Dôvera v EÚ sa neobnoví, kým sa nevyrieši kríza

Panel 1, Zdroj: SFPA

Prvý panel konferencie "EÚ v roku 2013: Ako obnoviť dôveru a rast (31. mája 2013)"  hodnotil schopnosť EÚ vyrovnať sa s pokračujúcou dlhovou krízou. Podujatie prebehlo len dva dni po tom, čo Európska komisia zverejnila špecifické odporúčania pre jednotlivé krajiny a preorientovala ich od úspor k štrukturálnym reformám.

V prípade Slovenska sa týkajú pokračovania fiškálneho úsilia, boja proti daňovým únikom a výberu DPH, verejných služieb zamestnanosti, nezamestnanosti mládeže, fungovania trhu s energiou, verejnej služby a justičného systému.

Reflektoval ich riaditeľ Odboru štrukturálnych a výdavkových politík Inštitútu hospodárskej politiky Ministerstva financií SR Štefan Kišš. Konštatoval, že celkom správne identifikujú výzvy, ktorým čelí slovenská ekonomika. Poukázal najmä na nové témy, ktoré Komisia v prípade Slovenska otvorila. Ide o efektívnosť zdravotníctva, energetiku, riadenie ľudských zdrojov vo verejnej správe a zvýšenie kapacity pre čerpanie eurofondov.

Informoval o pripravovanom vyššom zdaňovaní nehnuteľností či environmentálnych daniach s menším vplyvom na ekonomický rast. Zároveň zdôraznil, že sa skončilo obdobie ľahkých škrtov na strane výdavkov a nastalo sofistikovanejšie hľadanie možných úspor napríklad v zdravotníctve pri udržaní cieľov zdravotnej politiky.

Komisia Slovensko pochválila v otázke konsolidácie, avšak ako zdôraznil Kišš treba v nej ďalej pokračovať. Pripomenul tohtoročný cieľ  znížiť deficit pod 3 %. Pripustil však ekonomické riziká spočívajúce najmä v prípadnom zhoršení výhľadu pre rast oproti pôvodným očakávaniam. V takom prípade by bolo treba ešte tento rok reagovať.

Poukázal, že v tomto kontexte okrem Paktu stability a rastu platia aj slovenské obmedzenia v podobe dlhovej brzdy (ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti), preto musí konsolidácia prebiehať rýchlejšie ako hovoria zadania z Bruselu.

Za dôležitý označil národný akčný plán boja proti daňovým únikom, konštatoval však, že prijaté opatrenia sa ešte neprejavili na lepšom výbere daní. Poukázal najmä na problémy spojené s výberom DPH, ktorý patrí k najväčším výzvam z pohľadu daňových únikov.

Na rozdiel od Francúzska, ktoré odporúčania Komisie kritizovalo, Slovensko podľa jeho slov patrí medzi krajiny, ktoré ich počúva vzhľadom na to, že s väčšinou sa stotožňuje. Nepripravujú sa teda žiadne veľké výhrady.

Bývalý minister zahraničných vecí, člen Európskej komisie a súčasný riaditeľ Centra štúdií pre rozšírenie EÚ v Budapešti Péter Balázs sa zameral na otázku dôvery v širšom kontexte. Prvý element, ktorý na ňu vplýva je efektívnosť organizácie a reakcia na vzniknuté situácie.

Poukázal, že EÚ trvalo tri roky, kým sformulovala opatrenia. „Žiadna národná vláda by si nemohla dovoliť postupovať tak pomaly,“ zdôraznil. Ako ďalej vysvetlil vzhľadom na štruktúru si to však EÚ môže dovoliť a dokážeme to akceptovať.

Podľa jeho slov plán stáleho predsedu Európskej rady Hermana Van Rompuya smerom ku skutočnej hospodárskej a menovej únii všetkých neuspokojila. To 11 ministrov zahraničných vecí (Future of Europe Group) viedlo k vypracovaniu dokumentu, v ktorom zašli ešte ďalej.

Vysvetlil, že na európskej úrovni je jednoduchšie dôjsť k dohode na „dlhodobých snoch“ akým bola Lisabonská stratégia, či je súčasná stratégia Európa 2020. Na vývoj v EÚ však majú hlavný vplyv otázky strednodobého charakteru – sedemročný rozpočet, päťročný mandát Komisie a Parlamentu a zmena vlád. V 27-člennom bloku je ročná frekvencia výmeny vlád 6 až 7.

Pripomenul, že napríklad počas poľského predsedníctva v druhej polovici roka 2011 došlo počas šiestich mesiacov k zmene 9 kabinetov. „Keď dáme tieto funkčné obdobia dokopy, potom dospejeme k realite implementácie,“ konštatoval. Poukázal tiež na fakt, že začiatok nového finančného rámca a mandátu inštitúcií v jednom roku je možný len raz za 35 rokov a to nastane práve budúci rok.

Nové inštitúcie teraz prídu k moci v čase, keď už nový viacročný rozpočet bude v platnosti a skončia skôr ako sa začne rokovať o ďalšom. Podľa jeho slov sa budú môcť teda viac sústrediť na iné veci, na celkové fungovanie EÚ, možno zmenu Lisabonskej zmluvy.

Ako ďalej pokračoval, inštitúcie sú z veľkej časti rukojemníkmi domácej politickej situácie. Výsledok európskych volieb závisí od toho, nakoľko sú vzdialené národné voľby. Ak boli nedávno, zvyčajne výsledok európskych volieb kopíruje ich výsledok. Čím dlhší čas prešiel od národných volieb, tým rozdielnejšie skončia európske – voliči vysielajú negatívny signál alebo testujú vládu.

Rozhodujúca pre budúcnosť EÚ bude podľa jeho slov politická situácia v krajinách v lete 2014. Závisí tiež od kvality ľudí, ktorí prídu z členských štátov. Budúci rok je teda výzvou pre zlepšenie líderstva v EÚ.

Dotkol sa tiež interpretácie národných záujmov na úrovni EÚ a interpretácie európskych záujmov na národnej úrovni. Poukázal, že pri prezentovaní národných záujmov na európskej úrovni môžu reagovať národné záujmy iných štátov, dokonca aj európske záujmy.

Európske záujmy na národnej úrovni sú často obeťou tzv. „blame game“: „musíme niečo robiť, lebo to diktuje Brusel; všetko zlé prichádza z Bruselu a ja chcem všetko dobré, takže ma znovu voľte a neznášajte Brusel“. Často je to podľa jeho slov aj dôsledok slabej prítomnosti komisárov EÚ pri národných procesoch. Na posilnenie dôvery je nevyhnutné dobré fungovanie komunikácie na oboch úrovniach.

Kai Olaf Lang zo Stiftung Wissenschaft und Politik v Berlíne v úvode príspevku skonštatoval, že Európania sú v súčasnosti prepojení cez trvalý euroval, mechanizmy solidarity a fiškálnej disciplíny, rozdelení rôznymi prístupmi k tomu ako prekonať krízu a tiež zjednotení neistotou.

V súčasnosti z jeho pohľadu treba  prekonať spor rast verzus úsporné opatrenia a nájsť kompromis. Cestou by mohla byť tzv. inteligentná konsolidácia (smart consolidation), zatiaľ sa však presne nevie, čo to konkrétne znamená. Zdôraznil však, že si treba uvedomiť, že do popredia vchádza sociálna dimenzia vzhľadom na spoločenský postoj k prijímaným opatreniam.

Poukázal, že v riešeniach krízy si začína raziť cestu flexibilita. V uplynulých dňoch napríklad časová, vzhľadom na to, že viacerým krajinám na čele s Francúzskom a Španielskom bola predĺžená lehota na nápravu rozpočtu.

V súčasnosti nás čaká test implementácie schém fiškálnej konsolidácie a štrukturálnych reforiem, ktorých výsledky sa prejavia v priebehu jedného až dvoch rokov. Okrem toho sa ukazujú aj prvé výsledky fungovania novej architektúry.

Podľa jeho slov sa treba zamerať na obnovu konkurencieschopnosti a riešiť odklon medzi severom a juhom eurozóny. Poukázal na zásadný význam budovania bilaterálnych vzťahov,  napríklad Nemecko ponúka dohody so štátmi na juhu ohľadom riešenia nezamestnanosti mladých.

Dôležitou časťou príbehu podľa neho budú aj dohody zmluvného charakteru o realizovaní štrukturálnych reforiem a mechanizmus solidarity na podporu štátov, ktoré sa k nim zaviažu. Voči nim sa však krajiny stavujú rôzne. Napríklad Estónsko spochybnilo, na čo platiť niekomu za to, čo aj tak musí urobiť. Juh tvrdí, že takáto podpora je nevyhnutná, pretože pri verejných financiách pod tlakom niet iných zdrojov. Nemecko zasa zastáva názor, že je vhodné mať takýto nástroj, no mal by byť prísne podmienený.

Juraj Migaš z ministerstva zahraničných vecí, ktorý viedol Stále zastúpenie SR v Bruseli počas prístupového procesu, konštatoval, že dôvera sa neobnoví, kým sa nevyrieši kríza. Od toho bude závisieť aj vzťah občanov k EÚ. Apeloval na zodpovedné a disciplinované správanie štátov. „Nové členské štáty nespôsobili súčasnú krízu,“ zdôraznil. Upozornil, že vzhľadom na súčasnú situáciu EÚ stráca svoju globálnu pozíciu.  

Pokiaľ ide o ďalšiu integráciu je podľa jeho slov naivné myslieť si, že v krátkom čase vznikne superštát. Bez vyriešenia krízy sa EÚ ďalej nepohne. Kritizoval postoj Francúzska voči odporúčaniam Európskej komisie. Zdôraznil, že nejde o diktát, ale o dohodnutý postup. Upozornil na to, že takto potom vzniká národné špecifikum, potom snaha o národnú výnimku, následne národný egoizmus, ktorý sa cez voľby mení na falošný patriotizmus: bránim sa pred Bruselom.

Prvý krok, ktorý je teda podľa jeho slov treba spraviť, je vrátiť sa viac k subsidiarite a nikto potom nebude môcť až tak nadávať na Brusel. Komisia by tiež z jeho pohľadu na nejaký čas nemala prichádzať s nadbytočnými regulačnými opatreniami, napriek tomu, že iniciatívy prichádzajú z krajín, aby neprovokovala občanov. Zásadne by sa tiež mala zvýšiť kontrola plnenia záväzkov.

Vyjadril obavy zo vzďaľovania sa eurozóny od zvyšku v prípade prehlbovania integrácie. Upozornil, že prípadný pokus o zmenu zmluvy by mohla zabrzdiť súčasné snahy prekonať krízu. Treba však podľa neho očakávať, že výsledkom celého procesu bude iná EÚ, ktorá zrejme štáty, ktoré nebudú chcieť, nechá trošku bokom. Ako uzavrel, slovenská vláda sa však bude usilovať o to, aby Slovensko bolo v jadre.