Environmentalisti kritizujú dohodu lídrov o rozpočte

Komisárka pre klimatické opatrenia Connie Hedegaard označila dohodu o podobe viacročného finančného rámca (2014-2020) za „neuveriteľne dôležitý deň pre Európu a pre boj proti zmene klímy“. Na opatrenia v oblasti klímy má totiž smerovať najmenej 20 % výdavkov naprieč všetkými nástrojmi.

Zelené organizácie ale na dohodu z piatka 8.2. reagujú zmiešané až veľmi negatívne.

Podľa Inštitútu pre európsku environmentálnu politiku (IEEP) by to teoreticky mohlo znamenať 27 miliárd eur ročne, ale je to „stále skromné v porovnaní s investíciami potrebnými na  dekarbonizáciu a klimatickú odolnosť kľúčových sektorov ako je energetika, doprava a budovy“.

Environmentálne organizácie sa obávajú, že k nárastu prostriedkov na klímu na trojnásobok, ako tvrdí Komisia vôbec nedôjde a tento podiel budú príjemcovia financií z EÚ len naoko odškrtávať.

„Kým Vláda SR oslavuje bohatú nádielku z Bruselu pre Slovensko, SOS/BirdLife Slovensko neskrýva rozčarovanie nad výsledkom, ktorý znamená rozplynutie nádeje o ozelenení Spoločnej poľnohospodárskej politiky a prioritizácii trvalo-udržateľných investícií,“ uviedla organizácia.

Došlo napríklad k značnej redukcii jediného cieleného programu na ochranu životného prostredia LIFE, rozpočtu výskumných programov či environmentálnej rozvojovej pomoci, čím by mohlo utrpieť napr. financovanie Zeleného klimatického fondu OSN, na založení ktorého sa štáty dohodli pred dvoma rokmi, ale stále nie je funkčný.

Ekologizácia agropolitiky

Tŕňom v oku environmentalistov zostáva Spoločná poľnohospodárska politika. Ariel Brunner, vedúci pre politiku EÚ v BirdLife Europe tvrdí, že dosiahnutá dohoda „doslova zabije ozelenenie SPP.

„Je to najhoršie z oboch svetov: menší rozpočet, ktorý je explicitne venovaný na udržanie pumpovanie peňazí do najviac márnotratných a škodlivých politík a projektov, obzvlášť SPP,“ uviedol Jeremy Wates z Európskeho environmentálneho výboru (EEB).

Environmentalisti síce vítajú ustanovenie, že z priamych platieb (1. pilier SPP) by sa 30 % ročného vnútroštátneho stropu členských štátov malo alokovať na ekologické postupy. Tie sa ale ešte len definujú a bude platiť flexibilita v súvislosti s voľbou rovnocenných ekologizačných opatrení., pre ktoré sa členské štáty rozhodnú.

Požiadavka, aby každý poľnohospodársky podnik mal plochu využívanú v ekologickom záujme, ale už viac nebude znamenať, že musí byť vyradená z produkcie  a tým spôsobovať stratu príjmov.

„To znamená, že extrémne hodnotné riadiace postupy na ochranu kvality vody, pôdy a biodiverzity, ako sú voľné pásy popri vodných tokoch alebo ponechanie ladom, je možné vylúčiť,“ uviedol IEEP.

Presuny medzi piliermi

Premiéra Roberta Fica potešila väčšia flexibilita presunu prostriedkov medzi piliermi SPP, ktorú požadovali združenia slovenských farmárov. Slovensko a ďalšie krajiny s priamymi platbami na hektár pod 90 % priemeru EÚ budú môcť presunúť z rozvoja vidieka až 25 % pridelenej podpory.

„V čase obmedzených zdrojov a krízy je nutné pozerať hlavne na kvalitu investícií a na ich prínos pre občanov z dlhodobého hľadiska,“ uviedla Tatiana Nemcová, odborníčka na politiky EÚ v SOS/BirdLife Slovensko.

S využitím možnosti presunu až 25 % prostriedkov nesúhlasí: „Bude to znamenať, že zdroje, ktoré mohli zásadnou mierou oživiť náš vidiek tvorbou pracovných miest, prispieť k transformácií a inovácii smerom k udržateľnosti v poľnohospodárstve a prispieť k ochrane ekosystémov, prispejú k ďalšej intenzifikácií poľnohospodárstva a škode na životnom prostredí (kvalita vody, pôdy, strata biodiverzity), ktorých nápravu budeme hradiť my všetci.“

EP: Je to len začiatok

Zelené organizácie sa teraz spoliehajú na Európsky parlament, ktorý má tiež svoje slovo pri konečnej podobe viacročného rozpočtu.

Lídri štyroch najväčších politických skupín v EP – ľudovcov, sociálnych demokratov, liberálov a zelených – dali spoločne najavo, že uprednostňujú rozpočet, ktorý by bol viac zameraný na podporu rastu a tvorbu nových pracovných miest.

„Nachádzajú sa tam prvky, ktoré sú sklamaním, iné sú povzbudením. Teraz tieto návrhy a rozhodnutia dôkladne preskúmame a potom Parlament rozhodne,“ povedal predseda EP Martin Schulz.