Druhá debata Spitzenkandidátov odhalila rôzne ambície v obrane

Manfred Weber, Guy Verhofstadt, Ska Kellerová a Frans Timmermans počas druhej debaty spitzenkandidátov vo Florencii. [EPA-EFE/Claudio Giovanni]

Téma európskej armády rezonovala v druhej debate Spitzenkandidátov vo Florencii. Obranná spolupráca sa pravdepodobne v ďalšom päťročnom období stane jednou z priorít novej Komisie.

Na pódium v priestoroch Inštitútu európskej univerzity vo Florencii sa postavili tváre štyroch európskych frakcií. Európsku ľudovú stranu (EPP) zastupoval Manfred Weber, ktorý na minulej debate v Maastrichte chýbal. Vedľa neho stál zástupca liberálnej ALDE Guy Verhostadt, za Európsku stranu zelených prišla jedna z dvoch vedúcich kandidátov Ska Kellerová, za Socialistov Frans Timmermans.

Debata sa niesla v pomerne napätej atmosfére. Účastníci sa často napádali, vytýkali si nekonzistenosť medzi svojimi programami a činnosťou v uplynulom legislatívnom cykle, nezhodli sa ani na budúcnosti Únie a smere, ktorým by sa mala vydať, hoci súhlasili, že Únia vo všeobecnosti integráciu zanedbávala.

Najväčšiu roztržku medzi kandidátmi vyvolala téma európskej spolupráce v oblasti obrany, ktorá bude pravdepodobne jednou z dominantných tém v nasledujúcom legislatívnom období. Kandidáti sa nezhodli na tom, či by Európska únia mala alebo nemala zjednotiť svojej vojenské sily.

Plytvanie peňazí

Myšlienka európskej obrany po rokoch ticha získala momentum, keď ju v uplynulom čase podporili francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecká kancelárka Angela Merkelová.

Zatiaľ čo Manuel Weber a Guy Verhofstadt návrh podporili, Timmermans a Kellerová nesúhlasili. Verhofstadt si myslí, že nejaká podoba európskej armády by mala vzniknúť do piatich rokov.

„Spôsob, akým v súčasnosti financujeme armády je najväčšie mrhanie peniazmi v Európskej únii,“ povedal Verhofstadt.

Budúca eurokomisia by mohla vytvoriť aj post komisára pre obranu

Podľa „inštitucionálnych zdrojov“ už boli pre vytvorenie generálneho riaditeľstva pre obranu identifikované aj potrebné finančné prostriedky.

„Na obranu dávame takmer polovicu toho, čo Američania. Trikrát viac ako Rusi, ale nemyslím si, že by sme ich dokázali zastaviť, ak by sa rozhodli vydať na západ. Do roku 2024 chcem európsku armádu o veľkosti 20 tisíc ľudí. Poďme do toho,“ pokračoval.

Verhofstadtov komentár sa dotýka súčasnej reality fungovania ozbrojených síl členských štátov. Kým Spojené štáty používajú zhruba 30 rozdielnych zbraňových systémov, v Únii ich je 178. Kritici súčasného stavu už dlho poukazujú na nízku efektivitu výdavkov na armády, ktoré podľa nich nevykazujú úroveň v súlade s výškou výdavkov.

Manfred Weber s Verhofstadtom súhlasil a zdôraznil potrebu „veľkých ambícií“ v súvislosti s európskou obranou.

„Základnou európskou myšlienkou je odmietnutie vojny v Európe ako prostriedku politiky. Dnes je vojna nemysliteľná a so spoločnou armádou bude uvažovanie o nej úplne vylúčené,“ vyhlásil Weber.

Malé kroky

Ska Kellerová sa voči myšlienke spoločnej armády postavila skepticky. „Som za veľké sny. Ale ak je veľkým snom Európy spoločná armáda, kto ju pošle do akcie?“ spýtala sa.

Európsku zahraničnú politiku Kellerová označila za nekonzistentnú. „Súvisí to tiež s vývozom zbraní. Musíme zriadiť agentúru, ktorá by vývoz kontrolovala, a ktorá by hodnotila, nakoľko sú naplnené kritériá. Saudská Arábia ich jednoznačne neplní,“ vyhlásila.

Podľa kritikov myšlienky európskej armády zatiaľ diskusia nepriniesla odpoveď ani len na základné otázky, napríklad či reforma bude zahŕňať iba zjednotenie prostriedkov a výbavy alebo aj rozhodovanie.

Frans Timmermans projekt vyhlásil za nerealistický. Verhosftadta varoval, aby ľudom nesľuboval „modré z neba“, pretože spoločná armáda v blízkej budúcnosti nevznikne.

Timmermans členské štáty vyzýva na malé kroky v prehlbovaní obrannej spolupráce. Vyzdvihol napríklad pokrok v spoločných projektoch v rámci stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO). V ďalšej päťročnici Timmermans vidí priestor pre reorganizáciu európskeho zbrojného priemyslu s cieľom jeho väčšej konkurencieschopnosti proti tretím stranám.

Bývalý holandský minister zahraničných vecí Weberovi vyčítal dvojtvárnosť v požiadavkách na európsku integráciu. Na jednej strane podľa neho odmieta spoločnú fiškálnu politiku, na druhej strane ale žiada európsku armádu. „Vidím tam rozpor,“ povedal Timmermans.

Európska FBI

Rozpor medzi kandidátmi v otázke spoločnej obrany ukazuje, že ani v období, kedy sa obrana a bezpečnosť dostávajú na vrchol politických priorít Únie, nebude jednoduché dosiahnuť medzi členskými krajinami a politickými frakciami dohodu.

V Rade Európskej únie sa v obrane a bezpečnosti aj naďalej rozhoduje konsenzom.

Weber a Verhofstadt sa zhodli aj na vytvorení európskej verzie Federálneho vyšetrovacieho úradu (FBI), ktorý by mal slúžiť ako koordinačný úrad pre zdieľanie informácií a boj proti bezpečnostným hrozbám naprieč Úniou. Súhlasí s nimi aj Kellerová, pričom podotýka, že je za európsku FBI, ale nie za európsku CIA. V oblasti zdieľania informácií je opatrná.

„Nie som si istá, či chcem, aby maďarské autority vlastnili moje osobné údaje,“ vtipkovala.

Timmermans nesúhlasí ani s touto myšlienkou a hovorí, že európska FBI je nemysliteľná pokiaľ sa nevieme spoľahnúť na národné orgány činné v trestnom konaní.

Partner

Projekt EP7 Vote for your EU
This Time I'm Voting

Sledujte

Mediálny partner