Do europarlamentu sa kandidáti môžu prekrúžkovať aj z nižších pozícií – ak sú známi

Ilustračný obrázok. [Pixabay]

Voliči v európskych voľbách využívajú prednostné hlasy častejšie ako v národných voľbách. Šancu na prekrúžkovanie z nižších priečok zvyšuje aj kráka kandidátna listina. Vo výhode sú ale uchádzači kandidujúci z pozície poslanca Európskeho parlamentu alebo Národnej rady.

Výsledky volieb do Európskeho parlamentu sa predpovedajú ťažšie ako tie do Národnej rady. K urnám chodí málo ľudí a prieskumné agentúry kvôli neľahkej predpovedateľnosti výsledku až na pár výnimiek nezverejňovali výstupy sondáží. Od minulého týždňa im to navyše zakazuje volebné moratórium.

To, koho voliči na najbližších päť rokov vyberú do Európskeho parlamentu, sa ťažko odhaduje ešte z jedného dôvodu: preferenčné hlasovanie. Kým do Národnej rady prednostné hlasy posunú len malý zlomok kandidátov, v európskych voľbách môžu krúžky výrazne prehovoriť do zostavy europoslancov na nasledujúcich päť rokov.

Slovenskí voliči budú v sobotu (25. mája) vyberať 14 europoslancov. Na kandidátskych listinách môžu udeliť dva prednostné hlasy.

Málo mien a viac krúžkov

Na zmenu v poradí kandidátky ale iba viac krúžkov nestačí. Aby sa uchádzač posunul pred ostatných, potrebuje získať určitý podiel zo všetkých hlasov získaných stranou, za ktorú kandiduje. Dnes je táto hranica stanovená na tri percentá, teda rovnako ako vo voľbách do Národnej rady. Ešte v predchádzajúcich eurovoľbách, v roku 2014, ale kandidát musel získať aspoň 10 percent hlasov strany.

Napriek tomu sa to podarilo hneď niekoľkým z 13-člennej zostavy, ktorá Slovensko zastupovala v europarlamente uplynulých päť rokov. Bez krúžkov voličov by sa do Európskeho parlamentu nedostalo až päť zvolených europoslancov: Boris Zala (SMER-SD),  Richard Sulík (SaS), Branislav Škripek (v tom čase na kandidátke OĽaNO) Jana Žitňanská (NOVA, OKS, KDS) a József Nagy (MOST-HÍD). Tomu na prekrúžkovanie do europarlamentu stačilo necelých 15-tisíc hlasov.

Prvý prieskum k eurovoľbám: Kotleba je druhý, poslancov by malo osem strán

Výsledky potvrdzujú predpoklad, že nové slovenské zastúpenie v europarlamente bude rozdrobenejšie a bude obsahovať aj zástupcov extrému v podobe ĽSNS.

V národných voľbách sú takéto zmeny nepredstaviteľné. Využívanie krúžkov sa aj vplyvom zmien vo volebnej legislatíve od 90-tych rokov pomaly zvyšuje. V parlamentných voľbách v roku 2016 sa však do Národnej rady vďaka prednostný hlasom dostali len trinásti kandidáti, teda ani nie 10 percent. Podobne z pohľadu prednostného hlasovania dopadli aj ostatné parlamentné voľby.

Podľa politológa Petra Spáča z Masarykovej univerzity v Brne je hlavný rozdiel vo veľkosti kandidátskych listín. Voliča môžu zaujať aj kandidáti zo spodku kandidátky. „Aj nižšie postavení kandidáti do Európskeho parlamentu sa nestratia v mase svojich spolustranníkov a pre voličov sú ľahšie identifikovateľní. Pre voličov nie je problém aspoň v rýchlosti prejsť očami celú listinu, čo je naopak v parlamentných voľbách pomerne veľká výzva,“ myslí si Spáč.

S jeho slovami súhlasí aj šéf agentúry Focus Martin Slosiarik. Podľa neho ale na vyšší podiel prekrúžkovaných vplýva aj to, že voliči v eurovoľbách častejšie využívajú prednostné hlasy. „Ak si to prepočítame na maximálny počet krúžkov, ktoré mohli využiť voliči vo voľbách do europarlamentu v roku 2014, tak zistíme, že využili cca 68 percent možných krúžkov,“ hovorí pre EURACTIV.sk Slosiarik a dodáva, že posledných parlamentných voľbách to bolo len približne 56 percent možných krúžkov.

Obľúbení poslanci

V praxi sa však ukazuje, že posun na kandidátke aj v eurovoľbách zatiaľ naráža na svoje limity. V roku 2014 sa totiž do europarlamentu nedostal žiadny z kandidátov z dolnej polovice kandidátskej listiny. Najnižšie z úspešných uchádzačov – na piatom mieste – bol kandidát Smeru Boris Zala.

Aj v európskych voľbách, ako hovorí Peter Spáč, tak úspech kandidátov výrazne ovplyvňuje takzvaný „efekt poradia“. „Podľa neho, skôr uvedené položky – a teraz je jedno, či ide o kandidátov vo voľbách alebo produkty na reklamnom letáku alebo filmy v ponuke kín – spravidla získavajú určitú výhodu,“ popisuje krúžkovanie v praxi Spáč.

Výsledky volieb z roku 2014 poukazujú na jednu zaujímavosť – obzvlášť obľúbení medzi voličmi sú uchádzači, ktorí do europarlamentu kandidujú z pozície poslanca Európskeho parlamentu alebo Národnej rady. Jediný, kto v tom čase nezastával žiaden volený post, bol exposlanec za SMK Pál Csáky.

Iba štvrtina žien a prevaha Bratislavy. Ako vyzerajú kandidátky do europarlamentu?

Ktorá strana dáva v eurovoľbách najväčšiu šancu ženám? Koľko mladých kandidátov môže zasadnúť do kresla Euróspkeho parlamentu? A aké je geografické rozloženie uchádzačov o post europoslanca? Portál EURACTIV prináša prehľad kandidátiek do májových eurovolieb. 

Podľa Spáča ale hlavným dôvodom ich úspechu nie je funkcia ale poznateľnosť. Väčšina politických strán si pri zostavovaní kandidátky uvedomuje, že nezíska viac ako jedno europoslanecké kreslo. Preto do čelných pozícií celkom logicky umiestňujú najznámejšie tváre.

„V praxi to znamená, že strany celkom pragmaticky do čelných pozícií umiestňujú osoby, ktoré disponujú určitou podporou už pred prvým predvolebným spotom, a to sú z prirodzených dôvodov práve ľudia, ktorí už zastávajú určitú funkciu v politike,“ dodáva politológ.

V tomto ohľade sa ale tiež ponúka otázka, v akej pozícii sú vlastne súčasní europoslanci. Tí sú časťou slovenskej verejnosti vnímaní ako „štedro zaplatení politici, ktorí nič nerobia“.

Spáč ale v tomto postoji vidí skôr kritiku Európskej únie. Názory o neužitočnosti politikov navyše zaznievajú na národnej a regionálnej politickej úrovni.

Dôležitejšie podľa Spáča je, že disponujú takzvanou „výhodou držiteľa úradu“, ktorá im sama o sebe prináša výhody. „Sem náleží napríklad známosť ich mena, predpoklad, že majú skúsenosti a poznajú okolnosti výkonu danej funkcie, viditeľnosť v médiách, prístup k zdrojom a podobne“.

Rozhodovanie ovplyvňujú skratky

Poslanecká dominancia je zreteľná aj pri prvom pohľade na kandidátske listiny v nadchádzajúcich eurovoľbách. Až osem z deviatich preferenčne najsilnejších strán a hnutí do volieb povedie poslanec Európskeho parlamentu, alebo poslanec NR SR.

Výnimkou je Michal Šimečka, ktorý je na čele kandidátky koalície PS-SPOLU. Až na treťom mieste je poslankyňa slovenského parlamentu Simona Petrík. Podľa prieskumu agentúry FOCUS by koalícia PS-SPOLU vo voľbách mohla získať aj viac ako jeden mandát.

Európsky týždeň | Eurovoľby: Väčšina strán nemá koherentný program

Stretávajú sa očakávania ľudí s programom politických strán v eurovoľbách? Majú zmysel predvolebné diskusie spitzenkandidátov? 

Ako sa ale voliči rozhodujú, keď nemajú o kandidátoch dostatok informácií? Z analýz volebného chovania vyplýva, že sa v takýchto situáciách zvyknú pri rozhodovaní spoliehať na takzvané „skratky“ (z anglického shortcuts).

„Mimo už vyššie spomínaného poradia na listine, sa voliči môžu rozhodnúť na základe jednotlivých znakov, ktoré sú uvedené na kandidátnej listine, teda pohlavia, veku, povolania a podobne,“ menuje Spáč. Jedným dychom dodáva, že aj takýchto prípadoch hrá kľúčovú úlohu poradie na kandidátke.

Portál EURACTIV analyzoval eurokandidátky z pohľadu vekovej štruktúry, zastúpenia žiengeografického rozdelenia.

Partner

Projekt EP7 Vote for your EU

Sledujte

Mediálny partner