Dzurinda: Európa sa musí zmeniť na „autentickú európsku federáciu“

Bývalý slovenský premiér Mikuláš Dzurinda [EPA/Andrzej Grygiel]

Bývalí premiéri Mikuláš Dzurinda a Vladimír Špidla hodnotili 15 rokov členstva Česka a Slovenska v Európskej únii. Zhodli sa na nutnosti rozsiahlych reforiem.

„Ak sme očakávali, že vstup do Únie nám automaticky prinesie západnú životnú úroveň, ostali sme sklamaní. Ak sme očakávali, že sa staneme významným geopolitickým hráčom, očakávania sa naplnili,“ povedal na úvod konferencie 15 rokov Česka a Slovenska v EÚ v Brne bývalý český premiér Vladimír Špidla. Po jeho boku sedel dvojnásobný slovenský premiér Mikuláš Dzurindu a bývalý premiér spolkovej krajiny Sasko Georg Milbradt.

Podľa dvojice premiérov, ktorí boli pri vstupe svojich krajín do Európskej únie sa očakávania naplnili. „Všade, kde idem, stretávam mladých, úspešných Slovákov. Otvoril sa nám svet,“ vyhlásil Dzurinda. Vladimír Špidla vyzdvihol váhu v medzinárodnej komunite, ktorú Česká republika po vstupe získala. „Z predstaviteľa krajiny, o ktorej sa možno niečo vie, som sa zo dňa na deň stal ťažkou váhou svetovej diplomacie,“ povedal.

Obaja premiéri však varovali, že vstupom do Únie sme krajinám nezaistili večnú prosperitu a na fungovaní európskeho projektu sa musíme aktívne zúčastňovať. Jej budúcnosť obaja vidia vo federalizácii.

Nebolo to isté

Ani v Česku, ani na Slovensku vstup do Únie nebol istý. Slováci v referende síce hlasovali s drvivou väčšinou za, ale iba tesne sa podarilo prekročiť povinnú 50 percentnú účasť. Mikuláš Dzurinda spomínal, že v kampani pred referendom išiel na hranicu ústavy, keď v deň konania telefonoval starostom obcí, aby občanov vyzvali k účasti.

Špidla referendum označil za svoju najväčšiu politickú skúšku. V Česku sa všeľudové hlasovanie konalo mesiac po slovenskom. Tesné prekročenie 50 percentného kvóra na Slovensku českého premiéra naplnilo neistotou. „Nebolo to isté,“ povedal.

https://twitter.com/WMCESProjects/status/1103663802384568322

Bývalý saský premiér Georg Milbradt z čias veľkého rozšírenia Únie pripojil nemecký pohľad na pristúpenie bývalých krajín sovietskeho bloku. Hlavne obyvatelia v pohraničí pociťovali strach z kriminality a prílivu občanov nových krajín na nemecký pracovný trh. „O našich susedoch sme vedeli, ale veľmi sme ich nepoznali,“ priznal.

Sasko do Európskej únie vstúpilo v rámci zjednotenia Nemecka v roku 1990 bez referenda. Podľa Milbradta veľa ľudí prekvapilo množstvo smerníc, nariadení a byrokracie, ktoré musela spolková krajina zo dňa na deň prijať. Pred zjednotením ľudia videli hlavne výhody.

Autentická európska federácia

Mikuláš Dzurinda rozdelil slovenské členstvo v Európskej únii na tri etapy. Prvou bola fáza slepej radosti zo vstupu. Druhou precitnutie a ekonomická kríza, ktorá prišla po roku 2008. V týchto dňoch podľa Dzurindu žijeme v čase trvajúcej politickej krízy, ktorá európsky projekt ohrozuje.

Riešením je podľa neho zásadná reforma Únie. „Opatrenia, ktoré musíme prijať nebudú jednoduché, bezbolestné ani populárne,“ povedal. Reformy by mali viesť k vytvoreniu takzvanej autentickej európskej federácie, založenej na princípe subsidiarity.

Mikuláš Dzurinda: Nové rozšírenie by prospelo aj Únii samotnej

Integrácia západného Balkánu stagnuje. V čase brexitu by pritom mohla povzbudiť súdržnosť Európskej únie, hovorí pre euractiv.sk slovenský expremiér.

S federalizáciou Únie súhlasia aj Špidla a Milbradt. Bývalý český premiér, ktorý takisto zastával funkciu eurokomisára, o dnešnej Únii hovorí ako o „slabej konfederácii“. Výzvy ako klimatická zmena si ale vyžadujú omnoho väčšiu mieru efektivity. Špidla tvrdí, že ak európska integrácia zlyhá, následky pocíti celá planéta. „Ak sa nepodarí stabilizovať európsku integráciu, ľudská civilizácia zanikne, pretože sa nám nepodarí zvládnuť klimatickú  zmenu,“ vyhlásil.

Špidla upozorňuje, že krajiny, ktoré neprijali euro budú už čoskoro hrať v Únii druhé husle. „Po brexite sa bude hľadať nová forma integrácie. Jej centrom bude eurozóna,“ tvrdí. S očakávaným pristúpením Bulharska, Rumunska a Chorvátska k eurozóne, získajú v Rade Európskej únie krajiny s eurom kvalifikovanú väčšinu. Zvýši sa tým aj ich vplyv.

„Od vstupu Slovenska do eurozóny sa naše záujmy líšia,“ povedal. Líši sa taktiež popularita Únie. Zatiaľ čo v Česku sa podpora európskeho projektu iba nedávno opäť dostala nad hranicu 50 percent. Na Slovensku členstvo v Únii schvaľuje takmer 80 percent obyvateľov.

Referendum o brexite nebolo demokratické

Účastníci sa zhodli, že Únia v súčasnosti trpí „demokratickým deficitom“. Ten ale nie je možné riešiť cez nástroj referenda. „Systém zastupiteľskej demokracie prvok referenda nezvláda. Naopak, môže preňho byť smrteľný. „Pozrite sa na Britániu. Referendum o vystúpení vôbec nebolo demokratické. Anglicko vytiahlo z Únie celú Britániu,“ povedal Špidla.

Dzurinda považuje brexit za jeden z najvýraznejších prejavov politickej krízy a rastúceho extrémizmu a populizmu. S tými sa ale nedá bojovať ešte väčším extrémizmom. „Cameron to skúsil a zlyhal. V podstate podrazil celý národ,“ povedal.

Bývalý slovenský premiér si referendum vie predstaviť pri ďalšom európskom zjednocovaní. Podľa Milbradta je tento nástroj v krajinách bez tradície jeho používania nebezpečný.