EÚ čaká reforma zodpovednosti za žiadosti o azyl

zdroj: Pixabay

Európska komisia aj viaceré členské štáty avizovali potrebu zmeniť súčasné pravidlá dlhodobo. Návrh sa pôvodne očakával už v marci, nakoniec sa Európska komisia rozhodla počkať, okrem iného, aj kvôli väčšej jasnosti o podobe spolupráce s Tureckom pri zvládaní migrácie.

Čítajte: Grécko deportovalo do Turecka prvých migrantov

Tzv. Dublinské nariadenie určuje, ktorý členský štát EÚ je zodpovedný za vybavovanie žiadostí o azyl.

Hoci sa do určitej miery zohľadňujú napríklad rodinné väzby žiadateľov alebo iné humanitárne aspekty, základné pravidlo hovorí, že za vybavenie zodpovedá krajina vstupu na územie EÚ.

Cieľom bolo zabrániť duplicitám a chaose pri azylových konaniach. Tieto pravidlá sa ale v situácii masívnych migračných tokov, aké EÚ zažíva posledné mesiace ukázali ako neudržateľné. Nemecko prestalo minulý rok jednostranne uplatňovať dublinské nariadenie, keď využilo možnosť neposielať sýrskych utečencov, ktorí sa už vtedy nachádzali na území EÚ, naspäť do Grécka či Talianska.

Dublinský systém nefungoval ideálne ani pred tým než utečeencká kríza naplno prepukla. Migranti sa vyhýbali registrácii a podaniu žiadosti v prvej krajine, keďže to znižovalo ich šance dostať sa do ich preferovanej cieľovej destinácie. Taliansko a Grécko nemali veľkú motiváciu v tom brániť a samotné cieľové štáty často spätné transfery nerealizovali, kedže ide o zdĺhavý a finančne náročný proces.

Mechanizmus solidarity

„Dublinu chýba mechanizmus solidarity, ktorý by zabezpečil porovnateľné zdieľanie solidarity medzi členskými štátmi. Túto dimenziu musíme pridať,“ povedal ešte v decembri minulého roku komisár zodpovedný za otázky migrácie Dimitris Avramopoulos.

Odvtedy sa plán predstaviť reformu dublinského nariadenia avizoval ako súčasť európskej odpovede na migračnú situáciu.

Krajiny ako Taliansko, Grécko ale aj Nemecko tento postup vítajú. Niektorí talianski politici hovoria o v súvislosti s týmto nariadením o „právnom paškvile“, nemecká kancelárka Angela Merkelová ešte v októbri vyhlásila, že dublinské nariadenie je v súčasnej forme „obsolentné“.

Komisia nateraz avizuje, že nepôjde cestou predloženia konkrétneho návrhu ako býva zvykom, ale predstaví viacero „možných alternatívnych riešení“.

Pôjde o mimoriadne kontroverznú tému, keďže na stole je aj možnosť automatickej distribúcie žiadateľov o azyl, čo striktne odmietajú krajiny strednej a východnej Európy, vrátane Slovenska.

Európski diplomati sa obávajú, že reformu dublinského nariadenia by mohol stretnúť ten istý osud ako odhlasovaný a právne záväzný plán prerozdeliť 160 tisíc utečencov z táborov v Grécku a Taliansku naprieč členskými krajinami.

Do dnešného dňa sa podarilo relokovať len 1100 ľudí. Prieťahy sa pripisujú viacerým faktorom. Vlády sa napríklad  snažia v reakcii na útoky v Paríži a Bruseli o dôkladnejšie bezpečnostné previerky žiadateľov o azyl. Mnohé tiež nedisponujú dostatočnými kapacitami na ubytovanie a vzdelávanie, problémom sú aj logistické otázky.

Niektoré krajiny si tiež kladú podmienky, ktoré proces mimoriadne spomaľujú, odmietajú moslimov, ľudí tmavej pleti alebo veľké rodiny.