Digidane aj digieuro, pravdivý online obsah či biometria: Čo čaká európsky digitálny trh v roku 2021?

Korešpondent káblových telekomunikácií v prvej polovici devätnásteho storočia. [Wiki Commons/Rikazuki]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: EÚ v roku 2021

Internet už nie je len nástrojom komunikácie, či podnikania. Stal sa aj priestorom, v ktorom sa tvorí realita. Európske inštitúcie sa preto v novom roku pokúsia ešte viac prepojiť európsky digitálny trh a predstaviť pravidlá, o ktorých sa vo svete zatiaľ len diskutuje. Chystajú desiatky nových iniciatív.

V roku 2020 mala podľa euroinštitúcii odštartovať v Únii Európska digitálna dekáda. No koronakríza, ktorá ešte viac zvýraznila potrebu kvalitného internetu, online služieb, ale aj zručností, však pribrzdila rozvoj infraštruktúry, či jej ochrany, ktoré boli plánované.

Internet totiž dnes nie je len nové médium, ale aj tvorca reality. A nevyhnutnosť funkčného a zabezpečeného digipriestoru si Brusel plne uvedomuje, a aj preto sa digitalizácia dostala do popredia v plánoch európskej obnovy po pandémii. Z únijného Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti do neho pôjde minimálne pätina peňazí.

Eurokomisia v novom roku predstaví „cestovnú mapu“ toho, ako digitálne ciele, ktoré chce splniť do roku 2030, dosiahnuť. Zmeškali sa totiž dôležité dátumy pri zavádzaní 5G sietí, mnohé nariadenia neboli transponované do národných legislatív, a Jednotný digitálny trh v Únii nie je ani zďaleka celistvý. V roku 2021 bude preto musieť celá EÚ v tejto oblasti pridať.

Digitálne služby a trh

Najväčšia debata sa v tomto roku rozpúta okolo novej legislatívy, ktorá má aktivity na spoločnom digitálnom trhu ovplyvniť najviac. Koncom minulého roka predstavila Európska komisia tri návrhy európskych predpisov o digitálnych službách (Digital Services Act), digitálnych trhoch (Digital Markets Act) a spravovaní dát (Digital Governance Act).

Reformuje nimi online služby, ktoré dnes zastrešuje najmä dvadsať rokov stará legislatíva (vrátane online nakupovania, digitálnych služieb na internete, predaj nebezpečných produktov, prístup na digitálny trh pre nové firmy, a pod.). Pridáva však aj nové elementy, ako právna zodpovednosť online platforiem za uverejnený obsah, cielená reklama (založená napr. na umelej inteligencii), či zamedzenie nekontrolovateľného rastu digitálnych monopolov. Dotýkať sa bude politickej reklamy, aj zbierania a využívania dát používateľov.

Debata sa však presunie z exekutívy do členských štátov a zároveň Európskeho parlamentu, a to najmä vo výboroch pre vnútorný trh, IMCO (aj so slovenskými europoslancami Eugenom Jurzycom (SaS/ECR), Monikou Beňovou (Smer-SD/S&D), Ivanom Štefancom (KDH/EPP) a Miroslavom Radačovským (nezaradený), a ekonomické záležitosti, ECON (len so zastúpením Eugena Jurzycu).  Zapoja sa aj výbory pre právne veci a občianske slobody.

Eurokomisia predstavila kľúčovú legislatívu, ktorá ovplyvní online služby naprieč Úniou

Nákup na internete, zodpovednosť za publikovaný online obsah, internetová reklama, či prístup k dátam. Obrovská legislatíva o digitálnych službách v EÚ ovplyvní nielen ich poskytovateľov, ale aj používateľov. Jej konečná podoba by po diskusiách mohla začať platiť v roku 2023.

Finálna podoba rozsiahlych celoeurópskych zákonov však v najbližších dvoch rokoch pravdepodobne nebude známa. Platiť však v tejto oblasti začnú (1. júla) nové pravidlá pri online predaji (od firiem súkromným zákazníkom), podľa ktorých musia predaj spoločnosti cez spoločný európsky systém, tzv. mechanizmus One Stop Shop. V treťom štvrťroku by mala eurokomisia predstaviť aj návrh legislatívy v oblasti platenej politickej reklamy, ktorá bude v online prostredí súčasťou predpisov o digitálnych službách.

Digitálne dane

Pravdepodobne v marci odštartuje aj diskusia o digitálnej dani. Keďže sa na úrovni OECD nenašiel – najmä pre americkú blokádu – konsenzus, Únia chce v tomto roku predstaviť vlastné pravidlá. Do jari bude Brusel čakať na stanovisko novej americkej administratívy a následne hľadať zhodu v Únii. Nový plán by mali predstaviť už v druhom kvartály.  V súčasnosti sa špekuluje o výške (Nemecko a Francúzsko skloňuje trojpercentnú taxu), ale aj spôsobe platieb (Írsko, či Fínsko navrhujú, aby časť digidaní putovala priamo do európskeho rozpočtu), no otázok bude oveľa viac.

Niektoré krajiny boli ešte v minulom roku mierne frustrované z celoeurópskej nečinnosti a postupne začali zavádzať vlastné formy odvodov pre digitálne spoločnosti. Ambíciou Únie však bude nájsť aj v tejto téme kompromis.

Ministri financií Nemecka a Francúzska: V zavádzaní digitálnej dane sme jednotní

Po minulotýždňovom odchode zástupcov Spojených štátov z rokovaní OECD o budúcej podobe digitálnych daní hovorí Paríž a Berlín o provokácii zo strany Washingtonu. Obaja šéfovia rezortov financií však veria, že sa medzinárodná zhoda nájde ešte tento rok.

K európskym „digitálnym“ peniazom by mohli pribudnúť aj ďalšie. Európska centrálna banka zahájila vlani v októbri trojmesačnú verejnú konzultáciu o plánoch na zavedenie tzv. digitálneho eura. O ďalších postupoch by mala ECB informovať približne v polovici roka. Únia totiž nie je jediná, ktorá sa na trh s digitálnymi menami chystá. Napríklad Čínska ľudová banka v októbri predstavila vlastný experiment s pokročilou digitálnou menou a v súčasnosti ďalej pokračuje vo vývine digitálneho juanu, založenom na technológii blockchainu.

e-ID, e-Zdravie, e-Justícia

Ešte v prvom štvrťroku navrhnute Eurokomisia aj novú európsku digitálnu identitu (European e-ID). Tá má uľahčiť prístup k online službám eGovernmentu v celej Únii. Koncom roka by mala v tejto oblasti pribudnúť aj legislatívna iniciatíva o európskom priestore pre údaje, týkajúce sa zdravia. Vzniknúť by tak mohol jednotný európsky priestor pre zdravotné údaje. Hovoríme o digitálnych podpisoch, pečiatkach, matrike a neskôr aj zdravotných záznamoch.

Portugalské predsedníctvo v Rade EÚ chce využívanie nových technológii aj v oblasti spravodlivosti, a to najmä pri prepájaní európskych právnych a súdnych systémov na jednej strane a IT systémov členských štátov na strane druhej. Stabilné riadenie systému e-CODEX ako digitálneho nástroja na zlepšenie spolupráce medzi členskými štátmi a pokračovanie v plnení akčného plánu pre európsku elektronickú justíciu na roky 2019 – 2023 sú len niektorými z konkrétnych digitálnych cieľov nového predsedníctva.

Eurokomisia v tejto oblasti prispeje legislatívnou iniciatívou o výmene digitálnych informácií, týkajúcich sa prípadov cezhraničného terorizmu. Plánuje tiež navrhnúť platformu pre spoluprácu vyšetrovacích tímov a celkovú digitalizáciu cezhraničnej justičnej spolupráce.

Copyright je späť

Do 7. júna by rozsiahle neriadenie o autorských právach, ktoré vyvolalo obrovské diskusie najmä v roku 2019, mali implementovať členské štáty.

Najzásadnejšie problémy v súvislosti s legislatívou boli s jej článkami 11 a 13 (po novom 15 a 17). Podľa prvého z nich musia mať online platformy, ktoré zverejňujú časti cudzích obsahov, výňatky z textov, hudby, videí či obrázkov, uzatvorené licenčné zmluvy s ich autormi alebo vydavateľmi. Podobne kontroverzným sa stal článok 15, ktorý požaduje, aby platformy, na ktoré používatelia nahrávajú obsah, zabezpečili, aby sa na ich stránkach neobjavil nelicencované, originálne diela. Táto právna zodpovednosť núti platformy, aby zaviedli isté spôsoby, ktorými by tento obsah a jeho licencie kontrolovali. Odporcovia hovoria o nahrávacích filtroch, podporovatelia trvajú na tom, že v texte sa pojem „nahrávací filter“ nenachádza.

Copyrightovú smernicu definitívne odobrili už aj členské štáty

Je dobojované: kontroverznú legislatívu o autorských právach nakoniec v Bruseli odklepli ministri poľnohospodárstva. Posledné slovo mali členské štáty, ktoré však už text raz prijali, a preto bolo dnešné hlasovanie len formalitou. Za bolo aj Slovensko.

O tzv. dani zo snippet-ov (teda časti z textov, ktoré sú vyňaté, no dostupné v prehliadačoch a platformách) hovorí práve článok 17 novej legislatívy. Ten je v súčasnosti aj predmetom procesu na Súdnom dvore EÚ, na ktorý sa obrátilo Poľsko. Automatické filtrovanie používateľmi nahratého obsahu podľa Varšavy podkopávajú podstatu práva na slobodu prejavu a informácií. Prvé stanovisko generálneho advokáta Súdneho dvora by malo prísť 22. apríla a môže naznačiť, či sa júnový termín implementácie nebude posúvať.

Digitálny obsah

Neistoty v spoločnosti a obavy o budúcnosť sa počas pandémie stali ešte plodnejším prostredím pre rozvoj dezinformácii, falošných správ a na nich postavených hoaxoch. Experti preto očakávajú, že 2021 bude rokom, kedy sa online spoločnosti a platformy zamerajú na zdôrazňovanie pravdy a obmedzovanie šírenia falošných správ. Naznačujú to už prvé dni. Po útoku na americký Kongres (6. januára) obmedzili najväčšie platformy, vrátane spoločností Facebook, Google či Twitter nielen pôsobenie viditeľných politikov, vrátane dosluhujúceho prezidenta. Prekážky sa zo dňa na deň postavili do cesty šírenia alternatívnych komunikačných kanálov (Google a Apple obmedzili dostupnosť aplikácie Parol, ktorú využívala najmä americká radikálna pravica) a začalo sa aj s odstraňovaním neoverených účtov a botov.

Nejde však o chvíľkové precitnutie firiem – do Bieleho domu nastupuje nová administratíva a jej požiadavky na slobodu prejavu sa budú od tej predošlej značne odlišovať. Ak chcú americké techgiganty ostať v jej priazni, iné im nateraz nezostáva.

Lídrom v Únii sa však zablokovanie Trumpa nepozdáva. Paríž aj Berlín už vyjadrili nesúhlas s iniciatívami najväčších platforiem. Paradoxne však z ich pohľadu nie je až tak problematické to, že bolo obmedzené šírenie dezinformácii dosluhujúcim prezidentom, ale skôr fakt, že rozhodnutie obmedziť „slobodu prejavu“ sa udialo z iniciatívy súkromnej spoločnosti a nie štátu.

Po útoku na kongres prehodnocuje svoje postoje aj európska krajná pravica

Väčšina európskych predstaviteľov odsúdila útok Trumpových aktivistov na Kapitol. Napriek tomu niekoľko krajne pravicových lídrov, ktorí doposiaľ sympatizovali s odchádzajúcim americkým prezidentom, síce kritizujú výtržnosti, ale nie samotného Trumpa.

Zmeny prístupu firiem by sa v novom roku mali odraziť aj na bežnom používaní platforiem a sociálnych sietí v EÚ.

Návrh nariadenia Európskej komisie o predchádzaní online šíreniu teroristického obsahu sa blíži k záverečnej fáze svojho legislatívneho procesu. Rada a Parlament dosiahli politickú dohodu 10. decembra 2020. Navrhované nariadenie si po novom vyžaduje požiadavku na reakciu, teda zastavenie šírenia takýchto príspevkov do jednej hodiny. Platformy budú rovnako povinné proaktívne ich monitorovať. Na jar by mal pribudnúť návrh eurokomisie o riešení sexuálneho zneužívanie detí online (detailnejšie v časti Súkromie a bezpečnosť) a koncom roka aj stratégia boja proti antisemitizmu, či iniciatíva rozšíriť zoznam trestných činov v Únii na všetky formy zločinov z nenávisti a nenávistné prejavy.

Umelá inteligencia

V oblasti umelej inteligencie podľa expertov Únia zaostáva za ostatným vyspelým svetom asi najviac. Jej rozvoj bude naďalej urýchľovať aj nové objavy v ďalších vedách, najmä však v biológii a medicíne. Vzhľadom na existujúce problémy algoritmického skreslenia a veľké množstvo obáv o ochranu súkromia budú etika a ochrana údajov naďalej hlavnými témami živej diskusie. Záujem o potenciálne riešenia, ako sú algoritmy, ktoré by eliminovali zaujatosť, či ešte viac anonymizovali, sa bude naďalej zvyšovať.

V priebehu roka 2021 by sa v Únii mali nastaviť štandardy pre využívanie umelej inteligencie. Eurokomisia predstaví novú legislatívu, ktorá bude vychádzať z doterajších verejných diskusií. Europarlament už medzitým niekoľko menších iniciatív v tejto oblasti odštartoval (napr. režim občianskoprávnej zodpovednosti za umelú inteligenciu, etika a AI, či práva duševného vlastníctva). Vo všeobecnosti žiada, aby bol stredobodom nových pravidiel človek, aby vychádzali zo spoločných európskych hodnôt a zároveň pomohli naštartovať ekonomiku.

Európu čaká aj širšia debata o využívaní biometrickej identifikácie, ako rozpoznávanie tváre, ktorá uviazla po tom, ako sa na verejnosť dostali plány európskej exekutívy, ktorá chcela zaviesť moratórium na softvéry.

Etika a umelá inteligencia: Experti formulovali „kritické výzvy“ novej technológie

Expertná skupina na vysokej úrovni pre umeleckú inteligenciu, ktorú zriadila Európska komisia, uverejnila dlho očakávanú správu o umelej inteligencii. Upozorňuje na otázky identifikácie, bodovacích systémov pre občanov, či robotov zabijakov.

Súkromie a bezpečnosť

Do 21. decembra 2020 mali členské štáty EÚ implementovať smernicu, ktorou sa ustanovuje tzv. Európsky kódex elektronických komunikácií (EECD). Kódex do regulačného rámca EÚ z oblasti telekomunikácií zavádza tzv. nadštandardné aplikácie na odosielanie správ. Inými slovami sa vďaka nemu textové aplikácie ako WhatsApp či Viber dostali v Únii pod prísnejší dohľad.

V dôsledku týchto pravidiel sa do pôsobnosti kódexu dostali aj ustanovenia o dôvernosti komunikácie v smernici o elektronickom súkromí (ePrivacy Directive). Ide najmä o postupy, ako skenovanie správ pri podozrení z trestnej činnosti, napríklad obrázkov zneužívania detí, a pod. Európska komisia preto navrhla dočasné právne predpisy, ktoré sa odchyľujú od zákazov podľa spomínanej smernice. V legislatívnom procese sa bude preto pokračovať aj tento rok. Zatiaľ totiž naprieč blokom neexistuje konsenzus o navrhovanej náhrade smernice o elektronickom súkromí.

Do popredia sa opäť dostane aj kybernetická bezpečnosť. Nová stratégia toho, ako v Únii čeliť kyberútokom, vyšla tesne pred Vianocami. Jej súčasťou je aj revízia smernice o bezpečnosti sieťových a informačných systémov (NIS 2), ktorá do rozsahu minimálnych požiadaviek pridáva niektoré nové sektory. Zároveň má harmonizovať európske sankčné režimy v prípade kyberútoku. So stratégiou by mal prísť aj akčný plán.

Telekomunikácie a siete 5. generácie

Cieľ Únie, aby sa každému členskému štátu podarila aukcia frekvencií pre 5G siete ešte v roku 2020, sa nenaplnil. V čase, kedy Európu zaplavila prvá vlna pandémie, bolo v Únii vydražených len 20 percent vyčlenených frekvencií. A koronakríza plány ešte viac spomalila. Do polovice decembra pridelili členské štáty (ešte vrátane Spojeného kráľovstva) v priemere iba 36,1 percent pásiem.

Ak chce v najbližšom čase Únia „jeden z najdôležitejších stavebných prvkov našej digitálnej ekonomiky a spoločnosti“ rozbehnúť naplno, v roku 2021 musí zabrať a členské štáty nielen posmeľovať, ale pri nedodržiavaní záväzkov, ku ktorým sa zaviažu, aj trestať. Aj pandémia totiž ukázala, že bez dobrého internetového pripojenia vo firmách, ale aj domácnostiach, kolabuje nejedna ekonomika.

Samostatná iniciatíva by sa mala týkať zníženia nákladov na širokopásmové pripojenie. Komisia  v súčasnosti zvažuje revíziu smernice, ktorá sa problematike venuje, keďže predpokladá, že nižšie náklady posilnia celkovú konektivitu v bloku. Koncom roka 2020 Komisia otvorila v tejto oblasti aj verejnú konzultáciu, ktorá potrvá do marca 2021.

Z krajín Vyšehradu čaká na aukciu frekvencií pre 5G siete už iba Poľsko

Krajiny si prilepšili o stovky miliónov eur. Slovenský rozpočet získa za 5G frekvencie vyše 100 miliónov eur, čo je o 64 miliónov menej, ako to bolo pri súťaži o 4G frekvencie. U susedov majú ale aukcie aj súdne dohry.

Portugalsko ako predsedajúca krajina v Rade sa chce najmä v prvej polovici zamerať na vytvorenie Európskej platformy pre vstup údajov, ktorá bude založená na funkciách podmorských káblov, najmä spojeniach medzi Európou, Afrikou a Južnou Amerikou. V júni chce predsedníctvo v tomto duchu slávnostne odštartovať prevádzku nového podmorského optického káblového spojenia EllaLink v Sines, ktorý tri kontinenty prepája.