Dvojitá väčšina vedie k boju o „obvyklého obyvateľa“

Ilustračná fotka, Zdroj: TASR/AP Photo/Petros Karadjias

Tzv. "dvojitú väčšinu" v hlasovaní v Rade EÚ zaviedla Lisabonská zmluva. Jej uplatňovanie sa ale ako výsledok kompromisu odsunulo až na november 2014, aj to s možnou výnimkou. 

Rozhodnutie kvalifikovanou väčšinou v Rade EÚ bude od roku 2014 dosiahnuté vtedy, ak sa za neho postaví väčšina štátov (55 %, teda s Chorvátskom aspoň 15). Stačiť to bude ale len vtedy, ak počet obyvateľstva hlasujúcich krajín dosiahne spolu aspoň 65 % populácie Únie.

Súčasný stav je taký, že na kvalifikovanú väčšinu je potrebných 255 hlasov v Rade z celkového počtu 345, ktoré majú krajiny pridelené podľa svojej veľkosti. Zároveň to musí byť väčšina celkového počtu krajín a na požiadanie je možné overiť, či tieto štáty spolu disponujú aspoň 62 % celkového počtu obyvateľov v Únii.  

Naradenie o európskej štatistike, ktorému sa minulý týždeň venoval Európsky parlament, má okrem spoločného rámca pre systematickú tvorbu demografickej štatistiky EÚ, zadefinovať, aký údaj sa použije na vypočítanie spomínaných 65 % populáce EÚ. Na prijatie takéhoto naradenia špecificky vyzýva zmluva EÚ.

Predmetom sporu sa stal článok 4, ktorý definuje, či by sa mali pre tieto účely medzi populáciu konkrétneho štátu počítať aj ľudia, ktorí aktuálne z rôznych dôvodov nežijú v jeho hraniciach. Spravodajca Európskeho parlamentu z Rumunska, Csaba Sogor, tvrdil, že mali. Plénum Európskeho parlamentu tento prístup nepodporilo a pre účely hlasovania v Rade by sa tak mala každému štátu vypočítať početnosť obyvateľstva na základe ľudí, ktorí tam reálne žijú, bez ohľadu na občianstvo.

Europoslankyňa Anna Záborská (EĽS, KDH) upozorňuje, že nakoľko Slováci žijúci a pracujúci v EÚ nemôžu voliť v tamojších parlamentných voľbách, vláda hostiteľského štátu nebude zastupovať ich záujmy na pôde EÚ, hoci vďaka nim získa väčšiu váhu.

„Záujmy slovenských občanov pracujúcich a žijúcich v zahraničí nebude mať od budúceho roku kto zastupovať v Rade EÚ. Podľa prijatého nariadenia o demografickej štatistike budú zarátaní medzi obyvateľov štátu, v ktorom momentálne žijú“, uviedla vo štvrtok 18. 4. v Štrasburgu Záborská.

Najmä "nové" členské štáty

„Článok 4 nariadenia o demografickej štatistike považujem za výsmech demokracie. Jedným dáva moc bez mandátu voličov, zatiaľ čo tým, ktorí tento mandát majú, moc berie. Chcela by som preto vyzvať slovenskú vládu, aby urobila všetko pre vypustenie článku 4 z tohto nariadenia," zdôraznila Záborská.

Europoslankyňa Edit Bauer (EĽS, SMK) upozorňuje na to, že kedže sa sťahovanie za prácou týka primárne ľudí z nových členských krajín vrátane Slovenska, „ich váha môže v dôsledku tejto zmeny poklesnúť.“

Koľko duší?

Únia potrebuje spoľahlivé celoeurópske štatistiky pre celú plejádu svojich verejných politík. Členské štáty by podľa nových pravidiel mali poskytnúť Európskej komisii údaje o počte obyvateľov s obvyklým bydliskom na svojom území, teda osôb, ktoré žijú alebo sa chystajú žiť v danom členskom štáte po dobu minimálne jedného roka.

Cieľom nových pravidiel je zaistiť, aby bola každá osoba započítaná v celoeurópskej štatistike iba raz.

„Presvedčivé porovnania môžu byť vypracované len vtedy, ak sú k dispozícii príslušné štatistiky. Nesmieme ale zabudnúť na dôslednú ochranu osobných údajov,“ hovorí europoslankyňa Monika Flašíková Beňová (S&D, Smer).