Dosť obviňovania „Bruselu“. Členské štáty majú odkryť karty

Vojaci hrajú karty (1673, grafika, autor predlohy: David Teniers ml.), Slovenská národná galéria, SNG [Webumenia.sk / Public domain]

Europoslanci žiadajú, aby bola Rada EÚ, kde sa dohadujú členské štáty, menej tajnostkárska. Dnes sú mnohé jej dokumenty utajované a pozície jednotlivých členských krajín sa nezaznamenávajú, čo podľa poslancov umožňuje zvaľovať veci na „Brusel“.

V EÚ nerozhodujú „nikým nevolení byrokrati“ ale Európsky parlament a členské štáty združené v Rade. Kým takmer všetko, čo sa udeje v europarlamente je verejné a dokonca streamované na internete, Rada pracuje inak.

Európsky parlament sa sťažuje, že Rada EÚ toho zverejňuje omnoho menej ako by mohla, čím sa otvára priestor pre špekulácie a konšpiračné teórie.

Rada EÚ sa stretáva na úrovni ministrov. Tieto rokovania, ak v nich ide o legislatívu, by mali byť podľa európskych pravidiel verejné. Rada však má mnoho prípravných stretnutí (Coreper I a II, pracovné skupiny) na nižších úrovniach, kde sa deje väčšina reálnych rokovaní, ktoré verejné nie sú.

Európsky parlament sa v nedávno prijatom uznesení odvoláva na zistenia ombudsmanky EÚ Emily O´Reilly, ktorá našla problémy s prístupmi k dokumentom z nižších úrovní Rady.

Európska ombudsmanka vyčíta Komisii netransparentné obsadenie vplyvnej funkcie

Vymenovanie Martina Selmayera za generálneho tajomníka prebehlo podľa európskej exekutívy v súlade so zákonom.

Európsky parlament to vníma ako problém. „Ak jedna z troch hlavných inštitúcií EÚ prijíma rozhodnutia bez transparentnosti, aká sa očakáva od demokratickej inštitúcie, bezpochyby to poškodzuje EÚ.“

Viem, čo ste robili v Bruseli

Z pohľadu vyvodzovania zodpovednosti je dôležité, že sa často nedá dosledovať, akú pozíciu  či návrhy konkrétny členský štát pri kľúčových rokovaniach presadzoval.

Rada EÚ prijala po rozsudku Súdneho dvora EÚ (podnet organizácie Access Info Europe) pravidlo, podľa ktorého sa do dokumentov týkajúcich legislatívnych konaní zaznamenávajú názvy štátov, ktoré prichádzali s konkrétnymi návrhmi len „keď je to vhodné“.

„Stanoviská prijaté v prípravných orgánoch Rady jednotlivými členskými štátmi nie sú ani zverejnené, ani systematicky zaznamenávané, čo občanom, médiám a zainteresovaným stranám znemožňuje účinne kontrolovať správanie svojich zvolených vlád,“ píše Európsky parlament vo svojom uznesení.

Dodáva, že to umožňuje bežnú prax, kedy sa národní politici doma dištancujú od rozhodnutí prijatých na európskej úrovni, ktoré sami formovali a prijímali. Systematické zaznamenávanie pozícií členských štátov v prípravných orgánoch Rady by podľa europoslancov od rétoriky „lebo Brusel“ odrádzalo.

Problematická môže byť z istého pohľadu aj prax hľadania konsenzu za každú cenu. Rada aj v prípadoch, kedy by mala hlasovať kvalifikovanou väčšinou, často prijíma rozhodnutia konsenzom. Európsky parlament „naliehavo“ členské štáty vyzýva, aby od toho upustili a vždy hlasovali formálne a verejne.

Tento postup sa EÚ vypomstil v prípade hlasovania o tzv. dočasných kvótach pre utečencov. Vtedajšie predsedníctvo Rady dalo o návrhu hlasovať, hoci vedelo, že je voči nemu silný menšinový odpor. Rozhodnutie Rady nakoniec niektoré krajiny, vrátane Slovenska, nerešpektovali.

Kultúra komunikácie je individuálna zodpovednosť

Slovenské ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí, ktoré zastrešuje a koordinuje slovenskú účasť na Radách EÚ hovorí, že kultúra komunikácie o európskych témach je individuálnou zodpovednosťou ale aj povinnosťou politických lídrov.

„Prirodzene, zvýšená miera transparentnosti môže napomôcť tomu, aby bolo možné zaujať racionálne stanovisko, kriticky zhodnotiť činnosť zástupcov a eventuálne vyvodiť politickú zodpovednosť,“ napísal pre EURACTIV Slovensko tlačový odbor MZVaEZ. Transparentnosť by  však podľa  ministerstva „nemala byť vnímaná ako náplasť pre prípadnú nekorektnú komunikáciu“.

Rezort diplomacie na margo uznesenia europarlamentu pripomína judikatúru Súdneho dvora EÚ (napr. Sison/Rada, C‑266/05 P, resp. Sophie In ‚t Veld/Komisia, kT-301/10). Tá mala potvrdiť, že k všeobecnej požiadavke prístupnosti k dokumentom existujú výnimky predvídané právom EÚ.

Parlament totiž Rade vyčíta, že verejnosť nevie, aké dokumenty v Rade v danom momente existujú, čo občanom de facto bráni si ich vyžiadať s odvolaním sa na právo na prístup k informáciám. Označovanie dokumentov, ktoré sa rozposielajú pred stretnutiami prípravných orgánov Rady ako LIMITE, je podľa europarlamentu porušením rozhodnutia Súdneho dvora EÚ o zásade čo najširšieho verejného prístupu k dokumentom EÚ.

V trialógoch ťahajú poslanci za kratší koniec

Európsky parlament má aj ďalší dôvod, prečo ho tajnostkárstvo Rady vyrušuje. Keďže sa musia Rada a Európsky parlament na podobe európskej legislatívy dohodnúť v politických rokovaniach, europoslanci to vnímajú tak, že menšia transparentnosť Radu v rokovaniach „štrukturálne zvýhodňuje“.

Nakoľko sa trialógy (rokovania aj za účasti Európskej komisie) stali bežnou praxou, europarlament tvrdí, že by sa na všetkých účastníkov mali vzťahovať najvyššie štandardy transparentnosti.

Kedže Parlament umožňuje Rade prístup k svojim zasadnutiam, žiada na oplátku Európsky parlament prístup ako pozorovateľ k zasadnutiam Rady a jej orgánov.

Podľa slovenského rezortu diplomacie rokovací poriadok Rady toto v zásade nevylučuje. Rokovania Rady EÚ na úrovni ministrov o legislatíve sú v zásade verejné. Pri prípravných orgánoch sa nateraz ich verejná povaha nepredpokladá. Ministerstvo ale pripomína, že verejne prístupné nie sú ani zasadnutia Konferencie predsedov politických skupín Európskeho parlamentu. Ide o orgán, kde sa síce prijímajú najcitlivejšie politické rozhodnutia o vnútorných veciach europarlamentu, ale nerieši sa na nich legislatíva.

Rada EÚ ako druhá komora

Uznesenie Európskeho parlamentu obsahuje aj veľmi ambiciózny návrh, aby sa Rada EÚ zmenila na skutočnú legislatívnu komoru. Tým by sa vytvoril dvojkomorový legislatívny systém pozostávajúci z Rady a Európskeho parlamentu, kde by Európska komisia bola hlavný výkonný orgán.

Špecializované zloženia Rady (napr. ministri financií, dopravy, vnútra atď.) by sa stali prípravnými orgánmi a končené rozhodovanie by prijímalo len jedno zákonodarné zloženie Rady, podobne ako je to dnes s výbormi Európskeho parlamentu a plenárnym zasadnutím.

Ministerstvo zahraničia pripomína, že tento plán nie je možné zrealizovať bez zmeny primárnych zmlúv EÚ.

Uznesenie podporili europoslanci 17. januára pomerom hlasov 479 za a 18 proti. Zo slovenských poslancov za hlasovali celé delegácie pri EPP (KDH, SMK, Most-Híd, Eduard Kukan) a S&D (Smer-SD, Boris Zala). Naopak proti hlasovali poslanci v ECR (Richard Sulík, Branislav Škripek a Jana Žitňanská).

Partner

Projekt EP7 Vote for your EU
This Time I'm Voting

Sledujte

Mediálny partner