Desať priorít Junckera pre EÚ, hľadá medziinštitucionálnu podporu

Zdroj: EurActiv.com, DPA

Štvorstranový list so stredajším dátumom, ktorý má k dispozcíii EurActiv.com, zaslal Juncker predsedovi Parlamentu Martinovi Schulzovi a predsedovi Rady ministrov Matteovi Renzimu. Zmienil sa v ňom aj o desiatich prioritách únie na nasledujúci rok.

V čase stále trvajúcej krízy a vysokej nezamestnanosti by podľa predsedu Komisie mohla vyslať pozitívny signál práve bližšia spolupráca inštitúcií EÚ.

Ročné a viacročné plánovanie je podľa Zmluvy EÚ v kompetencii Komisie. Juncker však tvrdí, že pred prijatím priorít únie na budúci rok chce na tejto agende spolupracovať s Parlamentom a Radou.

Medzi príjemcami však chýba odchádzajúci predseda Európskej rady Herman Van Rompuy a jeho nástupca Donald Tusk.

Desať kľúčových oblastí

Šéf Komisie sa chce v najbližšom období zamerať napríklad na znižovanie nezamestnanosti či rast investícií. Posilniť chce aj pozíciu EÚ na globálnej úrovni.

Oživiť trh práce, zvýšiť prílev investícií či zabezpečiť rast by mohol investičný balík prijatý pred koncom tohto roka. Ako ďalšie možné riešenie navrhuje šéf Komisie revíziu stratégie Európa 2020 a posilnenie regulačnej agendy v rámci EÚ.

K zmenám zrejme dôjde aj v oblasti jednotného digitálneho trhu. Pomôcť by mohol Balíček jednotného digitálneho trhu, ktorý by bol náročnejší v oblasti reformy telekomunikačného trhu. Zmeny pravdepodobne nastanú aj pri autorských právach.

Predseda Komisie sa zameral aj na tému silnej energetickej únie. Tento cieľ by únia mohla dosiahnuť pomocou Energeticko-klimatického balíka 2030, ktorý prijali európski lídri minulý mesiac. Európska dvadsaťosmička sa musí pripravovať aj na budúcoročnú konferenciu o klimatických zmenách v Paríži. Tretím cieľom na najbližšie obdobie je aj snaha o posilnenie energetickej bezpečnosti.

Prioritou na najbližšie obdobie by mala byť aj snaha o hlbší a spravodlivejší vnútorný trh. Pomôcť by mohlo zavádzanie nových pravidiel bankového dohľadu, či dokončenie regulačného rámca pre finančné služby. Okrem iného sa v liste spomínajú aj návrhy na riadenie a riešenie kríz finančných inštitúcií, či opatrenia na boj proti podvodom a daňovým únikom.

Predseda Komisie spomína opatrenie týkajúce sa hospodárskej a menovej únie (EMU). Ako kľúčové bude v tejto oblasti vypracovanie návrhov na prehĺbenie EMU a posilnenie správy ekonomických záležitostí.

Prioritou pre najbližšie obdobie však ostáva vytvorenie „rozumnej“ dohody o voľnom obchode so Spojenými štátmi.

S USA by mala únia kooperovať aj v oblasti spravodlivosti a základných ľudských práv. Spolupracovať by mala na uzavretí komplexnej dohody o ochrane dát užívateľov a na revízii dohody „o bezpečnom prístave“ (Safe-harbour). Zmeny zrejme nastanú aj v postoji únie k Európskemu dohovoru o ľudských právach. Aj keď ho ratifikovali všetky členské štáty, pre samotnú úniu záväzný nie je. Predseda Komisie to chce zmeniť.

K zmenám možno dôjde aj v migračnej politike. Jedným z návrhov je prijatie spoločnej azylovej politiky, no uvažuje sa aj o novej politike v spojitosti s legálnou migráciou. Podľa listu by sa malo začať s revíziou smernice o modrej karte EÚ. Juncker chce reagovať aj na nárast extrémizmu, a to opatreniami na boj proti terorizmu a radikalizácii.

Ak chce únia patriť medzi svetových hráčov, musí sa podľa Junckera zamerať na svoju susedskú politiku a prehodnotiť ju. Posledným kľúčovým bodom je sektor demokratických zmien. Dvadsaťosmička by sa mala predovšetkým zamerať na vytvorenie dohody, ktorá by zabezpečila lepší legislatívny proces. Ako ďalšie riešenie v tejto oblasti sa v liste spomína medziinštitucionálna dohoda o povinnom registri transparentnosti.