Dramatický summit o migrácii sa skončil dohodou. Slovensko je spokojné

Po hodinách ťažkých rokovaní prišla úľava. Sprava doľava: Donald Tusk, Philippe Etienne (Macronov poradca), Angela Merkelová, Giuseppe Conte, Emmanuel Macron. [Council]

Lídri Európskej únie dosiahli potrebnú dohodu v otázkach migračnej politiky. Peter Pellegrini je so závermi summitu spokojný, keďže na Slovensko neprídu žiadni migranti bez súhlasu vlády. Je však ochotný pomôcť susedným krajinám.

Európski lídri pocítili horkosť skutočnej proti-systémovej diplomacie a kreatívneho rozvratu. Taliansky premiér Giuseppe Conte, ktorý stojí na čele populistickej a protiimigračnej vlády, spravil z celého summitu svojho rukojemníka.

Conte zdržoval uzavretie dohody, aby donútil svojich neochotných partnerov prevziať časť zodpovednosti za žiadateľov o azyl, ktorí sa vyloďujú na talianskych brehoch.

Summit, ktorý by skončil bez oficiálnych záverov, by bol politickou katastrofou s nepredvídateľnými negatívnymi dôsledkami pre celý blok. V stávke bolo veľa.

Čo (ne)čakať od posledného európskeho summitu pred prázdninami

Európska rada rokuje o migrácii, ale aj o vzťahoch s Londýnom a Washingtonom, o reforme eurozóny a o spoločnej obrane. Donald Tusk očakával „tvrdé“ vyjednávania. 

Rozhoduje sa o osude Európy

Conte, bývalý profesor práva, ktorý bol donedávna politicky neznámy, prišiel do Bruselu povzbudený podporou Donalda Trumpa. Washington, ktorý súhlasí s tvrdým postojom Ríma potvrdil Contemu návštevu amerického prezidenta.

Summit, ktorý by mal skončiť dnes (29. júna) na poludnie, sa zvykne označovať za „matku všetkých summitov“. Dôvodom je najmä jeho potenciálny dopad na budúcnosť nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, ktorá bojuje o prežitie svojej vlády.

O čom sa hovorilo na migračnom minisummite, kam V4 odmietla prísť

Taliansko navrhuje zrušenie zodpovednosti krajiny prvého príchodu  a vytvorenie ochranných centier vo viacerých krajinách. Francúzsko a Španielsko zase žiadajú vytvorenie uzavretých plošín na vylodenie.

„Európa čelí mnohým výzvam, ale migrácia by mohla byť tou, ktorá rozhodne o jej osude,“ povedala Merkelová nemeckým zákonodarcom len niekoľko hodín pred summitom.

V súčasnosti prichádza do Nemecka len veľmi malý počet migrantov, no konzervatívna strana CSU varovala, že je odhodlaná poslať preč migrantov, ktorí sa zaregistrovali v iných členských štátoch.

Takýto krok by mohol viesť k opätovnému zavedeniu vnútorných hraníc a kolapsu Schengenu.

Tvrdý postoj Talianska

Na rozdiel od Nemecka, Taliansko čelí vzrastajúcemu migračnému tlaku, keďže je súčasťou stredomorskej trasy. Lode, ktoré zachraňujú migrantov na mori, zvykli smerovať práve do talianskych prístavov.

Nová vláda však odmietla už niekoľko takýchto lodí a znovu tak otvorila celoeurópsky spor v otázkach migračnej politiky.

„Taliansko nepotrebuje viac slov, ale konkrétne činy,“ povedal Conte novinárom pri príchode na summit a dodal, že ak mu ostatní lídri neponúknu viac pomoci, „nedospejeme k spoločným záverom“.

Chcel, aby zodpovednosť za migrantov niesli všetky členské krajiny rovnako.

Dramatický summit

Hovorca Európskej rady Preben Aamann uviedol, že po niekoľkých hodinách rozhovorov boli závery o všetkých otázkach summitu, ktorý sa zaoberal aj obchodom a obranou, zablokované.

„Nebudeme súhlasiť s ničím, pokým sa nedohodne všetko,“ uviedol taliansky zdroj.

Ďalšie zdroje uviedli, že ostatní 27 lídri boli „prekvapení“ a nešťastní z tvrdej pozície Talianska. Rokovania boli podľa nich „veľmi ostré“.

Úľava

Dvanásť hodín po začatí rozhovorov napísal predseda Rady Donald Tusk na svoj Twitter, že „lídri európskej dvadsaťosmičky sa dohodli na … záveroch“ vrátane migrácie.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron uviedol, že „to umožnila európska spolupráca“.

Conte vyjadril spokojnosť a povedal, že jeho krajina „už nie je sama“.

Desaťstranové závery summitu obsahujú tri a pol strany, ktoré sa týkajúce migrácie. Zvyšok sa venuje otázkam obrany a medzinárodného obchodu, o ktorých sa dohodlo oveľa skôr.

Znenie dokumentu je neurčité. Uvádza sa v ňom, že čo sa týka trasy cez Stredozemné more, snaha zastaviť líbyjských a iných prevádzačov by sa mala zintenzívniť.

„EÚ bude v tomto ohľade aj naďalej stáť pri Taliansku a ostatných členských štátoch nachádzajúcich sa na jej hraniciach. Oveľa viac podporí oblasť Sahelu, líbyjskú pobrežnú stráž, pobrežné a južné spoločenstvá, ľudské podmienky prijímania, dobrovoľné humanitárne návraty, spoluprácu s inými krajinami pôvodu a tranzitu, ako aj dobrovoľné presídlenie. Všetky plavidlá pôsobiace v Stredozemnom mori musia rešpektovať platné zákony a nebrániť operáciám líbyjskej pobrežnej stráže,“ píše sa v dokumente.

Ďalšie peniaze pre Turecko

Účastníci summitu sa dohodli na spustení druhej tranže v rámci dohody medzi Úniou a Tureckom z júla 2016. Nespomenula sa však jeho cena – 3 miliardy eur. Rovnako sa odsúhlasilo poskytnutie 500 miliónov eur európskemu núdzovému fondu pre Afriku, čo bola podmienka Talianska.

V schválenom texte sa uvádza, že niektoré členské štáty sa domnievajú, že Turecko uplatňuje dohodu s Úniou diskriminačným spôsobom. Taktiež hovorí o tom, že readmisné bilaterálne dohody by sa mali vykonávať nediskriminačným spôsobom voči všetkým členským štátom.

Platformy na vylodenie

Tusk navrhol, aby lídri schválili návrh „platforiem na vylodenie“ pre migrantov, ktoré by sa nachádzali mimo Európy, s najväčšou pravdepodobnosťou v Afrike. Dohodnutý text uvádza:

„Európska rada vyzýva Radu a Komisiu, aby v úzkej spolupráci s príslušnými tretími krajinami, ako aj UNHCR a IOM rýchlo preskúmali koncept regionálnych platforiem na vylodenie. Takéto platformy by mali fungovať a rozlišovať individuálne situácie pri plnom rešpektovaní medzinárodného práva a bez vytvorenia faktora príťažlivosti.“

Dobrovoľné presuny

Bývalé komunistické krajiny strednej a východnej Európe, najmä autoritárske vlády Maďarska a Poľska, sú tvrdohlavými odporcami migrácie a povinných kvót.

V záveroch sa teda uvádza, že budúce presuny migrantov sa uskutočnia dobrovoľne. Rozlišuje sa pritom medzi nelegálnymi migrantmi, ktorí budú vrátení späť, a osobami, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu. V druhom prípade by sa uplatňoval princíp solidarity.

„Všetky opatrenia v súvislosti s týmito kontrolovanými centrami, vrátane premiestňovania a presídľovania, budú dobrovoľné, bez toho, aby sa poškodila dublinská reforma,“ píše sa v záveroch. V inom odseku sa uvádza, že reforma európskeho azylového systému sa bude riešiť na októbrovom summite.

Maďarský premiér Viktor Orbán označil závery samitu za úspech V4. Tvrdí, že vďaka tomu sa Maďarsko nestane imigračnou krajinou. Výsledok si pochvaľovali aj premiéri Poľska a Česka.

Slovensko nebude prehlasované

Pri reforme spoločnej azylovej politiky budú musieť členské krajiny Európskej únie dospieť ku konsenzu. Podľa premiéra Petra Pellegriniho sa už nestane, že by bolo Slovensko prehlasované systémom kvalifikovanej väčšiny.

„Povedal som to otvorene niektorým z lídrov, že by aj z našej strany tá nedôvera v niektoré dokumenty nebola taká veľká, ak by sme už raz neboli obídení a pri povinných kvótach bolo použité hlasovanie väčšiny. To vnieslo určitú nedôveru a preto my musíme opatrne čítať a sledovať každú jednu vetu a vyjadrenia, aby tam neboli nejaké zadné dvierka,“ konštatoval Pellegrini.

Sekundárne presuny

Sekundárne presuny migrantov medzi členskými krajinami boli jednou z tém, ktorých sa najviac obávala Angela Merkelová. Európski lídri sa dohodli, že:

„Pokiaľ ide o vnútornú situáciu v EÚ, sekundárne presuny žiadateľov o azyl medzi členskými štátmi môžu ohroziť integritu spoločného európskeho azylového systému a schengenského acquis. Členské štáty by mali prijať všetky potrebné vnútroštátne legislatívne a administratívne opatrenia na boj proti takýmto presunom a úzko spolupracovať.“

Krajiny sa zaväzujú prijať naspäť utečencov, ktorí prekročili ich hranice, pokiaľ je ich počet veľmi nízky. Napriek tomu sa Merkelová údajne snaží uzavrieť bilaterálne dohody zamerané na kontrolu sekundárnych presunov.

Slovensko je spokojné

Rokovanie v Bruseli bolo podľa premiéra Petra Pellegriniho veľmi náročné, no Slovensko môže byť spokojné.

„Podarilo sa nám dosiahnuť text, s ktorým môže byť spokojná aj Slovenská republika, ale hlavne s tým textom môže byť spokojná aj Európska únia, pretože tú zodpovednosť za Európsku úniu nesieme všetci… Musím veľmi oceniť, že konečne sa diskusia z roviny vynucovania relokácie a povinných kvót presunula do roviny dôslednej ochrany vonkajších hraníc, čo bola jedna z hlavných tém,“ povedal a zdôraznil, že to je niečo, čo Slovensko presadzovala dlhodobo.

„Žiadni migranti neprídu na Slovensko bez toho, aby Slovensko súhlasilo,“ povedal premiér. Slovensko však podľa jeho slov „skôr vníma“, že má stále kapacitu na poskytnutie dočasnej pomoci – napríklad dočasného umiestnenia azylantov zo susedných krajín, napríklad Rakúska, ktoré sa ocitnú v núdzi, na svojom území. Takto, v akýchsi „štartovacích zariadeniach“, môže podľa Pellegriniho prijať až 1200 migrantov.