Dva čierne zoznamy, dva osudy

Eurokomisár pre hospodárske a finančné záležitosti Pierre Moscovici [Európska komisia]

Členské krajiny schvílili čierny zoznam daňových rajov, ale nie čierny zoznam krajín, cez ktoré sa perú špinavé peniaze a financuje terorizmus. Európsky parlament vidí ustupovanie lobingu.

Ministri financií v utorok schválili rozšírený zoznam tzv. „nespolupracujúcich daňových jurisdikcií“ tiež známych ako daňové raje. Väčšinou ide o malé karibské krajiny, ktoré sú známe svojimi offshorovými schémami.

K pôvodným 5 krajinám: Americká Samoa, Guam, Samoa, Trinidad a Tobago a Americké Panenské ostrovy, pribudlo 10 ďalších, okrem Spojených arabských emirátov, aj britské a holandské zámorské teritóriá.

Revidovaný zoznam EÚ teraz zahŕňa aj 10 týchto jurisdikcií: Aruba (holandské zámorské územie), Barbados, Belize, (britské zámorské územie) Bermudy, Dominika, Fidži, Marshallove ostrovy, Omán, Spojené arabské emiráty a Vanuatu.

Zoznam vznikol v roku 2017 po tom, čo sa na svetlo sveta dostali informácie o širokých schémach, ktoré korporácie a bohatí jednotlivci využívajú na vyhýbaniu sa platenia daní.

Davos o probléme daňových únikov: Svet potrebuje nové pravidlá, nie ďalšiu „talkshow“

Bez celosvetovej spolupráce je reforma globálneho daňového systému nemožná. Do čela za spravodlivé zdaňovanie sa musí postaviť Európska únia. 

Zaradenie na čierny zoznam znamená, že finančné transakcie s týmito krajinami budú v EÚ pod väčším dohľadom. Krajina sa dostane na tento zoznam ak má daňové pravidlá, ktoré umožňujú daňové úniky z iných krajín alebo ak nezdieľajú informácie. Tie, ktoré sa zaviažu, že  ku konrkétnemu dátumu urobia potrebné zmeny budú zo zoznamu odstránené, alebo sa na neho vôbec nedostali.

Niektoré krajiny EÚ mali problém so zaradením niektorých krajín problém, dokonca hrozilo, že sa v marci na Rade EÚ (ECOFIN) vôbec neschváli, keďže rozhodovanie v daňových otázkach sa deje jednomyseľne. Schválnie zoznamu bolo preto prijaté pozitívne.

Členské štáty zatiaľ len diskutujú o tom, či by kritériom zaradenia na zoznam malo byť aj zatajovanie konečného prijímateľa výhod. Dnes medzi kritériom nie je.

Stále je veľký počet krajín na „šedom zozname“, ktoré majú stále čas na zmeny. 62 krajín dostalo čas do konca minulého roka, 28 si záväzky splnilo a 34 je stále monitorovaných. Príkladom krajiny, ktorá bola monitorované od roku 2015 a medzičasom sa dostala zo všetkých zoznamov je Andorra.

Daňové raje a pranie špinavých peňazí

Čierny zoznam daňových rajov sa niekedy mýli s iným zoznamom, na ktorom sa EÚ zatiaľ dohodnúť nevie. Ide o zoznam krajín, ktoré sa svojimi pravidlami podieľajú na praní špinavých peňazí a financovaní terorizmu v EÚ.

Ministri spravodlivosti a vnútra 8. marca jednomyseľne odmietli aktualizovaný zoznam takýchto krajín. Rozhodnutie prišlo po kritike Spojených štátov a silnom lobingu Saudskej Arábie za jej odstránenie z navrhovaného súpisu krajín.

V súčasnosti platný zoznam má 16 krajín. Európska komisia ho navrhovala doplniť na počet 23. Ministri tvrdili, že zoznam „nebol vypracovaný transparentným a odolným postupom, ktorým by sa dotknuté krajiny aktívne nabádali, aby prijali rozhodné kroky, a zároveň by sa dodržalo ich právo na vypočutie“.

Komisia teraz musí zoznam prepracovať.

Ktoré krajiny umožňujú pranie peňazí? Komisia sa nevie dohodnúť s členskými štátmi

Z tvorby čierneho zoznamu krajín, ktoré sa podieľajú na praní špinavých peňazí a financovaní terorizmu sa v EÚ stala citlivá téma. Členským štátom, ktoré návrh Komisie odmietajú, chce komisárka Jourová pripomenúť ich silné vyhlásenia po teroristických útokoch a daňových škandáloch. 

Európsky parlament v reakcii na konanie členských krajín schválil vo štvrtok (14. marca) uznesenie, v ktorom vyjadril poľutovanie, že členské štáty EÚ potopili snahu Európskej komisie zaradiť na čierny zoznam EÚ v oblasti prania špinavých peňazí nové krajiny.

Išlo o Saudskú Arábiu, Líbyu Panamu a štyri teritóriá Spojených štátov – Americké Panenské ostrovy, Americká Samoa, Portoriko a Guam.

Text upozorňuje, že krajiny, ktoré sa majú ocitnúť na čiernom zozname, vyvíjajú diplomatický a lobistický tlak (najmä zo strany Spojených štátov a Saudskej Arábie), aby k tomu nedošlo. Takýto tlak by však podľa poslancov nemal oslabiť schopnosť EÚ bojovať proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.

Parlament preto presadzuje, aby sa postup preverovania krajín a následného prijímania rozhodnutí uskutočňoval výlučne na základe dohodnutej metodiky.

Uznesenie sa tiež venuje Rusku, ktoré nebolo zaradené na čierny zoznam. Podľa europoslancov  majú ruské opatrenia v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu nedostatky.

Zaradenie nejakej krajiny či územia na čierny zoznam núti takzvané povinné subjekty, akými sú banky, kasína či realitné kancelárie, uplatňovať pravidlá zvýšenej ostražitosti a povinnej kontroly pri transakciách, ktorých súčasťou sú tieto krajiny. Mal by zabezpečiť, že finančný systém EÚ bude pripravený zabrániť riziku prania špinavých peňazí a financovania terorizmu prostredníctvom týchto krajín.

Partner

Projekt EP7 Vote for your EU

Sledujte

Mediálny partner

Denník N

Partneri / Europoslanci