Energetika a klíma v roku 2022: Štáty čakajú tvrdé vyjednávania o zelenej agende

Gejza Schiller: Mestský motív (1924) [webumenia.sk]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: EÚ v roku 2022

Minulý rok pretavila Komisia európske klimatické ciele do viacerých prelomových legislatívnych návrhov. Predstavila nové pravidlá pre zelené investície, obchodovanie s emisiami či uhlíkové clo. V roku 2022 o ich finálnej podobe budú vyjednávať členské štáty. 

Energetickým diskusiám bude tento rok dominovať zelená agenda. Rok 2022 sa bude niesť v znamení niekoľkých dôležitých rokovaní o dosiahnutí klimatickej neutrality do roku 2050, k čomu sa členské štáty zaviazali v klimatickom zákone.

Európske krajiny sa zároveň dohodli na znížení emisií skleníkových plynov o 55 percent do roku 2030 ako na kľúčovom kroku k tomuto cieľu. S konkrétnym plánom na zníženie emisií vo všetkých sektoroch ekonomiky prišla Komisia v lete minulého roka, keď zverejnila balík klimatických a energetických politík s názvom Fit for 55. Ten bude určovať tón diskusií o zelenom prechode aj v roku 2022.

Diskusia o klíme v mainstreame

Rok 2021 priniesol ďalšie dôkazy o silnejúcich dôsledkoch zmeny klímy Extrémne prejavy počasia tentokrát neprebiehali ako vzdialené katastrofy na druhom konci sveta, ale naplno sa prejavili aj v Európe. V Španielsku zažili snehové búrky, letné záplavy napáchali škody v Nemecku a s lesnými požiarmi bojovali štáty na juhu Európy.

Zdvihnutým prstom bola aj správa najnovšia správa Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC), ktorá ak spoločnosť nepristúpi k drastickému zníženiu emisií, nepodarí sa udržať globálnu teplotu do konca storočia pod 1,5 stupňa Celzia, čo by malo katastrofické následky pre ľudstvo.

Odpoveďou na naliehavosť zmeny klímy mal byť klimatický summit OSN, ktorý však priniesol len nejednoznačné výsledky. Napriek rýchlemu uzatváraniu dohôd a množstvu vyhlásení nevyvrcholili rokovania o klíme na COP26  jasnou cestou k zmierneniu klimatickej núdze.

Slovensko reformuje národné parky, ale oslabuje pravidlá pre pálenie biomasy

Na klimatickom summite COP26 podpísalo 141 krajín vrátane Slovenska dohodu o zastavení odlesňovania do roku 2030. Aj keď sa Slovensko k záväzku prihlásilo, jednotlivé rezorty podnikajú protichodné kroky. 

Naštartuje plynová kríza obnoviteľnú energiu?

Ďalším faktorom, ktorý ovplyvnil energetiku v minulom roku a bude vplývať politické rozhodnutia aj v roku 2022 je prudký rast cien energií. To prinútilo Európsku úniu aj vlády, aby zaviedli rôzne opatrenia a chránili tak spotrebiteľov aj priemysel.

Drahý plyn a problémy okolo plynovodu Nord Stream 2 podnietili diskusie o potrebe energetickej nezávislosti Európy. Komisia zdôraznila, že plynovú krízu by mali členské štáty využiť na urýchlenie dekarbonizácie priemyslu závislého od fosílnych palív a masívne zavádzanie obnoviteľných zdrojov.

Táto situácia sa pravdepodobne odrazí aj na vyjednávaniach, ktoré čakajú tento rok Európsku úniu. Európska tripartita, to znamená europarlament, Komisia a členské štáty sa budú musieť dohodnúť na veľkom množstve legislatívnych návrhov, s ktorými prišla Komisia ešte v lete balíka Fit for 55. Ten má nasmerovať Úniu k cieľu dosiahnuť 55 percentné zníženie emisií v roku 2030.

Koniec energetickej krízy? Do Európy mieria tankery so skvapalneným zemným plynom

Lode zo Spojených štátov prevážajúce skvapalnený zemný plyn do Ázie zmenili smer a cielia do Európy. Plynová a energetická kríza totiž posunula európske ceny LNG vysoko nad ázijské. Očakávané dodávky plynu zo zámoria zároveň spôsobili zníženie cien plynu v Európe.

Padne rozhodnutie o plyne a jadre

Prvá veľká úloha je pre európskymi štátmi hneď začiatkom roka. Do konca januára sa budú musieť rozhodnúť, ako ďalej s investičnými pravidlami pre plyn a jadro v rámci Taxonómie udržateľných investícií. Vlády musia zodpovedať otázku, či je možné využívanie zemného plynu a jadrovej energie považovať za udržateľné alebo aspoň prechodné technológie k uhlíkovo neutrálnej ekonomike. Ak nie, ich cesta k financovaniu z verejných a súkromných zdrojov bude stále ťažšia.

Otázka rozdeľuje členské krajiny aj Európsky parlament. Rozhodnutie mala Komisia zverejniť už začiatkom minulého leta, nakoniec ho niekoľkokrát odložila. Aktuálnym termínom je koniec januára. Keďže ide o takzvaný delegovaný akt, Rada a Európsky parlament už návrh Komisie nebudú môcť zmeniť. Môžu ho len zamietnuť.

uniknutého návrhu vyplýva, že Komisia vidí jadro aj plyn ako prechodné riešenia. K zeleným investíciám sa dostanú vtedy, ak v danom prípade neexistuje ekonomicky a technicky životaschopná možnosť využívania obnoviteľných zdrojov.

Pravidlá zelených investícií idú do finále. Aké sú postoje členských štátov? (INFOGRAFIKA)

Komisia má do konca roka zverejniť ďalšiu časť pravidiel v rámci Taxonómie udržateľných investícií. Rozkol medzi členskými štátmi spôsobuje otázka, či bude za udržateľnú označená výroba energie z jadra a zemného plynu.

Inštalácie (elektrárne a iná infraštruktúra) zároveň budú musieť spĺňať viacero ďalších podmienok. Pri plyne je to najmä celkové množstvo emisií a možnosť využitia pre zelené alternatívy, pri jadre sa Komisia zamerala na bezpečnosť a nakladanie s odpadom.

Technické detaily sú kľúčové, budeme sa im však venovať až po zverejnení oficiálneho návrhu. Veci sa môžu zmeniť. Uniknutý draft vyvolal odmietavé reakcie viacerých krajín. Rakúsko hrozí žalobou, proti je aj Nemecko (len v časti týkajúcej sa jadra, samozrejme).

Bude takisto zvyšovať politický tlak na reformu systému obchodovania s emisiami. Ceny emisných povoleniek rastú. To je dobré pre zelené technológie, no horšie pre krajiny, ktoré pri výrobe energie silno závisia od fosílnych palív (najmä uhlia).

Poľská vláda tvrdí, že hlavnou príčinou zdražovania povoleniek sú špekulatívne obchody. Žiadajú v podstate intervencie na zníženie cien (napríklad väčšie množstvo bezplatných povoleniek). Otázkou je, kde a koľko nájde Varšava spojencov. Problém trápi napríklad aj Nemecko (uhoľné a plynové elektrárne), no nová vláda s účasťou Zelených poľské návrhy asi nepodporí.

Problematické spoplatnenie emisií z budov a dopravy

Návrh Komisie z letného balíku Fit for 55, o ktorom budeme v roku 2022 ešte počuť, je začlenenie emisií z vykurovania budov a z cestnej dopravy do systému obchodovania s emisiami. Spomínané sektory dnes produkujú takmer 60 percent domácich emisií skleníkových plynov v EÚ. Únia ich tak musí zahrnúť do svojich snáh o dekarbonizáciu.

Návrh vzbudzuje kontroverzie naprieč členskými štátmi aj v Európskym parlamentom.

Kritici vystríhajú, že tento krok môže negatívne zasiahnuť chudobné domácnosti a malé podniky. Komisia chce pre tieto dve oblasti vytvoriť samostatný systém obchodovania s emisnými limitmi. Narazila však na veľký odpor členských krajín.

Podľa viacerých členských štátov sú problematické najmä sociálne dôsledky tohto návrhu, keďže bremeno dekarbonizácie presúva z veľkých znečisťovateľov na domácnosti. Podľa Poľska spôsobí začlenenie týchto dvoch sektorov zbytočné sociálne ťažkosti a efekt na znižovanie emisií pritom nebude veľký. Komisia tvrdí, že nový systém bude skôr zacielený na dodávateľov paliva než na domácnosti či individuálnu dopravu.

Odpoveďou Komisie na výhrady členských štátov by mal byť tiež nový Sociálny klimatický fond. Tam by malo smerovať až polovica príjmov z predaja emisií.

Fit for 55: Sociálne dôsledky obchodu s emisiami má tlmiť nový fond

Vypúšťanie skleníkových plynov bude po reforme obchodu s emisiami pre priemyselné podniky a elektrárne drahšie. Emisie sa spoplatnia aj pre oblasť budov a dopravy. Kritici vystríhajú, že tento krok môže zasiahnuť chudobné domácnosti a malé podniky.

Francúzsko je ambiciózne

Rokovania o balíku fit for 55 sa budú odohrávať pod taktovkou Francúzska, ktoré bude prvý polrok 2022 predsedať Európskej únii. Už teraz je z reakcií členských štátov jasné, že diskusie o balíku Fit for 55 zdôraznia rozdiely medzi krajinami EÚ. Francúzsko si preto dalo za cieľ situáciu upokojiť a nájsť riešenie, aby boli spokojné všetky strany. Zároveň však nechce v žiadnom prípade rezignovať na znižovanie emisií a dosiahnutie klimatických cieľov.

Ak bude nutné z ambícií v niektorých oblastiach zľaviť, pokrok v redukcií emisií bude musieť byť v inej oblasti o to rýchlejší, avizovalo Francúzsko. Pokrok v rokovaniach o Fit for 55 však nie je, napriek tomuto odhodlaniu, zaručený. Krajinu totiž čakajú prezidentské voľby a Macron, ktorý sa uchádza o znovuzvolenie, postoj jeho vlády sa môže zmeniť, aby oslovil voličov.

České následníctvo

Francúzsku končí predsedníctvo EÚ 30. júna a v druhej polovici roka odovzdá štafetu Čechom. Určitá kontinuita bude zabezpečená, keďže francúzsko-česko-švédske trio sa rozhodlo pre spoločný program. Ten bude platiť aj vtedy, keď Švédsko prevezme predsedníctvo začiatkom roka 2023.

Česká republika bude mať pravdepodobne k presadzovaniu klimatickej agendy Únie pragmatický postoj. Česká ministerka životného prostredia Anna Hubáčková na Rade ministrov EÚ trvala na tom, že pri presadzovaní Fit for 55 je ísť cestou menšieho odporu. „Ak uvidíme, že niektoré návrhy spôsobujú menej ťažkostí ako iné, mohli by sme ich uprednostniť,” prehlásila.

Klimatický summit COP27 v Egypte

Pred koncom roka 2022, v novembri, sa svetoví lídri stretnú na klimatickom summite COP27, ktorý sa uskutoční v egyptskom Sharm el-Sheikhu.

Podľa správy z roku 2019 z dielne Svetovej meteorologickej organizácie, je usporiadanie summitu v Egypte dôležité pre celý africký kontinent. Afrika totiž v porovnaní s Áziou a Európou ročne vypúšťa len zlomok ton CO2, no zmena klímy sa tu silno prejavuje.

„Odhaduje sa, že ak sa nezavedú adekvátne opatrenia, do roku 2030 bude až 118 miliónov chudobných ľudí na africkom kontinente vystavených suchu, záplavám a extrémnym horúčavám,“ povedala komisárka pre vidiecke hospodárstvo a poľnohospodárstvo v Komisii Africkej únie Josefa Leonel Correia Sacko.

Afrika má teda veľký záujem ovplyvniť rokovania o klíme na COP27 s cieľom povzbudiť krajiny s najväčšími emisiami, aby konali rýchlo a dôrazne.

Rozhovory COP27 však nebudú bez európskeho ani francúzskeho vplyvu.

Jedným z vrcholov francúzskeho predsedníctva má byť summit Európskej únie a afrických štátov, ktorý sa koná vo februári, a prezident Macron ho berie veľmi vážne. Summit by mohol Francúzsku umožniť zachovať si určitý vplyv počas rokovaní o klíme počas celého roka.

<

Partner

Legitimate, Effective and Visible European integration - LovEU

Sledujte