Dobrý euroskepticizmus treba pestovať, zlý pochopiť

Workshop k projektu CODES v Bruseli, 30. januára 2018. [Štefan Bako / EURACTIV Slovensko]

Obava z posilňovania euroskeptických síl sprevádza európske a národné voľby minimálne posledných 15 rokov. Rovnako dlho zápasí EÚ s otázkou, ako najlepšie komunikovať s občanmi.

„Skepticizmus je pre politiku dobrý,“ hovorí Giles Pelayo z Európskej komisie. Pracuje pre oddelenie, ktoré riadi program „Európa pre občanov“.

Občania majú podľa Pelaya kontrolovať európsky projekt a „je dobré, že sú nároční.“ Povedal na to na workshope EURACTIV pod názvom Reviving European Project.

Podujatie diskutovalo výstupoch projektu CODES, ktorý mapoval korene euroskeptizmu vo vnímaní ľudí vo viacerých krajinách EÚ.

 

 

Ako hovorí Pavol Baboš z Univerzity Komenského v Bratislave, jeden z riešiteľov projektu CODES, mnoho z euroskeptickým postojov súvisí s veľkými očakávaniami, ktoré sa spájali s rozšíreniami EÚ v rokoch 2004 a 2007.

Sú rôzne zdôvodnenia, ktoré ľudia používajú v novších a starších členských štátoch. Vo východnejších členských krajinách sú to najmä očakávania rýchleho dobiehania západných členských krajín, ktoré sa nenaplnili.

„Nie je to len vnímanie, je to realita,“ hovorí maďarský zelený europoslanec Bendek Jávor. „Či už je to spravodlivé (hodnotenie), alebo nie, musíme si byť toho vedomí.“

„Prešli sme vážnou a hlbokou ekonomickou krízou a stále z nej nie sme vonku,“ dopĺňa.

 

Občianske konventy

Ako hovorí poradca predsedu Európskej komisie Jeana-Clauda Junckera, Belgičan Luc Van den Brande, máme momentálne najmä problém s dôverou a mierou antagonizmu medzi EÚ a národnými štátmi.

Van den Brande je autorom správy, ktorá navrhuje spôsoby, ako sa môže zlepšiť vzťah a komunikácia na linke EÚ a jej občania.

Bývalý predseda Výboru regiónov EÚ tiež hovorí,  že je potrebné doplniť model demokratickej reprezentácie systémom deliberácie, teda o istú formu občianskych konventov. Malo by ísť o tzv. verejné uvažovanie (deliberáciu), ktoré sa odlišuje od verejných diskusií, expertných podujatí alebo konferencií.

Podobný nápad predniesol nedávno aj francúzsky prezident. Emanuel Macron hovorí o v organizácii širokých občianskych konzultácií, organizovaných v členských štátoch, ktoré by mali vygenerovať odpovede na otázky, čo ľudia od EÚ očakávajú.

Tento proces treba podľa Van den Brandeho spustiť, ale dôraz treba klásť na správny mechanizmus. Nemá podľa neho žiadny zmysel robiť to systémom „zhora nadol“. Slovensko sa zatiaľ svojim Národným konventom o EÚ, ktoré organizuje Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí najviac blíži práve takémuto modelu.

Vysielateľ vs prijímateľ informácie

Hovorí, že základ pre rôzne formy dialógu s občanmi je v zmluvách. „Nemusíme znovu vymýšľať koleso. Máme tu článok 2 Zmluvy o EÚ, horizontálny a vertikálny dialóg, Európsku občiansku iniciatívu a dialóg o hodnotách EÚ.“

Chybu, ktorú podľa Van den Brandeho často v komunikácii o EÚ robíme je, že si neuvedomujeme, že „sociálna realita vysielateľa a prijímateľa informácie nie je rovnaká.“

Komunikácia nezachráni zlý obsah

Europoslanec Jávor hovorí, že komunikácia je len jedným dielom v skladačke. „Dobrý musí byť aj produkt, inak stratíte svoj trh.“

Inštitucionálnu komunikačnú kampaň pred európskymi voľbami (máj 2019) momentálne pripravuje aj Európsky parlament. Oproti roku 2014 nebude politicky neutrálna, ale bude niesť jasný pro-európsky odkaz.

Kampaň sa má sústrediť na tzv. „weak abstainers“, teda ľudí, ktorí vo všeobecnosti vnímajú prínosy EÚ, ale eurovolieb sa nezúčasťňujú, čo sú najmä mladšie ročníky.

 

Euroskepticizmus: Vnímanie, problémy a odporúčania

Infografika zhŕňa čiastkové výsledky projektu CODES. Bližšie vysvetlenia jednotlivých odporúčaní sú pod obrázkami.