Dvojaký meter? Neskorá reakcia? Únia hľadá účinnejšiu ochranu právneho štátu

Spomienka na Daphne Caruanu Galiziu rok po jej vražde. [TASR/AP/Jonathan Borg]

Európsky parlament schválil záverečnú správu monitorovacej skupiny, ktorá vznikla po vraždách novinárov na Malte a Slovensku. Niektorí europoslanci navrhujú, aby demokraciu a ľudské práva v budúcnosti hodnotila rada odborníkov nezávislá od Európskeho parlamentu a Komisie.

Odsúdiť páchateľov vrážd Daphne Caruany Galizie, Jána Kuciaka a jeho partnerky Martiny Kušínovej, vyšetriť korupciu a podvody s eurofondami, o ktorých obaja novinári písali, zvýšiť bezpečnosť novinárov a nezávislosť médií a zabezpečiť transparentný výber ústavných sudcov na Slovensku a deľbu moci na Malte.

Európsky parlament to požaduje v uznesení o Malte a Slovensku, ktoré schválil vo štvrtok (28. marca) pomerom hlasov 398:85. Dokument je záverečnou správou Skupiny pre monitorovanie právneho štátu, ktorá vznikla po vraždách Caruany Galizie a Kuciaka.

Europoslanci však nevyzvali k činom len Maltu a Slovensko. Ich uznesenie „vyjadruje poľutovanie nad tým, že (Európska) komisia stále nepredložila (…) návrh komplexného mechanizmu EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva“. Europoslanci pritom vychádzajú aj zo skúseností s Poľskom a Maďarskom.  V Európskom parlamente sa totiž objavuje názor, že článok 7, ktorý bol proti obom použitý, prišiel príliš neskoro a udrel príliš tvrdo.

Členovia Parlamentu naprieč politickým spektrom by radi videli mechanizmus, ktorý porušenia pravidiel zachytí a opraví skôr. Z východu, ale aj zo západu sa navyše ozýva názor, že s niektorými členskými štátmi sa zaobchádza nespravodlivo. O to silnejšie je volanie po rade právnych expertov nezávislej od Parlamentu či Komisie. To všetko bude musieť Komisia zohľadniť, keď svoju predstavu konečne predostrie v júni, ako to najnovšie sľúbila.

Nový mechanizmus

Vo štvrtkovej rezolúcii Parlament „pripomína potrebu nestranného a pravidelného hodnotenia situácie v oblasti právneho štátu, demokracie a základných práv vo všetkých členských štátoch“. Upriamuje pozornosť na svoje predchádzajúce volania po „komplexnom, trvalom a objektívnom mechanizme“. Ten by mal byť „spravodlivý, vyvážený, pravidelný a preventívny“.

Európske zmluvy ponúkajú článok 7, podľa ktorého môže štát prísť o svoje hlasovacie práva, ak porušuje princípy právneho štátu a základné práva.

Za správu o Slovensku a Malte hlasovalo 11 z 13 slovenských europoslancov

Poslanci vyzývajú aj na pokračovanie spolupráce nemeckých a slovenských orgánov vo vyšetrovaní únosu vietnamského občana, vrátane údajného zapojenia bývalého ministra vnútra Roberta Kaliňáka.

Článok 7 spustila Komisia proti Poľsku a Parlament proti Maďarsku.

Postup podľa článku 7 si však vyžaduje širokú politickú zhodu, sankcie dokonca jednohlasnosť v Rade EÚ, kde sú členské štáty zastúpené. Ak sa Európsky parlament rozhodne vydať len nezáväzné odporúčania, krajiny si môžu dovoliť ich ignorovať.

Malta sa vzpiera

Príkladom je Malta. Vo štvrtok europoslanci vyzvali tamojšiu vládu, „aby bezodkladne začala úplné a nezávislé verejné vyšetrovanie vraždy Daphne Caruanovej Galiziovej s osobitných dôrazom na okolnosti, ktoré vraždu umožnili, reakciu zo strany verejných orgánov a opatrenia, ktoré možno zaviesť s cieľom zabezpečiť, aby sa takáto vražda neopakovala“.

Akúsi verejnú inšpekciu nad rámec vyšetrovania vraždy požaduje aj rodina Galiziovej a medzinárodné novinárske organizácie. Dôvodom obáv sú podozrenia o prepojení maltských politických špičiek na organizovaný zločin a pranie špinavých peňazí, o ktorých písala zabitá novinárka.

Vláda odmieta paralelne viesť inšpekciu aj vyšetrovanie vraždy. Maltská europoslankyňa Miriam Dalliová (S&D), ktorá má silné postavenie v Európskom parlamente aj v domácej Labouristickej strane, tvrdí, že vláda neodmieta inšpekciu z princípu. „Aj ja by som považovala za lepšie riešenie, keby sa prešetrovanie spustilo, až keď sa skončí vyšetrovanie vraždy,“ hovorí Dalliová pre EURACTIV.sk.

Mýli sa Európsky parlament, keď žiada, aby oba procesy bežali súbežne? „Parlament môže volať po veľa veciach. Neznamená to, že sa mýli,“ reaguje Dalliová. Nechajme vyšetrovateľov pracovať, aby mohli zadržať objednávateľa a zozbierať proti nemu dosť dôkazov, tvrdí. „Nechcela by som, aby sme sa dostali do situácie, kedy je objednávateľ zadržaný, ale nie je proti nemu dosť dôkazov,“ dodáva.

Slabý záujem

Holandská europoslankyňa Sophia in ‘t Veld (ALDE) zodpovedná za rezolúciu o Malte a Slovensku na rozprave v pondelok (25. marca) kritizovala, že sa jej nezúčastnili dôležití politickí hráči – líder ľudovcov Manfred Weber a socialistický podpredseda Komisie pre právny štát Frans Timmermans. Obaja sú kandidátmi svojich frakcií na post šéfa Komisie po májových eurovoľbách.

Ani jeden z nich „nie je v skutočnosti oddaný“ komplexnému mechanizmu EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva, po ktorom už dlhšie Parlament volá, myslí si in ‘t Veld.

Právny štát v EÚ: Všetci by mali kontrolovať všetkých, navrhuje Nemecko a Belgicko

Nemecko-belgický návrh kontroly právneho štátu v EÚ predpokladá dobrovoľnú účasť a žiadne sankcie. Na oplátku sľubujú objektivitu a rovnaké zaobchádzanie. 

Z jej slov tiež vyplynulo, že nový návrh na vzájomné hodnotenie štátov považuje za nedostatočný. S tým prišli tento mesiac Nemecko a Belgicko. Kontrola právneho štátu v ich ponímaní počíta s dobrovoľnou účasťou a vylučuje sankcie. Sľubujú objektívne posudzovanie a rovnaké zaobchádzanie.

Sčasti tak reagujú na sťažnosti Poľska a Maďarska, že postup podľa článku 7 bol v ich prípade spolitizovaný.

Nezávislí experti

Ľudovec Weber, ktorého in ‘t Veld na rozprave kritizovala za slabý záujem, však s jedným návrhom prišiel – zriadenie komisie expertov.

Weberovmu kolegovi z ľudoveckej frakcie, českému eurospolancovi z KDÚ-ČSL Tomášovi Zdechovskému, sa táto myšlienka páči najviac zo všetkých troch návrhov na nové mechanizmy právneho štátu. „Mali by sme zriadiť komisiu ľudí, ktorí nebudú závislí na nikom, na žiadnom členskom štáte,“ hovorí Zdechovský pre EURACTIV.sk. Dodáva, že právny štát by nemali posudzovať europoslanci, ktorí v danom členskom štáte nikdy neboli.

Kto bude členom špeciálnej komisie? „Mali by to byť odborníci. Viem si predstaviť napríklad bývalých ústavných sudcov, vysokoškolských profesorov či zástupcov neziskového sektora,“ vymenúva Zdechovský.

Posudzovateľmi podľa neho môžu byť aj niektorí z 300 odborníkov, s ktorými spolupracuje európska Agentúra pre základné práva.

Trojfázové konanie

Podľa českého poslanca treba členské štáty „tlačiť do zmien“ ešte pred spustením článku 7, ktorý vedie k sankciám. „Článok 7 sa ukázal ako nereálny. Je to naozaj krajné riešenie,“ vysvetľuje český europoslanec.

Zdechovský si hodnotenie expertov predstavuje ako prvý z troch stupňov. „Na základe výsledkov z komisie sa pristúpi k rokovaniu s členským štátom. Ak to nepomôže, potom by mala prísť finančná sankcia. A posledná fáza môže byť obmedzenie hlasovacích práv,“ rozpráva europoslanec.

Europoslanci by radi silnejší Europol a nezávislé posudzovanie právneho štátu

Slovensku odporúčajú vyriešiť nominácie na sudcov Ústavného súdu a upustiť od zmien v mediálnom zákone. 

Nariadenie, podľa ktorého by sa eurofondy mohli pozastaviť krajinám porušujúcim princípy právneho štátu, navrhla Komisia ako súčasť nového rozpočtu na roky 2021 až 2027.

Český europoslanec tvrdí, že návrh jeho frakčného šéfa si tiež vyžiada zmenu európskej legislatívy, ale nie zmlúv. Ľudovci ho podľa Zdechovského predložia v ďalšom volebnom období Európskeho parlamentu a budú presviedčať novú Európsku komisiu. „Myslím, že to získa podporu naprieč členskými štátmi,“ dúfa Zdechovský, ktorý opäť kandiduje s eurovoľbách. Sám vraj o myšlienke nezávislej komisie hovoril s chorvátskym a rakúskym premiérom.

Duplicita hodnotenia

K nezávislej rade expertov, ale aj k pravidelným previerkam Komisie sa prikláňa holandský europoslanec Bas Eickhout. Ten je tiež kandidátom na šéfa Európskej komisie – za Zelených.

„Musí existovať priestor pre nezávislých právnych expertov, aby sme zabezpečili objektívnu analýzu,“ hovorí Eickhout pre EURACTIV.sk. Spitzenkandidát pripomína, že Európska komisia má politickú zodpovednosť konať a byť náročnou. „Ale potrebujeme istú nezávislosť,“ zdôrazňuje Eickhout.

Holandský europoslanec zároveň varuje pred duplicitou v systéme. „Máme už Benátsku komisiu (v rámci Rady Európy, medzinárodnej organizácie nezávislej od EÚ), dôležitého hráča, ktorý disponuje nezávislými právnymi expertmi. Nesnažme sa preto vytvárať priveľa vrstiev, ktoré majú na starosti to isté,“ uvažuje Eickhout.

Uvádza príklad Rumunska. Európsky parlament prijal k stavu tamojšieho právneho štátu uznesenie vlani, Benátska komisia neskôr do Bukurešti zaslala odporúčania na zmenu zákonov. „Teraz musí konať vláda,“ hovorí Eickhout.

Nespravodlivá Komisia

Holandský europoslanec prízvukuje objektivitu na základe skúsenosti s článkom 7. Ten je podľa neho dôležitý a jeho spustenie bolo v prípade Poľska a Maďarska nevyhnutné. Ale podobne ako Zdechovský ho vidí ako pritvrdý. „Musíme mať oveľa viac možností konať triezvo,“ hovorí Eickhout.

„Článok 7 automaticky smeruje k odobratiu hlasovacích práv. To nie je moja obľúbená karta. Potrebujeme včasnejšie mechanizmy, ktoré by korigovali vývoj v krajine. Musíme mať pravidelné kontroly Európskej komisie, ako to navrhuje Európsky parlament,“ vysvetľuje Eickhout.

Od premiantov k čiernym ovciam Európy: Ako upadá demokracia vo V4

Pred 30 rokmi padli v strednej Európe komunistické režimy. Toto výročie zatieňuje zhoršujúca sa kvalita demokracie v regióne. Európske procedúry bežia proti Maďarsku a Poľsku, najlepších študentov demokratickej tranzície. Česko a Slovensko zvádzajú vlastné, hoci menej prominentné zápasy.

Podčiarkuje však objektivitu. „Prepáčte, ale Komisia nebola objektívna. Urobila z toho politicko-stranícku hru. Je tvrdšia na Poľsko (ako na Maďarsko), pretože tamojšia vládna strana nepochádza ani z jednej z dvoch najväčších politických skupín,“ kritizuje holandský europoslanec. Poľská vládna strana Právo a spravodlivosť je súčasťou Skupiny európskych konzervatívcov a reformistov (ECR), kým maďarský Fidesz sa radil k ľudovcom až do minulotýždňového pozastavenia členstva.

„Komisia k Poľsku vôbec nie je spravodlivá. Dáva krajinám argumenty pre tvrdenie, že Brusel nie je spravodlivý. Táto Komisia vyčkávala príliš dlho, aby urobila niečo s Maďarskom. A to je problém,“ dodáva Eickhout.

Obavy zo zaujatosti

Obavy zo zaujatosti proti východným štátom Únie sa ozvali aj počas pondelkovej rozpravy. „Toto už je druhá správa o stave a o situácii na Slovensku a na Malte,“ sťažovala sa Monika Beňová zo Smeru-SD (S&D). Beňová vyjadrila ľútosť nad smrťou novinárov, správu Parlamentu o Malte a Slovensku však označila za tendenčnú.

„Už každý mesiac tu kritizujete niektorý členský štát z východnej časti Európskej únie. Raz je to Česká republika, raz Maďarsko, potom Poľsko, Rumunsko, Bulharsko a teraz Slovensko,“ hnevala sa Beňová, ktorá v májových eurovoľbách vedie kandidátku svojej strany.

Podľa nej „sa prehlbuje brázda medzi západnou a východnou Európou.“ Holandskej spravodajkyni pripomenula, že Európsky parlament sa zaoberal finančnými benefitmi, ktoré jej krajina poskytuje veľkým spoločnostiam.

Spravodajkyňa in ‘t Veld odmietla, že by za 15 rokov v Európskom parlamente kedykoľvek rozdeľovala európske štáty.

Aktívni občania

Európsku komisiu zastupovala na rozprave eurokomisárka pre spravodlivosť, Věra Jourová, ktorej česká strana ANO patrí k rovnakej frakcii ako in ‘t Veld – ALDE. Europoslancom sľúbila, že iniciatívu o posilnení právneho štátu predloží Európska komisia v júni.

„Komisia plánuje prijať oznámenie o aktuálnom stave a možných ďalších krokoch pre posilnenie právneho štátu v Únii, a bude sa preto radiť so všetkými inštitúciami a zainteresovanými stranami,“ avizovala Jourová. Európska exekutíva podľa nej vezme do úvahy komplexný mechanizmus, po ktorom volajú europoslanci, aj nemecko-belgický návrh na vzájomné hodnotenie štátov.

Slovenský parlament sa zastal Orbána, Kaczyńského

NR SR schválila uznesenie, v ktorom vyzýva na pokračovanie „v konštruktívnom a efektívnom dialógu“ v spore medzi európskymi inštitúciami a Poľskom a Maďarskom o fungovaní právneho štátu.

Jourová na konci naznačila, že jej prekáža prílišná kritika niektorých štátov. „Ako občianka Českej republiky (…) sa možno cítim podobne ako niektorí z vás. Mali by sme viac dôverovať ľuďom žijúcim v našich krajinách, že sú tam demokrati,“ povedala.

Vyzvala na dôveru v „aktívnych občanov a organizácie občianskej spoločnosti, ktoré sa ozývajú a vyjadrujú nespokojnosť, ak sa deje v ich krajine niečo zlé“.

Úloha diplomacie

„V EÚ občas platí dvojaký meter,“ priznáva český europoslanec z EĽS Zdechovský. Poukazuje na Francúzsko. „V priebehu demonštrácií žltých viest tam bolo ťažko zranených niekoľko desiatok ľudí. To je normálny právny štát?“ pýta sa. A pokračuje: „Keby sa toto stalo kdekoľvek vo východnej Európe, trebárs v Česku alebo na Slovensku, tak je hneď z toho veľké pobúrenie. Čo sa deje voči Francúzsku?“ kladie si rétorickú otázku. Naráža aj na situáciu v Katalánsku: „Keď bola snaha oddeliť časť Španielska a polícia tvrdo zasiahla, čo sa stalo?“

Zdechovský však odmieta Eickhoutove tvrdenie o neférovom prístupe voči Poľsku v porovnaní s Maďarskom. „Odpovede Poľska (na námietky Komisie) boli skôr zdržovacou taktikou. Nebolo ochotné diskusiu o porušovaní právneho štátu ani začať. Vôbec sa to nedá porovnávať,“ myslí si.

Orbán, ktorého strana bola členkou Zdechovského frakcie, je podľa českého europoslanca „oveľa lepší diplomat“ ako vláda vo Varšave. „V Bruseli pôsobí veľmi ústretovo a odhodlane. To má veľký vplyv na vnímanie Maďarska európskymi úradníkmi. Keď sa na čokoľvek opýtajú, maďarská vláda poskytne informácie. To Poľsko nerobí,“ vysvetľuje Zdechovský.

Zdechovský nechce hodnotiť, či je situácia v Maďarsku naozaj lepšia. „Myslím si, že Maďarsko a Poľsko musia vyriešiť veľa problémov, aby sme mohla Európska únia povedať, že obe spĺňajú všetky kritériá demokratického štátu EÚ,“ uzavrel český europoslanec.

Partner

Projekt EP7 Vote for your EU
This Time I'm Voting

Sledujte

Mediálny partner