kde naozaj vytvára hodnotu, táto správa presne ukáže, kde a ako to robí.

Komisia navrhuje prechod k väčšinovému hlasovaniu v daňových otázkach

Jednomyseľnosť pri rozhodovaní o daňových otázkach v Rade EÚ by postupne mala nahradiť kvalifikovaná väčšina. 

V Európskej únií je tento proces povinný každoročne od roku 2017 pre spoločnosti s obratom nad 750 miliónov eur. Postup je spoločný pre všetky krajiny OECD a informácie si krajiny vymieňajú elektronicky.

Verejnosť však k týmto informáciám mala doteraz prístup iba v oblasti ťažby surovín a finančných inštitúcií. Transparentnosť v týchto oblastiach by mala zabezpečiť kontrolu verejnosti ohľadom prírodných zdrojov ich krajiny a zlepšiť dôveru v bankový sektor po finančnej kríze.

Nová legislatíva týkajúca sa verejného podávania však chce zverejniť tieto správy vo všetkých sektoroch. Logika za týmto krokom je priamočiara. Aj keď agresívne daňové plánovanie môže využívať diery v zákonoch a byť formálne nepostihnuteľné, firma môže takýmto konaním prehrať na „súde verejnej mienky“.

Prečo nebola daňová transparentnosť doteraz schválená

Návrh legislatívy leží na stole od roku 2016. Napriek tomu, že Európsky parlament vyslovil súhlas už v roku 2017, proces sa zasekol u členských štátov, kde sa sformovala takzvaná blokujúca menšina.

V roku 2019 zverejnil tím novinárov Investigate Europe zoznam členov tejto blokujúcej menšiny. Kraľovalo mu Nemecko, krajina so silným zastúpením biznisu, proti však boli aj štáty, v ktorých je daňová povinnosť nízka a figurujú ako obľúbené destinácie pre firmy snažiace sa znížiť si daňové bremeno. Patria sem krajiny ako Cyprus, Malta, Estónsko, Holandsko a Slovinsko. Neprekvapí, že o blokovanie malo záujem aj Írsko, ktoré je dôležitým hráčom v daňových plánoch internetových gigantov.

Zaujímavejšia bola ale pozícia krajín, ktoré sa prezentovali ako bojovníci proti daňovým únikom, Portugalska a Švédska. V Portugalsku museli predstavitelia vlády odpovedať na otázky o tom, ako sa blokujúci postoj zhoduje s ich deklarovanou pozíciou. Portugalská vláda následne otočila.

EÚ zaradila na čiernu listinu daňových rajov 17 štátov. Eúropske krajiny na ňom chýbajú

Súčasťou dohody členských štátov je aj vytvorenie tzv. „šedej listiny“ krajín, ktoré sa zaviazali zmeniť svoju daňovú politiku. Slovensko je s výslednou dohodou spokojné.

Podobná situácia po otvorení verejnej debaty nastala aj v Rakúsku. Na prelome rokov prebralo Portugalsko po Nemecku rotujúce predsedníctvo v Rade a je odhodlané posunúť legislatívu dopredu. Verí, že má dostatočný podporu na schválenie pozície Rady pre rokovania s Európskym parlamentom. Diskusia prebehne budúci štvrtok, 25. februára, na videokonferencii Rady pre konkurencieschopnosť (COMPET). Táto časť zasadnutia Rady bude dokonca podľa programu verejná.

Biznis má obavy

Kritika legislatívy pramení najmä zo sektoru firiem, ktoré odkazujú, že zvýšená transparentnosť povedie ich k zhoršenej pozícii na trhu. „Podniky sú za transparentnosť, ale rozhodnutie zverejniť daňové informácie by poskytlo konkurentom z tretích krajín finančné informácie, najmä úroveň marže a ziskovosti, ktoré by mohli poškodiť ich konkurenčné postavenie,“ uviedol Krister Andersson, viceprezident skupiny zamestnávateľov Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru. Európska komisia však s týmto videním nesúhlasí. Námietku ohľadom konkurencie zmieta zo stola s tým, že nová povinnosť by sa týkala aj firiem z tretích krajín, ktoré pôsobia v členských štátoch.

Z pohľadu firiem verejnosť tiež nie je najvhodnejším sudcom ich daňového správania. „Návrh podkopáva úlohu daňových orgánov, ktoré majú odborné znalosti a informácie na korektné vymáhanie daňových pravidiel,“ napísal Markus J. Beyrer, riaditeľ Business Europe, v liste predsedovi Rady pre konkurencieschopnosť Pedrovi Sizovi Vieirovi. „Miesto toho by verejnosti poskytoval informácie, ktoré sú náchylné na neúplnú a čiastočnú interpretáciu“.

Ďalšia z námietok sa týka papierovania. „V tejto chvíli je kľúčové nájsť rovnováhu medzi obmedzovaním daňových únikov a byrokratickou záťažou,“ povedal pre EURACTIV Slovensko Eugen Jurzyca (SaS, ECR), člen Podvýboru pre daňové otázky Európskeho parlamentu. Komisia však ani v tomto problém nevidí. Keďže firmy už aj tak predkladajú úradom obdobné neverejné správy, vypracovanie tých verejných by podľa nej neprinieslo väčšiu administratívnu náročnosť.

Aká je slovenská pozícia?

Slovensko bude na Rade zastupovať Ján Oravec, štátny tajomník rezortu hospodárstva z pro-biznisovej strany SaS. Stanovisko ohľadom zverejňovania správ však pripravuje ministerstvo financií (OĽaNO). „Stotožňujeme sa s názorom, že je potrebné reagovať na požiadavky verejnosti týkajúce sa potreby lepšej informovanosti a to poskytnutím spoločných pravidiel pre transparentnosť v tejto oblasti a s uvedeným návrhom súhlasíme,“ uviedol pre EURACTIV Slovensko rezort financií. Zdôraznil, že navrhovaná novela bola aj súčasťou agendy slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie v roku 2016.

Slovenský súhlas s väčšou daňovou transparentnosťou je v súlade s agendou novej slovenskej vlády. Tá sa k boju proti daňovým únikom výrazne hlásila už v programovom vyhlásení a je tiež jedným z pilierov, na ktorý sa spolieha v rámci daňovo-odvodovej reformy z plánu obnovy.

Potenciál na zvýšenie príjmov je na Slovensku naozaj veľký, v roku 2018 malo Slovensko napríklad piatu najväčšiu medzeru na výbere DPH zo všetkých členských krajín Únie. Napriek protestom predstaviteľov biznisu tiež nedávno prešlo rozšírenie takzvaných CFC pravidiel na fyzické osoby. Tie majú navracať do štátnej pokladnice zisky zo schránkových firiem v daňových rajoch.

Partner

Legitimate, Effective and Visible European integration - LovEU

Sledujte

Legitimate, Effective and Visible European integration - LovEU

Aktuálne informácie

Obsahový partner